Je množstvo vecí a udalostí, ktoré každodenne prežívam. O niektoré pocity a postrehy sa chcem podeliť ajs vami a spoznať váš názor. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Už roky sa zaoberám remeslami, učením sa rozličných technológií a techník z regiónu, ale aj v rámci Európy. Je mi veľmi smutno z vývoja, akým sa uberá smerovanie a uchovávanie aj kúska našej histórie a našich tradícií. Na jednej z konferencií, na ktorej som sa zúčastnil a obhajoval dôležitosť remesiel, mi jeden ministerský pracovník povedal, že remeslo a ručná práca je už zastaraná a rozhodne trh. Ostal som mierne zaskočený z tohto prístupu.
Po komunálnych voľbách to bol v niektorých prípadoch úplný horor. To, čo sa deje na niektorých zastupiteľstvách, už naozaj nie je najvyšší stupeň demokracie, ale najvyšší stupeň demagógie. Na všetky takéto miesta a pozície by mali mať uchádzači predsa aspoň základné znalosti o zákonoch, normách, mali by mať prehľad o tom, čo sa deje v regióne a podobne.
Nad problémom prepojenia spracovania odpadu a jeho triedenia a zároveň zapojenia do pracovného procesu ľudí s nedostatočnými pracovnými návykmi a dlhodobo nezamestnanými som uvažoval cca 2 roky. Poviete si - čo tu už nauvažuje? No s touto myšlienkou som otravoval už aj premiérku.
Túto otázku si kladiem pri pohľade na naše vysoké a stredné školy. Úroveň vzdelania prudko klesá a môžem otvorene povedať aj možnú príčinu, ktorá tu je. Peniaze! Poviete si, nič nové. To je pravda. Lenže nejde o to, že školstvu chýbajú peniaze, aj keď aj to je pravda, ale systém udeľovania finančných prostriedkov na jedného študenta. Následne si škola drží maximálny možný počet študentov. Stredná škola ani len nevyhodí záškolákov, lajdákov a iné prípady a žiak či študent si toho je veľmi dobre vedomý a maximálne to zneužíva. Rodičia sú k tomuto správaniu tolerantní a tiež o tom vedia.
O pripravovanej reforme odvodov pre SZČO sa toho už popísalo a nahovorilo toľko, že sa musím pridať aj ja. Podnikám zatiaľ 10 rokov. Nie je to dlhá doba vzhľadom na vesmír, ale vzhľadom na meniace sa zákony, ktoré v podstate už nie som schopný ani sledovať a dokonca pochybujem, že ich sledujú aj naši zákonodarcovia a úrady. Už ich máme toľko, že ani nevieme, kde aká výnimka je.
Tak a máme to tu. Bryndza už nie je bryndzou. Bryndza jednoducho vzala nohy na plecia a ušla nám. Alebo žeby nášmu ministerstvu? Po tom, čo som čítal v novinách a počul v spravodajstve o tej našej bryndzi. Má vôbec na Slovensku ešte význam niečo tradičné a naše chrániť a zachovávať? Osobne si myslím, že o chvíľu ešte aj tú bryndzu budeme dovážať odkiaľsi z Ázie. Niekde v EÚ nám to zabalia a my si to kúpime. Čo už, u nás je to tak. Svoje si nechránime.
