Elena Homolová
6 hodín v kórejskom autobuse
alternatívne podnadpisy: 9 slovenských miest za 6 hodín, Zážitky z cesty autobusom z Liptovského Hrádku do Blavy, Impresie zo severu na juh,
Blaváčka. Má vrúcny vzťah k cestovaniu a dobrému jedlu. Má rada ľudí (a aj pokoj od nich), jazyky a rozdielne kultúry. Je za každý šialený nápad :-) ..len nie koža na mlieku!!! Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Južná Afrika, Bike a iné podarené akcie, školička, Pseudopoetika, Puerto Rico, Moje svety, Čo deň dal
alternatívne podnadpisy: 9 slovenských miest za 6 hodín, Zážitky z cesty autobusom z Liptovského Hrádku do Blavy, Impresie zo severu na juh,
Vždy, keď si myslíš, že nič už nebude tak bolieť ako predchádzajúci vzťah, tak predsa to bolí. Vždy inak... Stojí za tú bolesť? Is she worth you?
Zastavím sa na chvíľu pri juhoafrickom jedle. Hotový raj pre všetkých labužníkov, mlsákov a pôžitkárov. Príjemný mix európskych tradícií vo vyváraní a pečení a afrických exotických surovín. Na nasledovné určite narazíte pri návšteve domácich u nich doma.
...A VECI NABRALI SPÁD... Keď som písala Ako (ne)prežiť vysokú , nenapadlo mi ani vo sne, že ešte budem písať pokračovanie. Život ale prináša prekvapenia :-)
Veľa z nás si myslí, že kriminalita na Slovensku je vážny problém. Odkedy som bola v Južnej Afrike, považujem Slovensko za bezpečnú krajinu. Oproti Juhoafričanom sa bojíme oveľa menej.
Dnes máš narodeniny a ja na Teba myslím. Dokonca som si sentimentálne zapálila sviečku. Tento dátum sa nanešťastie ľahko pamätá.
Každý máme tú svoju. Každá skupinka ľudí má tú svoju. Vždy vďačná téma na družný rozhovor, istota totožného názoru stopercentná. Koho, čo?
V to krásne októbrové ráno pršalo už od svitania a tak sa ma zmocňovala ľahká nervozita. Rozhodla som sa totiž pár dní predtým, že v tento deň idem po prvýkrát na orientačné bike preteky. Volám teda kamarátovi Peťovi, že teda ako, veď vo dvojici sa ľahšie preteká...
Stredajší večer ma hlboko poznačil, neuvedomila som si, ako veľmi hazardujem so zdravím (hlavne mentálnym), keď som neprepla a pokračovala v sledovaní moderátorského debutu istej takmer miliónovej dievčiny...
Týmto chcem vyjadriť svoj obdiv všetkým (hlavne ženám), čo nosia vysoké opätky, nie príležitostne ako ja, ale takmer denne. Obdivujem ich, že to vedia a robia... najmä teraz v zime. Ja po prečítaní a vzhliadnutí pár dokumentov o tom, ako sa pri častom nosení topánok s vysokými opätkami deformuje noha (koleno a prsty na nohách) a využívajú úplne iné svalové partie, to považujem za dobrovoľné sebapoškodzovanie sa.
Mala som tú česť, čas a zdroje stráviť mesiac v Južnej Afrike (JAR). Bol to zážitok hodný zápisu. Ako prvé za zmienku stojí, že tamojšia spoločnosť je ešte stále značne rozdelená (naschvál sa vyhýbam slovu segregovaná), ten rozdiel prišelec cíti. Nikde nevidíte černocha s beloškou (alebo naopak) držať sa za ruky, zmiešané páry neexistujú, v nákupných centrách je 90 percent belochov, kým na ulici 99 percent čiernych žobre alebo predáva slnečné okuliare, ale o tom neskôr...
Nedávno som si uvedomila, ako veľmi náš život závisí na rôznych PIN-och, PID-och, PUK-och, heslách, Grid kartách, login-och, TOKEN-och... Prístupové heslá a kódy nás prenasledujú všade kam ideme a vo všetkom čo robíme. Začína sa to zapnutím mobilu ráno a zadaním PIN-u, zapnutím alarmu pri odchode z domu...
Neviem či sa mám tešiť alebo plakať nad úrovňou „mojej“ výšky. Už ju mám skoro celú za sebou (držte palce na zvyšný polrok) a tak už čo to dokážem posúdiť. Moje lenivé ja sa teší a to druhé, vzdelávaniachtivé plače. Prečo? Musím sa hlboko zamyslieť, ak chcem prísť na to, čo mi táto škola dala a ma naučila. Dala mi...