Ja tento môj blog využívam ako svoj virtuálny archív. Navarím, popritom odfotím, uložím, medzitým zjem a neskôr to tu nájdem. Je to zadarmiko. Mám tu vlastne takú špajzu s receptami. Raz mi to možno prinesie aj slávu a nejaký ten peniaz. Najskôr to bude ale až v druhom živote.

Dnes sa pokúsime o upečenie koláča. Na fotke vyššie vidíme kompletné kvantitatívne charakteristiky použitých komponentov. Máme šťastie, že mám vcelku úhľadný a čitateľný písomný prejav. Lebo nechce sa mi to sem extra prepisovať. Veď predsa nie sme dnešní, a tak z fotky pochopíme čoho a koľko spotrebujeme.

Surovinová základňa zobrazená v podobe zátišia. Syntézou jednotlivých zložiek vytvoríme nosný prvok pokrmu, čiže cesto.

Umelecký dojem podčiarknem vlastnoručne cvaknutým dielom. Možno sa to javí, na prvý pohľad, ako kaviár veľmi z blízka. Je to však rastlinného pôvodu.
Vonku je dnes pekne. Slnko praží a svokor kosí trávu. To už je iná káva, ako ten marcový máj, čo tu zimoval. Jar končí a leto sa nezadržateľne blíži. Najvyšší čas zrevidovať obsah mrazničky. Musíme minúť staré zásoby, aby sme mali miesto pre zásoby nové.

Okrem nosného elementu budeme mať aj výplňový prvok. Lebo sme mali minulý rok nesmierne šťastie. Úrodu sa podarilo svokrovi zachrániť. Pred nájazdmi potulných hôrd škorcov a drozdov. Bobule červených ríbezlí nám dodajú farbu, šťavnatosť, kyselkavú chuť. A určite to bude mať aj nejaké tie vitamíny s minerálmi. Na základe osobnej skúsenosti mi dovoľte, aby som tu vyjadril svoj osobný názor. Môj osobný názor je, že sú vhodnejšie ako jahody.

Musíme ale okamžite podkúriť, lebo šporheľ musí byť rozhicovaný na prevádzkovú teplotu. Dnes to teda bude bublanina. Zaujímavý názov, ale v skutočnosti nepočuť a ani nevidieť niečo bublať. Západní bratři to majú zariadené tak, že všetka koláčovina je jednoducho buchta. Tak už vieme, čo znamená pojem česká buchta. Vždy som mal pocit, že je to niečo iné.

Prv než si zababreme paprčky a kuchyňu, nachystáme si plech. Pekne si ho vystelieme papierom na pečenie. Vy si plech môžete vymastiť. Napríklad masťou, maslom, Herou, alebo iným vhodným produktom. Potom sa mi ale nesťažujte pri drhnutí pripálencov. Mali ste použiť papier.

Normálne by sme použili na váženie váhu. Keby sme ju ale mali. No nemáme. Sme nútení improvizovať. Použijeme takéto zázračné zariadenie s manuálom v cudzom jazyku.

V praxi to vyzerá asi takto. Postupujeme v súlade s tradíciou a meriame metódou od buka do buka, alebo milimeter hore dole.

Teraz dáme všetky suroviny (s výnimkou bobúľ) postupne do jednej nádoby. Ešte raz si prebehneme zoznam a uistíme sa, že sme nezabudli na niečo. Nezabudli. To sa dalo ale očakávať.

A zase. Bežná stredoeurópska domácnosť má vo vlastníctve elektrický metličkovač. Máme ho aj my, radi ho používame, ale toto prechodné bydlisko bolo vybavené príliš sparťansky. Nech, použijeme klasickú drevenú varechu. Miešame a miešame. Cesto musí byť kompaktné, bez hrudiek a malo by byť aj riedke. Nie celkom, o trošku viac ako teplá smola. Starší kuchári si pamätajú smolu. Kedysi z nej vyrábali chodníky a cesty a ona sa nám lepila na päty. To bolo ešte pred vynájdením zámkovej dlažby a revitalizácie mestských námestí financovaných z eurofondov.

Teraz sa pokúsime presunúť cesto na plech. Pôjde to pomocou jazyka. Nie toho nášho v ústach. Je to taký ručný sakrament s gumou, alebo plastom na konci. V prípade krajnej núdze by sa dal aplikovať aj svokrin jazyk s veľkým S.

Ríbezle sypeme do cesta. Snažíme sa rovnomerne, čo sa nám nie celkom darí. Kľud, vôbec to nevadí. Už nás nič nedokáže zastaviť v tejto fáze tvorby a plech vkladáme definitívne do pece. Bublanina sa pečie. Vyzerá to takto.



Výhodné je mať taký sporák, čo má sklo na dverách rúry. Vidíme čo sa deje. Ak sme na základe vonkajších indícií (farba, vôňa, doba tepelnej úpravy, chuť na buchtu) skalopevne presvedčení, že už to musí byť hotové, tak to jednoducho vyberieme z pece.

Posledná kontrola špajdlou. Zapichneme ju do bublaniny. Ak na jej povrchu nie nič nalepené, tak je to ok. Ak je, dáme ju ešte na chvíľu do tepla.

Krájať vás zaručene učiť nemusím. Ako vás poznám, tak ani jesť.

Minule sa nám podaril takýto krásavec. Nebolo to len tak, lebo až na druhýkrát to klaplo. Šéfkuchár použil totiž v prípravnej fáze múku hrubú. Namiesto polohrubej. Toto sme potom vyrobili.

Zachrániť sa to už nedalo. Nepomohli ani dodatočné pokusy o dopekanie. Okraje tmavé a spálené, vnútro ešte mazľavé a surové.
Nuž, niekedy sa aj majster amatér sekne.