Vymýšľajú ich totiž občania, ktorí v ňom nemajú trvalé bydlisko. Závisť bude za tým schovaná. Dnes sa spoločne vyberieme na krátku exkurziu do mesta Wiesbaden. Sme v meste, na slovenské pomery vo veľkomeste, tak treba navodiť správnu atmosféru.

Ako ste si už určite všimli, tak SMEblog prešiel vizuálnou zmenou. Nasledujúca fotka mala slúžiť ako upútavka na titulke, hneď vedľa textu. Vždy som tam dával fotku. Teraz? Namiesto nej sa tam škerím ja. Nuž, nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Názor slovanských kmeňov na vzhľad, resp. krásu germánskych žien istotne poznáte. Ale to je niečo podobné ako s mestami. Nemky sú tiež pekné. Niektoré. No a trochu dlhšie sa hľadajú. Preto by od nás nebolo správne, aby sme nasledovnú fotku považovali za nejaký štandard nemeckej krásy.

Je sobota. Mesto je plné homo sapiensov. Niekto nakupuje pokiaľ krámy nezavrú, niekto predáva a niekto sa iba tak zabáva. Práve tu prebieha akýsi kultúrny program. Reprodukovaná hudba sa odráža od okolitých budov a dievčence stepujú, ajajáj!

Iné princezničky si visia priamo vo výške našich očí. Hviezdna kapela v obsadení lýra plus dychová sekcia vyhráva do kroku. Opravujem, do visu.

Bádateľ nedokáže odolať. Sú naozaj tí ženskí anjeli bezpohlavní, tak ako je to v prípade bábiky Barbie a aj chudáčiska Kena? Troška sa prikrčím a ako že pozerám, či tu nemajú v rohoch pavučiny, nakloním aparát správnym smerom a cvak...no tu by mi však nepomohla ani špionážna technika s maximálnym priblížením.

Priznám sa, ja keď som bol malý, ale tak celkom, ešte ako škôlkar Igorko, mal som vysnívané, že keď raz už mám byť tým Igorom, tak jedine námorníkom. Iné som mal napísané v knihe osudu a preto ani nemám dostatok skúseností s morskými pannami. Teraz však začínam tušiť, prečo ich volajú pannami, aj keď príhodnejšie sa mi javí morské staré dievky.

V tomto prípade je našinec značne konzervatívny. Na nadväzovanie sociálnych kontaktov preto preferuje komplexné osobnosti. Ako napríklad takúto, čo v každom prístave čaká na svojho námorníka.

Didi by to na facebooku určite nazvala krása na sobotu. Veď aj je. No a aby sme boli kompletní, tak tu je ten obávaný voyer.

Veľmi rád by som poznal raz v živote osobu, čo si takéto niečo dokáže kúpiť a hlavne potom nosiť na verejnosti. Musí byť mešuge. Inak keby bola menšia, hneď si ju kúpim na cigarety. Chápete.

V centre miest je stromov ako šafránu. Mohlo by sa to použiť aj opačne. Šafránu je ako stromov v centre miest. Jednoznačne málo. Strom vrhá vhodný tieň. Keď už nie je na blízku tá záhrada, čo Biergarten volá. Seďme chvíľu a pozorujme.




Žiadne náhlenie, času máme naozaj habadej. V tomto meste je ho dostatok, lebo teraz príde atrakcia, najväčšie kukučkové hodiny na svete!


Mal by taký zákon, že každé mesto by malo mať minimálne jednu fontánu. Fungujúcu samozrejme. A podľa počtu obyvateľov.

Decentne pôsobí. Inak fontána...to je pre mňa taký ukazovateľ. Lakmusový papierik spokojnosti. Podľa fontány sa mesto veľmi ľahko hodnotí. V našej perle Hornej Nitry (Prievidza) máme dve ešte z čias socializmu. Ako ináč, sú nefunkčné. Niečo asi na tom bude, keď sme dostali ten prívlastok najväčšej diery na svete.
Ak vás tento kúsok na zemi zaujal, tak tu sú moje predchádzajúce rešerše:
http://igormudry.blog.sme.sk/c/290161/Ine-kupele-Lucky-Wiesbaden.html