Dnešný návod na oklamanie žalúdka je časovo a finančne priateľsky naladený. Tuším bude aj vegetariánsky a preto aj zdravý. Asi. Darmo krútite hlavami, dnes sa bude variť opäť hliva ustricová. Ako keby som Vás počul: „Zase hliva? Prečo?" Nuž preto, lebo nám z nej ostalo po poslednom varení.
Hlivu ustricovú, na obrázku hore, pokrájame na približne rovnaké pásiky, prúžky, dieliky a to tak, aby vyzerala ako hliva ustricová na obrázku dole.
Absenciu cibule v kuchyni môžeme smelo prirovnať ku katastrofe. My ju máme, takže sa upokojíme, koniec sveta sa pre dnešok odkladá.
Treba ju pokrájať na drobné elementy nápadne pripomínajúce tvar kocky.
Do veľkej panvice dáme rastlinný olej (bylinožravce) / bravčovú masť (všežravce), vysypeme do nej cibuľku a restujeme.
Keď cibuľa vykazuje štádium alkoholika po príchode domov - sklovitý výraz, zasypeme ju mletou červenou paprikou. Použijeme sladkú a miešame o stošesť. Slabšie povahy nech panvicu umiestnia mimo dosahu plameňa, či iného média využívajúceho na ohrev. Neradno by bolo pokrmu zhorknúť!
Našu pokrájanú hubu tam dáme v tomto momente a ideme dochucovať. Trošku mletého čierneho korenia, trošku soli. Ak trošku vegety, tak vynecháme trošku soli. Premiešame, zalejeme vriacou vodou z našej kanvice (Vy z Vašej kanvice) a necháme len tak dusiť, čo znamená, že nádobu, v ktorej sa pokrm varí prikryjeme pokrievkou. Pripomínam, že v našom prípade je to panvica.
Dusíme ½ hodiny, čo je dostatočný časový interval. Ale pozor! 20 minút za nami a my čo? No koštujeme. Ak sa nám chuť nezdá, tak si ju upravíme podľa vlastnej predstavy. Pre mňa za mňa aj erotickej. Veď kuchári v telke hovoria, že jedlo má byť sexi. Aby reč nestála, ideme hotoviť omáčku.
Smotanové zátišie: jedna smotana taká a jedna smotana taká. Do bielej misky dáme 2 polievkové lyžice hladkej múky...
...plus tie dve smotany. Kvalitne premiešame a čakáme na zvukové znamenie. Píp - píp - píp - ešte jeden píp. Hotovo, hliva je dodusená a vyzerá presne takto.
Omáčku vylejeme do panvice a premiešame. Ja viem, opakujem sa, ale miešať sa musí. 10 minút varíme na tom najmiernejšom ohni na svete. Miešame lenivými kruhovými pohybmi, aby sa to neprichytilo o dno. Lebo to by nebolo dobré. Znovu koštujeme a keď, tak už viete že čo.
Vyšperkovanie. Niekde nájdeme citrón. Nám stačí vlastne iba polovička. Ak je celý, urobíme na ňom krížik zo spodnej strany a prekrojíme ho. Vytlačíme šťavu do panvice. Ale pozor! Postupujeme opatrne, ako Tarzan v knihe džunglí. Spoliehame sa len na vlastné zmysly, konkrétne na chuť. Ak treba ešte kyslosti, nekompromisne stisneme citrón. Ochutnáme. Už je to tak, ako to má byť.
Príloha. Rôzne kulinárske pramene uvádzajú rôzne prílohy. Od knedle, halušiek, noky dokonca niektorí by chceli, cez cestoviny až po chlieb. Moja rada: priložte čo máte. Dcéra, za ktorej výdatnej pomoci vznikal tento pokrm rozhodla, že cestoviny - kolienka budú fajn. Tak fajn, veď nemusí byť mäso každý deň.
