Lebo vec sa má tak, že nasledovný postup prípravy dnešnej vareniny poľahky zvládne hocikto. K dosiahnutiu kulinárskej Nirvány absolútne postačuje dodržiavanie doporučení, šéfkuchárom spomenutých v texte. Dnes sa nepripúšťa žiadna improvizácia! Tepelnou úpravou spracujeme iba jednu komoditu. Vyskytuje sa aj na burze, samozrejme virtuálne. Reálne na poliach. Kto by nevedel, čo to je to pole, tak tu je malá ukážka.
Kukurica siata (lat. Zea mays) sa k nám na Slovensko dostala z Maďarska. Bolo to v polovici 18. storočia, v rámci spoločnej monarchie, v ktorej sme sa tak nejako nachádzali. Údajne sme boli utláčaní, čo nebolo veľmi pekné. Pravdepodobne odtiaľ pochádza aj také jedno naše ľudové porekadlo. Motáš sa tu ako Maďar v kukurici. Tento vedľajší produkt kolonizácie Ameriky zaraďujú vedci, čo sa volajú botanici, do čeľade lipnicovitých.
Najprv si zoženieme vhodné kukuričné klasy. V dobe mojej mladosti, keď nás utláčali zase bratia, panovalo u nás spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, vrátane rolí, lúk a pasienkov. Starostlivosť o hladné krky zverila robotnícka trieda do rúk spriatelenej kasty roľníkov. Vtedy ste kukuricu v obchode nekúpili. Našťastie sa vyskytovala v dostatočne hojnom množstve na územiach medzi uzavretými osadami a prírodným bohatstvom. No a my všetci sme si ju tak akosi zadovážili. To ten Jánošíkovský syndróm je na vine, hlboko v nás zakorenený. Pamätajte, že sa nekradlo, iba sa premiestňovalo.
Kukuričné klasy očistíme. To znamená, že ich zbavíme šúpolia a takých otravných fúzov. Doporučujem oplach vodou. Šúpolie nevyhadzujte, urobte si z neho bábiky. Na výzvu pravopisnej korektórky tu dopĺňam informáciu, že šúpolie má byť vysušené. Ale toto vôbec nie je predmetom tohoto článku.
Táto plodina je celkom fajn. Dajú sa z nej vyrábať ohrady, strechy, lieh, acetón, olej, dokonca, že linoleum, cukor, papier, škrob a sirup. Taktiež bioetanol. 70% produkcie je určenej ako krmivo pre zvieratá, 20% pre ľudí. Po 5% nám pripadne na priemyselné výrobky, a ako osivo.
Kukuričné klasy vložíme do vhodnej nádoby. To sa v receptoch vždy tak píše. Vhodná nádoba. Kto by to len dal do nevhodnej. Pripomínam, že vzhľadom na proces varenia, by mala byť nielen vhodná, ale aj plameňovzdorná a kvapalinu neprepúšťajúca. Klasy zalejeme studenou vodou. V žiadnom prípade nesolíme! Ja to radšej zvýrazním. V žiadnom prípade nesolíme! Vrátim sa k tej vhodnej nádobe. Jednoznačne doporučujem hrniec. Ja používam tlakový papiňák. Zdroj fosílneho paliva vznietime. Najprv sa nič také markantné nedeje. Oheň plápolá a toť vše. Keď to začne vrieť, vezmeme do rúk mobil. Nastavíme si časovač na 20, maximálne 30 minút. Samozrejme, ak kuchtíme vo francúzaku, tak to skrátime na polovicu.
Varená kukurica vyzerá takto skvostne. Je to s ňou ťažké, lebo najlepšia je teplá. Pravidelne si preto popálim paprčky. Ľudkovia, darmo by sme ju obsypávali náušnicami, zbytočne by sme ju povýjali do retiazok. Chutí nám zlato nedodá. Musíme použiť oveľa vzácnejšiu surovinu, ktorá je nad zlato! Teraz solíme! A ešte! Nešetríme na nesprávnom mieste!
Čo dodať na záver? Neviem, či ešte funguje Roľnícka beseda. Naposledy som ju počul v rozhlase po drôte a ten už nie je medzi nami. Vláda žmolí a oňucháva zrno, tak je to na mne. Milí družstevníci, kulaci, maloroľníci, farmári a iní, (aj ty Krištof Kolumbus), zo srdca Vám ďakujem.
