Dnešný prípad je jasný príklad destinácie, síce malebnej, ale na môj veru že odľahlej. Ruku na srdce, koho z nás by napadla taká kravina, ísť dovolenkovať do Nemecka. Veď tu majú ceny pomaly také astronomické, ako na Slovensku! Preto že ste celý rok poslúchali, usmiala sa z obrazovky počítača na Vás šťastena, lebo ja tu teraz idem sprostredkovávať zážitok.
My tu totiž pracujeme, tak keď už sme tu, treba to využiť a preskúmať toto teritórium. Schwarzwald - Čierny les je územie na juhozápade Nemecka. Nachádzame sa pri jazere Mummelnsee. Keď miestny občan povie slovíčko Mummeln, to ako keby sme my v nárečí povedali lekno.
Zdvihneme zraky smerom nahor a tam je čo? Správne, cieľ našej dnešnej túry. Vhodné pre turistov amatérov, dôchodcov, rodiny s deťmi a aj bez detí.
Zdá sa, že toto také kultové miesto pre trávenie voľného času. Idete napríklad cestou z Baden Baden smerom na juh. Ale nie po diaľnici! Horskou cestou si to pomaly šiniete a kocháte sa. Harlejáci, bicyklisti, kabrioleťáci, všetci čudáci podobného rangu vyhľadávajú túto trasu pre vlastné prezentovanie sa.
Ale od jazera hore na kopec iba po svojich! No dobre, dôchodcovia môžu švindľovať, cez sezónu ich tam vyvezie autobus.
To, čo je na kopci, tak sa volá Hornisgrinde. Ani Vám to nebudem prekladať, lebo neviem čo to presne znamená. Nevedia to dokonca ani miestny rodáci. Tak sa hádajú, čo to vlastne je. Ale iba medzi sebou.
Kopec je vysoký 1164 nad nejakým morom. Na tomto plató si tróni dovysoka televízny a rozhlasový vykrývač. Pokrývač nie, ten robí strechy.
Okrem toho sa na vrchu nachádza to, čo by tu nikto nečakal. Rašelinisko. Je tu výnimočná fauna a flóra, tak sa tu nevyhnutne musel zriadiť náučný chodník.
Toto je ten istý chodníček, ale v jesennom šate. Inak bol som tu už viackrát a fotky sú z rôznych návštev, ale presne zoradené. Podľa systému hala-bala.
Dovoľujem si upriamiť Vašu pozornosť na ten veľký šutrisko, po ktorom krepčí náš Palino. To je Vám ohromná vzácnosť. Lebo presne tu, ako hovorí legenda, sa stretli kedysi, zabudol som presný dátum, traja panovníci. Bádenský, württemberský a ešte jeden, čo šéfoval v Štrasburgu. Dohodli sa, že tu bude hranica troch panstiev a punktum.
Tu sa nám naskytá pohľad smerom na rodnú slovenskú hrudu. Osemsto kilometrov vzdušnou čiarou.
Aby ste si nemysleli, tak aj tu rastú tie isté hríby ako u nás. Aj chlieb má kôrku, ľudia tu pestujú ovocie, vinič a o kukurici ani nehovorím. Aj trávu tu kosia a do roboty tiež musia chodiť. Čuduj sa svete, väčšina tiež žije od výplaty do výplaty.
Miestami to vyzerá na poriadne veľké vyrúbané plochy. Nespôsobili to však miestne štátne lesy, ale Lothar. Jeden hrával za Mníchov futbal, ale toto bol celkom iný fras. Tento Lothar bol víchrica. V roku 1999 sa tu prehnal a skosil všetko, čo mu v ceste stálo.
Na náhornej planine je postavená táto vyhliadková veža. Z nej je vidieť ešte ďalej. Hore, na tom nerezovom plechu, sú zobrazené smery na všakovaké svetové mestá s údajom ako sú ďaleko.
Pekne sa to tu zafarbilo do jesenného negližé.
Bez komentára.
Ako také malé deti.
Keď sa snažia, aj tu vedia dobre zaťať do scenérie.
Vyhliadkovú vežu postavili v roku 1910. Po druhej svetovej vojne bola náhorná plošina hermeticky uzavretá. To viete, vojenský priestor.
No a na záver trošku zimnej inverzie. To, čo dolu nie je vidieť, tak to je už susedné Francúzsko.
Ako hovorím, keď sa tu náhodou vyskytnete, hriech by bol obísť tento kúsok Zeme.
