Chcel by som, aby sme dokázali spravovať naše obce, naše prostredie a zvyšovať životnú úroveň ľudí, podnecovať ich k participácii, spolupráci. Zoznam autorových rubrík: Voľby 2014 - starosta v Kútoch, OOB, Súkromné, Nezaradené
V dobe dnešnej globálnej interakcie v spojení s virtualizáciou ekonomiky, vzájomnou previazanosťou ľudských rozhodnutí s reálnymi vplyvmi na početné skupiny ľudí, rastie význam lokálnej, komunálnej úrovne. Nielen v odborných úvahách...ale aj na bilboardoch najsilnejšej politickej strany.
Dnes, o veľa viac ako v minulosti, bude záležať, ako sa rozhodneme práve teraz. Nie je to rozhodnutie vo voľbách...je to rozhodovanie každodenné.
Existuje veľa definícií peňazí. A takisto veľa príkladov, na ktorých sa dá vysvetliť ilúzia tých dnešných, ktorá nás v ohromnej miere ovplyvňuje. O čom sú dnešné peniaze? Alebo prečo ich tak usilovne zarábame, ale nepremýšľame o nich?
Niektoré reakcie okolia, že v sobotu idem na brigádu a ideme čistiť lesy, boli, ako to povedať, rozpačité. Premýšľam, prečo tomu tak je... Začnem krátkou úvahou. Ľudia mojej generácie, nazvem ich strednou, sa narodili do zaujímavej doby. Aspon ja ju tak vnímam. Zažili sme časť socializmu a aj keď sme ho moc nevnímali, ale postupom času si dokážem uvedomiť a aspon porozmýšľať nad skutočnosťami, ktoré čítam, počúvam od známych a podobne. Bol to spoločenský systém, ktorý mal svoje veľké negatíva. Nedostatok slobody a informácií...o čomkoľvek. Prevažnú časť svojho vedomého života som však prežil v demokracii. Miera slobody je širšia, máme telky a otvorené hranice, súkromné vlastníctvo...obchody napráskané tovarom a prekvitajúcu paletu rôznych služieb...
Spomínam na časy, kedy som písal úvod mojej diplomovej práce. Mám na to príjemné pocity, kedže to boli jedny z posledných slov, ktoré som do nej vkladal. A takisto som mal rád, keď sa ma prstom dotkla múza a písmená mi šli priamo z mysle...ako keby som tam ani nebol. Na svete je kopec informácií, veľmi veľa je ich všade okolo a ja verím, že práve chvíle, kedy prsty klopkajú na klávesnicu úplne samé, sú tie naše, spontánne a slobodné. Takto som sa nechal uniesť a pomaly sa úvod práce plnil. Ale čo z toho. Alebo filozofia a ekonómia zrejme naozaj nejdú dokopy...a chvíle slobody boli hneď mimo textu. Museli...
Týmto príspevkom sa pridávam k zástupu novej generácie. Generácie blogerov. Považujem ju za urputnú tvár snahy vyjadriť sa, snahy zmeny a akcie. Aj keď jedným dychom dodávam - prechodnú. Nič nové sa nedokáže napísať, nič nové cítiť. Všetko je tu a všetko tu bolo...len kde sme boli my a kde stále sme? Slová považujem len za spôsob tvorenia pocitov. A verím, že ľudia cítia moje myšlienky a s tými, s ktorými majú, rezonujú...Svojich prvých pár slov by som rád smeroval k môjmu prežívaniu a mojim pohľadom na život. Veľa ma naučil. A veľa ma stále učí a som tomu skutočne moc rád. Ale nie vždy som tento fakt chápal...Ako jednotlivec som vždy hľadal svoj vlastný význam. Prechádzal som priestormi vplyvov, ktoré na mňa pôsobili a nebolo to vždy príjemné. Ako sa hovorí, niekedy si hore, niekedy dole. Spoločnosť si ma prehadzovala ako horúci zemiak a ja som to nie vždy chápal. Ani toto sínusoidné tvrdenie mi akosi nerezalo. Možno preto, že sa v mojom vnútri ozývalo niečo, čo máme každý, aj keď nie každý to dokáže priznať...A to som bol ja, jednotlivec v stáde spoločnosti, ktoré malo potrebu stále sa niekam presúvať...
