
Tak to sme prosím pekne my. Nedeľná prechádzka počas babieho leta. Obchody zatvorené, dôkazom čoho je to reťazisko na dverách a naše baby sú od nás na hony ďaleko. Obsah peňaženiek je takto v relatívnom bezpečí.

Mestečko Achern sa nachádza v Bádensku. Leží na okraji Čierneho lesa, v jeho severozápadnej časti. Vlastne nie na okraji, ale tesne vedľa neho. Medzi mestami Kúpať Kúpať (po našom Baden Baden) a Štrasburgom.

Kto by náhodou cítil nevýslovnú potrebu dozvedieť sa niečo viac, ako tu ja prezradím a je samozrejme patrične jazykovo podkutý, tak nech sa páči: http://www.achern.de/

Dostávame sa k najstaršiemu objektu v meste. Kaplnka Svätého Mikuláša, biskupa z Myry. Táto ranogotická stavba bola vybudovaná na odvrátenie ničivých povodní miestnej riečky Acher. V trinástom storočí, na mieste rímskeho románskeho kostola z 11. storočia. Údajne. Zničená bola dva razy. V roku 1601 pri zemetrasení a v roku 1945 pri bombardovaní. Celková rekonštrukcia bola urobená v rokoch 1972-74.

Oproti cez cestu je bazár. Človek by sa až čudoval, čo všetko sa dostane do takého krámu. 1x Ježiš na kríži = 29,90€. Slušná cena.
Presúvame sa ďalej bočnou uličkou, lemovanou rôznymi obchodíkmi. Zabočíme do húštiny a otvorí sa nám pohľad na žblnkotajúci potôčik.

Riečka žije svojim životom. Kačičky žobronia o kúsok žvanca, ale rýdziky im neberú. Hodili sme pár omrviniek a môj nápad, že na budúce prídeme s udicou, bol prijatý kolegami veľmi pozitívne.




Za stromoradím sa objaví malebný rybník. Vodomet samozrejme nesmie absentovať.

Cikpauza. Pútnik v ľudoprázdnej púšti, či v hlbokom lese to má jednoduché. Ale čo si počať v mestskej zóne, keď príroda opäť raz zvíťazí nad človekom? Vtedy je takáto informácia k nezaplateniu.

Takéto parádne ihrisko som už dávno, vlastne ešte nevidel. Rodičia trpezlivo čakajú na lavičkách, kým sa malí ľudia vybláznia do sýtosti.


Občas do sveta tvrdo pracujúcich hráčov zasiahne rušivý moment v podobe úzkostlivého rodiča. Našťastie čistá detská myseľ bleskurýchlo zabudne na tieto výchovné excesy a ide ďalej svojou cestou.


Je viac než isté, že niekde nablízku sa tu motá aj Fabián s Laurou.


V Nemecku je to tak, že deti tu môžu všetko. Dokonca majú dovolené chodiť po tráve miestneho Central parku.


Teraz iná prestávka: Keď ste vlastníkom bankomatovej karty, život je totálne v pohode. Taká karta je vhodná pre všetko!

Dostanete sa s istotou a jednoducho do svojho cieľa. Bez problémov dokladujete svoj vek a aj pohodlne zaplatíte.

Plnoletosť sa dá preukázať aj osobným preukazom, ľudovo povedané občiankou, vodičákom, alebo už spomínanou kartičkou do bankomatu.

No a tu je ten nástroj diabla v plnej kráse. Automat na klince do rakvy. Fajčpauza môže začať.

Slniečko pomaly, ale isto putuje nad Franciu. Tiene sa predlžujú. Keď nie je po ruke šiltovka, postačí aj autíčko.

V nedeľu po obede všetci miestni Nemci sadnú do áut a niekam idú. Podvečer sa vracajú naspäť domov do príbytkov. Ulicou zaburácal zrazu ohromný rachot. Tak ho vytočil, že som už myslel, že ho postaví na zadné. Parádny kúsok plechu.

Sladké pokušenie. Také tortička v darčekovom balení by sa aj celkom hodila k nedeľnej podvečernej kávičke.




Aké bolo naše sklamanie, veď to nie sú kalorické bomby, lež froté uteráky. Ale je to dobrý nápad, lebo uterák sa zíde v každom veku.
Niekedy v budúcnosti, keď budem nemecký penzista, vyberiem sa takouto jachtou na cestu okolo sveta.

Ak by to nevyšlo, tak budem slovenský dôchodca. Kúpim si červené fáro a pobehám na ňom celý okres.
