Gabriel Huraj
Včerajší deň darcov krvi, alebo čo ma naozaj naštvalo
Včera som bol darovať krv. Chodím viac menej pravidelne. No včerajšok ma naozaj riadne naštval! Ak si myslíte, že sa to týkalo darcov, personálu, alebo hocikoho iného, mýlite sa.
Je množstvo vecí a udalostí, ktoré každodenne prežívam. O niektoré pocity a postrehy sa chcem podeliť ajs vami a spoznať váš názor. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Včera som bol darovať krv. Chodím viac menej pravidelne. No včerajšok ma naozaj riadne naštval! Ak si myslíte, že sa to týkalo darcov, personálu, alebo hocikoho iného, mýlite sa.

Konečne som sa dostal k reakcii na môj blog o zvláštnych praktikách IUVENTY. Som rád, že podľa tradičného slovenského porekadla – trafená hus zagágala, môžem spresniť niektoré vyjadrenia pána Pokorného. Nech mi prepáči, že ho netitulujem, ale ani on mi nedal môj akademický titul na oficiálnu stránku štátnej inštitúcie všade k môjmu priezvisku, hoci je povinný tak urobiť. Nevadí. Pre lepšiu identifikáciu odpovedí bude v každom odstavci uvedené I – IUVENTA a GH – moja reakcia.

To sú tri slová, ktoré som mal kedysi rád. Teraz ich však už pomaly, ale iste začínam vytláčať zo svojho slovníka. A to som až prednedávnom pochopil, o čo ide. Také slovíčko ako interkultúrny je ozaj zaujímavé a veľmi často opakujúce sa v slovníkoch medzinárodných nadácií, organizácií a pod.. Lenže v akom zmysle ho máme chápať v súčasnom svete?

Včera a dnes som pozeral správy a jedna z ťažiskových reportáží sa týkala prehliadky majiteľa domu, ktorý vraj propaguje fašizmus. Tie dôkazy, ktoré však jednotlivé televízie odvysielali, mi skôr pripadali ako zberateľská kolekcia symbolov Tretej ríše. Neviem ako sa prípad vyvinie a aké dôkazy budú ešte doložené, ale z toho, čo uviedli v reportáži, sa mi vidí, že zberatelia insígnií, praciek, mincí a podobne budú pravdepodobne zatváraní nonstop.

- otvorený list ministerstvu školstva a pánovi ministrovi Jurzycovi. Možno ste už počuli o Iuvente. Stručne pre tých, ktorým tento pojem nič nehovorí: je to organizácia, ktorá sa zaoberá pracou s mládežou. Zároveň riadi aj program Mládež v akcii. Chcem vám napísať pár osobných postrehov a skúseností. Minule som videl v TV vystúpenie, v ktorom sa vravelo, akí sú úžasní a koľko toho robia. Upozorňujem, že je to dlhšie čítanie a len časť celej problematiky.

Na začiatku bol projekt FUTUREforest. Vstupoval som do neho ako manažér s priemernými znalosťami o lese. No po dvoch rokoch praktických ukážok a vývoja klímy som sa aspoň o krôčik posunul k hlbšiemu poznaniu o tom, čo hovoria všetci možní i nemožní vedci, odborníci, klimatológovia, amatéri, politici. Počas tohto projektu som si však aj uvedomil, koľko sme toho vlastne nalietali na jednotlivé konferencie, ako každý z nás prispel ku globálnemu znečisťovaniu atmosféry.

Prechádzam cestu medzi Prešovom a Sabinov v autobuse a pomyslím si na zašlé časy, kedy som sa odvážil po tejto ceste aj bicyklovať. Áno, teraz už som túto odvahu stratil a mám pocit, že aj mnoho cyklistov na celom Slovensku. Áno, budujeme diaľnice, cesty 1.,2. a 3. triedy, ktoré sú niekedy v takom úbohom stave, že ani tanky temer bývalej slovenskej armády by ich neprešli.

Tak som si znovu vypočul tlačovú besedu pána ministra Mikloša. Znovu som si v hlave premietol, koľkože to už máme rozličných inštitúcií a úradov. A od roku 2013 bude štát na požiadanie vydávať záväzné právne stanoviská. Tak konečne budem mať nejaký inštitút, ktorý mi vysvetlí naše zložité daňové zákony!

To je otvorená diskriminácia. Po vypočutí si správičky, že EK sa nebude zaoberať rozličnou kvalitou potravín v nových členských štátoch, pretože tieto potraviny nie sú nebezpečné ani rizikové, som ostal mierne zmrazený. Odrazu mám pocit, že som len taký druhotriedny občan EÚ. Po laboratórnych kontrolách sa zistilo, že potraviny zabelené v tom istom obale naozaj nie sú všade rovnaké.

Cez víkend sme navštívili Piešťany. Popri pracovných úlohách nafotenia prírody, sme sa zastavili aj na remeselnom trhu. Bol tam značný počet producentov keramiky, ale aj iných remesiel. Prehliadka produktov z hliny bola naozaj rozmanitá, čo pohladilo moju dušu. Výber bol pestrý, nielen domácich producentov, ale aj keramikárov zo zahraničia. Obzvlášť ma potešilo to, že som tam stretol kolegu z Cypru. S niektorými som sa dal do reči, ako im idú obchody.

Sú také dni, keď si poviete, kde to vlastne žijem? Politici nás zamestnávajú pre nás bezvýznamnými kauzami. Tri mesiace sa nevraví takmer o ničom inom, len o voľbe generálneho prokurátora. To Slovensko naše ešte stále spí? Skutočne nemajú politici a médiá nič iné na práci? Zamyslel som sa nad tým, čo sa mi prihodilo za ostatných sedem dní.

Všetci to poznáte z daňových priznaní. Tretí sektor si s tým vypomáha k prežitiu. Sú s tým papierovačky, notárske overenia atď. Boli návrhy zrušiť tieto dve percentá. Osobne si myslím, že by to skôr potrebovalo reštrukturalizáciu.

Uvažujem nad históriou a vývojom veľkých multikultúrnych zoskupení, ako sa v súčasnosti s obľubou používa toto slovo. Slovíčko multikultúrny sa mi začína protiviť a veľmi mi pripomína slovo globálny. Ak sa pozrieme na vývoj takýchto multikultúrnych, respektíve v istom zmysle globálnych zoskupení dostávame vždy len jeden vzorec.

Asi to musím takto napísať. Možno si pán minister spomenie na šarištinu, aj keď pochádza z východnejšej časti Slovenska. Neviem, ako pomenovať to, čo sa teraz deje s nami živnostníkmi. Ten Čierny Peter našej ekonomiky nám ostane?

Toto malebné stredoveké hanzovné mestečko sa nachádza asi hodinku cesty vlakom z Bruselu, blízko pobrežia Severného mora. Je úchvatné svojou atmosférou, parkmi, gýčovými pohľadmi pre fotografov.

Áno, je to tak, každý z nás má nejakú neresť. Ja som už od mala zbieral známky, kamienky, mušle, ale jedna zberateľská vášeň mi ostala doteraz. Sú to figúrky z kinder vajíčok.

Začal som sledovať diskusiu v Európskom parlamente a Rade Európy o momentálnej situácii emigrantov z Lýbie a okolitých afrických štátov. Odrazu si Francúzsko a Taliansko spomenulo, že je potrebné znovu zaviesť hraničné kontroly. Taliansko naozaj nezvláda situáciu a nemá ani šancu ju zvládnuť. No keď sa to zoberie z druhej strany, prečo sme sa vlastne začali miešať do krajín, ktorým ani nerozumieme? Či ich kultúre, tradíciám a pod.. Tieto krajiny si to mali vyriešiť samé. Nie je možné exportovať našu demokraciu prostredníctvom bombardovania do týchto krajín.

Idem si tak autobusom obcou Bystrany. Pozerám, aká bude úroda na poliach. A vidím, ako na poľnohospodárskej pôde veselo hospodária čierne stavby. Nikomu to neprekáža, nikto ich nevidí. Mám pocit, že aj poľnohospodári a vlastníci odpísali kus poľa. No a čo. Kto by sa s nimi naťahovať? Náhodou by boli z nich odrazu rasisti!

V súčasnosti je jednou z tém aj zákon z dielne KDH o automatoch. Je pravdou, že závislosť je vážna vec. Má dopad na rodinu gamblera a jeho okolie. To isté sa dá povedať o nadmerných konzumentoch alkoholu a v neposlednom rade aj o fajčiaroch, ktorí neznepríjemňujú život nielen sebe, ale aj okoliu.

Dnes som si pozrel náš posledný hokejový zápas na týchto majstrovstvách sveta. A musím povedať, že som dlho nebol taký hrdý na to, že som Slovák. To, ako zobrali fanúšikovia tento zápas a hlavne záver, bolo pre mňa ohromujúce. Demitra a naši hokejoví chlapci si to zaslúžia. Kritizovať vie každý. Skôr ma zaráža problém, že po tejto generácii asi dlho nebude taká, čo by im aspoň ako tak konkurovala. Nechcem rozoberať vystúpenie našich, ale som presvedčený, že možno chceli až veľmi veľa.