Je množstvo vecí a udalostí, ktoré každodenne prežívam. O niektoré pocity a postrehy sa chcem podeliť ajs vami a spoznať váš názor. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pozrel som si diskusiu pani Belousovovej na TA3. Prečítal som si aj návrhy a oponentské návrhy. Neviem, či len ja som voľajaký čudný, ale naozaj neviem pochopiť, prečo je tá demokracia až taká otvorená? To sme naozaj takí otvorení voči všetkému? Podľa súčasných volebných pravidiel starosta či primátor, ktorý má určitú moc a zodpovednosť, vraj nemusí mať ani len ukončenú povinnú školskú dochádzku.
Zaoberám sa remeslami už zopár rokov. Nielen kvôli tomu, že sám som hrnčiar, ale hlavne kvôli tomu, že manuálna práca pôsobí ako liek. Je to naozaj liek. Upokojuje dušu. Do výrobkov a produktov remeselník vkladá kus seba. Nemusí to byť akurát prvotriedny produkt. Stačí, ak poteší našich kamarátov či okolie.
Pozrel som si film Zelená míľa. Patrí medzi moje obľúbené a vždy si ho rád pozriem, aj keď ho poznám takmer naspamäť. Zamyslel som sa, aké filmy mám vlastne rád a ktorý mi za ostatné dva roky utkvel v pamäti.
Toto je len fiktívna predstava o tom, ako by to mohlo vyzerať, keby... Kritizovať a písať o tom, ako každá vláda dorazí živnostníkov hlbšie a hlbšie, nie je problém. Ešte žiadna doterajšia vláda tomuto stavu nepomohla. Vždy to boli už len korektúry ešte horšie navrhovaného zákona. Prakticky navrhnú niečo hrozné a potom to skorigujú na niečo horšie a povedia: „Veď sme vám ustúpili“... a zase sú oni tí dobrí a my tí sprostí.
Občas sa mi stane, že sa v blogoch venujem školstvu, hoci nie som učiteľom. Čítam si takmer všetky ďalšie príspevky z tejto smutnej oblasti. Momentálne na túto otázku pozriem skôr pohľadom ekonóma a vzhľadom na potreby spoločnosti . To, že školstvo je na pokraji kolapsu, nebudem rozvádzať. Jednoducho je to tak a naše hlavy múdre s tým nerobia vôbec nič.
Opäť som sa zamyslel nad tým, čo bude s nami živnostníkmi v blízkej budúcnosti. Nie sú to návody, ale len obyčajné úvahy, ako ďalej SZČO. Na každý zákon existuje istá špekulácia zo strany dotknutých. Naučili sme sa to od našich politikov, ktorí vždy dodržujú medze zákonov a hľadajú rozličné obštrukcie.
Už sa teším na budúci rok. Myslím to obrazne. Máme tu druhú krízu. Pravdepodobne stojíme pred krachom a tento štát je ešte viac nenažratý, ako bol predtým. Odvody do sociálnych poisťovní si už nebudeme môcť odpočítať z daňového základu.
Znovu mám na muške školstvo. Kamarát šermiar mi volal, či nepoznám nejakého riaditeľa na škole, ktorý by mu v Prešove prenajal telocvičňu za slušnú cenu. Reku - opýtam sa. Kedysi mal fungovať projekt otvorenej školy, kde by ju mimo vyučovania využívala aj verejnosť.
Veľa vecí ma štve, ale toto ma štve už dlhodobo. Máme jeden šport, v ktorom excelujeme a to je vodáctvo. Nebudem to deliť do kategórií. Proste Slovensko je na tom v týchto športových disciplínach výborne. Čo však s nami urobil OV? Na OH môže štartovať len jeden účastník za jednu disciplínu.
Uvažoval som, prečo máme desaťročnú povinnú školskú dochádzku. Načo vlastne je? Trestno-právna zodpovednosť sa posunula na hranicu 14 rokov. Ja by som ju ešte znížil. To je však už iná téma.
Máme tu o chvíľku znovu druhý september. Píšem úmyselne druhý, pretože prvého už máme štátny sviatok. Deti znovu idú do školy a nákupy školských potrieb a pomôcok vrcholia. Rodičia sú znovu zhrození z cien a z toho, koľko stojí taká výbava prváčika alebo vysokoškoláka.
Mafia, Krstný otec, pomaranče, citróny, teplo, more, Etna v pohybe a Sicílčania. To všetko som si predstavoval pod pojmom Sicília. Výber tejto destinácie bol viac menej spontánny. Proste sme chceli ísť niekam k moru.
Pred časom som sa venoval dôchodcom. Celkom pozitívne som vnímal reakcie na blogu. Táto skupina je druhým ohrozeným druhom našej spoločnosti. Čo si v súčasnosti môže dovoliť mladá rodina? Temer nič.
Mnoho z nás sa vyjadrovalo k cigánskej či rómskej otázke. Ja sa k nej nebudem vyjadrovať. Prečo? Pretože takáto definícia neexistuje a zaváňa totálnym fašizmom. Kedysi Hitler chcel riešiť Židovskú otázku a kam to viedlo?
To je otázka. Horšie je, že na Slovensku je na ňu veľmi jednoduchá odpoveď. Pracuješ – dôchodok dostaneš tak akurát na prežitie. Nepíšem o výsluhových a iných podobných dôchodcoch, ale o obyčajných starobných, trebárs ako dostávajú moji rodičia.
Tepláky, staré tričká, pohodlné nohavice – hoci sprané, ale čisté a pohodlné. Ktovie, koľko z nás niekedy oľutovalo vyhodiť tieto staré a nepotrebné ošatenie, pretože už vyšlo z módy a ostatní by nás ohovorili, že nemáme na nič moderné. Respektíve, že sme ako takí šupáci.
To sa človek natrápi, kým vybaví nejakú reklamáciu. Mám čerstvú zlú skúsenosť s obchodným elektrodomom NAY. Musím však povedať, že je prvá. Zato taká, ktorá ma odradila od kúpy ďalších výrobkov v tejto sieti. Hodíme reč aj o značkovej firme Baťa – Prešov, či Orange.
Počas diseminačného stretnutia projektu FUTUREforest sme navštívili s účastníkmi oblasť Tokaja. Už len zo zvedavosti, ale aj z praktického hľadiska klimatických zmien a ich vplyvu na regióny. Postupne sa môžu stať aj z našich lesov vyprahnuté pustatiny. Hoci v súčasnosti si to málokto uvedomuje, zmena je už neodvratná. Koľko to potrvá, to nevedia ani najväčší experti. Ale to, že táto zmena nabrala doslova rýchlosť svetla, musí uznať aj profesionál aj amatér.
Grécko či dokonca najúžasnejšie Spojené štáty krachnú. No čo by sa stalo... Slováci prídu o nejaké tie akcie z fondov, o nejakú tú hotovosť v banke a zase sme tam, kde sme nechceli byť. Ale my sme zvyknutí a vždy tu budeme, nech je akákoľvek ekonomická kríza J. Pozerám sa na to už s miernou iróniou. Toľko expertov bojuje s tou krízou a čo vybojuje? Tak akurát z ementálu dieru a ani tú nie, pretože už ho poriadne ani vyrábať nevedia.
Jedno z veľkomiest, ktoré má svoj atmosféru a žije svojim vlastným životom. Toto mesto som navštívil už asi po šiesty krát. Navštívil som ho už za čias socializmu. Videl som Berlínsky múr v jeho plnej paráde aj s vojakmi a zónou smrti.
