
Jednoducho, iba nás nesmú chytiť ochranári, alebo strážcovia poriadku. Zoženie sa bakuľa a tlčie sa ňou do objektu o stošesť. Preto to mäkké I v nadpise.
My však budeme dobýjať. Vyhliadne sa vhodný objekt na ukojenie uzurpátorskej vášne. Ten máme lokalizovaný. Platí zásada, že nesmie byť veľmi malý. Predstava, že suseda o nás šíri informáciu typu: „Ľudkovia boží, to ste ešte nevideli, aký ho má krpatý!“, je temná aj pri pohľade cez ružové okuliare. Pred samotnou akciou sa vyžaduje taktická príprava. Ta sa do krčmy. Posilnení obedom a miešanými nápojmi vyrážame do akcie.

Aj keď tento hrad postavili na kamennom brale, treba ísť do kopca. Použili sme techniku krok za krokom po schodoch. To som ja nepočarbal, to už bolo. Údajne sú dnes tie kreatívne nástenné maľby už fuč.

Tak to je on. Patrí medzi tri najväčšie v horných Uhroch. Nikdy nedobytý nepriateľským vojskom. Iba raz sa obrancovia vzdali. Ale údajne s hrdosťou!

Symbol. Skĺbenie minulosti s prítomnosťou, alebo účel svätí prostriedky. Keby tú konštrukciu aspoň nagebrili farbou. Na konci klietky je pokladňa.

Prehliadka začína pri studni. Studňa lásky, to znie lákavo. Na fotke sa nachádza vľavo.

Ku každému slušnému hradu je v návode na použitie priložená aj povesť. Dnešná príhoda s dobrým koncom, teda ako pre koho, sa viaže na zdroj pitnej vody – spomenuvšie to studnisko. Bola raz jedna potvora a tú prezývali že Fatima. Predstavte si taký južanský typ, čierne háro, nohy ako Sklenaříková od vrchu až celkom dole a minimálne D-éčka tam vpredu. Šumne vyzerala, celkom ako taká „Miss Slovakia“, či nebodaj „televízna rosnička“. Muža mala malého, s krivými nohami a aj zubami. Jedno aj druhé mu smrdelo. Volal sa Omar. Nebol kresťan, nebol Slovák rodu verný, jednoducho nebol náš. Nuž a tomuto teroristovi, zdierajúcemu šťastný nevoľnícky pospolitý ľud Považia, jedného dňa Fatima zdrhla. Vzala roha za lepším a krajším. Náhodou to bol miestny finančný žralok vlastniaci územie až pokiaľ oko dovidí. Omar ju chcel naspäť, lebo kedysi ju vyčenčoval za 20 tiav. Musel ale vykopať studňu pre zemepána. Keď ju vysekal do skaly, dostal ju naspäť. Fatima nevedela vôbec variť a preto bola táto mačka vo vreci vrátená pôvodnému majiteľovi, aj keď voda v studni vôbec nebola. Lenže povesť je vymyslená a jediné čo je v nej pravdivé je to, že studňa je vykopaná a je bez vody. Už v stredoveku sme vedeli tunelovať. A ja som veril, že architektom bol Omar. Som zdrvený a cítim sa podvedený. Celý doterajší život som prežil v klamstve.

No ale múriská tu majú teda poriadne. Škoda že sa im v poslednej dobe rozpadávajú. Ako to len mohli skolaudovať?


Nechtiac sme si zakúpili vstupenky na „veľký okruh“, lebo boli najdrahšie a kupliarka v pokladni nám ich ponúkla. Hor sa vpred!



Do cesty sa nám ešte priplichtili sokoliari. Mali tam rozličné operence. Žiadna vhodná hydina na tepelnú úpravu.


Ovládať cudzie reči je nesmierne dôležité. Ako som tak fotil okolie, výprava so sprievodcom mi zmizla zo zorného poľa. Kadiaľ teraz ďalej? Našťastie, čo som doteraz vonkoncom netušil, ovládam plynule austrálsky jazyk. Pre protinožcov tu nachystali informáciu a našinec aby tu bezprizorne blúdil.

Najprv mi zrušili Studňu lásky a teraz ešte aj toto. Potom že klesá na Slovensku pôrodnosť.

V interiéri hradu sa nachádza rôzny inventár. Neočakávajte zase neviem čo extra. Sú tam napríklad rozličné almary.



Portrét Márie Terézie. Je ich tam ako maku. Len si nepamätám, či aj ona bola na Trenčianskom hrade. Nepadla o tom ani zmienka, ani slovko, ani malinký náznak. Osobne si myslím, že tam nebola. Nemala kedy tárať sa po výletoch. Musela vládnuť a rodiť. Pekné líčka červené.
Boli tu aj iní významní návštevníci. Napríklad:

Dušan Grúň s novým príčeskom.

Tento s kockatou hlavou neviem kto je.

Herec Miroslav Donutil.

Mick Jagger zo skupiny Rolling Stones.
Neviem ako dievčence, ale my – chlapci sme militantné osoby. Už ako malý soplín som musel vlastniť nejakú zbraň. Prak, funga, či fičifaj je presne to, po čom piští každá chlapčenská duša.

Upresňujem, že iba do obdobia dospievania. Potom pištíme po úplne niečom inom. No a napokon pištíme iba hore schodami.

Tak a je tu záver. Ak chcete vidieť z Trenčianskeho hradu viac, tak sa tam choďte pozrieť osobne.