Vždy v jednom smere

Písmo: A- | A+

Dnes sa pri príprave nášho chutného pokrmu, relatívne hlboko ponoríme do problematiky. Lebo recept si od nás vyžaduje siahnuť až na dno.

Ako to tu vidno, budeme spracovávať mleté mäso. Niet pochýb, že sa tu nájdu občania, ktorí nič nenechávajú na náhodu a mäso melú pekne krásne sami, v útrobách svojich príbytkov. No veď ja sa tomu tiež nebránim. Nuž, ale keď je naporúdzi dostatočne spoľahlivý zdroj, tak prečo ho nevyužiť.

Obrázok blogu

Asi môžeme použiť mäso z ľubovoľného živočícha. Samozrejme teda z povolených druhov. Nie aby ste ma bonzli, že vás tu nahováram nejaké pestvá stvárať. Tak to teda nie! To naše Slovensko, ako všetci veľmi dobre vieme, je krajina konzervatívna. Z pohľadu karbonátky určite. Najčastejšie sa preto používa v našich končinách bravčové, alebo hovädzie. Prípadne ich kombinácia 50% na 50%. Čo je prakticky pol na pol. Smutné na tom je to, že niekto musí, alebo jednoducho iba chce sledovať, čo to všetko obsahuje. Tu je taký jeden názorný príklad.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zoznam surovín, bez ktorých sa jednoducho nezaobídeme. Čierne korenie, bude čerstvo namleté. Dostatočne slaná soľ. Nejaká tá cibuľa a samozrejme cesnak. Ten nikdy nič nepokazí. Vajíčka sú tiež nevyhnutné, lebo nám spoja celú hmotu. Ozaj, toto je množstvo k jednému kilogramu mäsa.

Obrázok blogu

Cibuľu, tak ako skoro vždy, pokrájame na drobno. To preto, aby sme jej mali kvantum, a aby sa jej všade ušlo rovnomerne.

Obrázok blogu

Cesnak ošúpeme. Buď ho posekáme na cimpr campr, alebo použijeme taký oný, na pretláčanie cesnaku určený aparát.

Obrázok blogu

Keďže sme nemali jarnú cibuľku, tak by sa nám tam šiklo niečo, čo by dodalo nielen chuť, ale aj farbu. Taký jemný vegetariánsky prvok. Petržlenová vňať. A zase, jasnačka, že najbohovejšie by bolo upotrebenie absolútne čerstvej listovej zelene. Lenže keď sa chystala obrazová dokumentácia k tomuto článku, vonku panovali kruté mrazy a burzový trh s touto komoditou bol značne utlmený.

Obrázok blogu

Raz som bol s maminou v Juhoslávii. Boli sme v Splite. Chodili sme za mesto na piesočnú pláž. No a tam vám bol taký stánok, kde predávali čevabčiči. Božínku, ako som ja túžil ochutnať tú exotiku. Drankal som, plakal, o zem sa aj zaiste od jedu hádzal. Rodič však nepoľavuje, statočne odoláva vydieračskému predškolskému fafrnovi. (Nachystáme si medzi rečou drvenú rascu a majoránku.)

Obrázok blogu

Ale nakoniec mi teda pod nátlakom sľúbila, že ak budeme dináre šanovať, tak posledný deň dostanem po čom mi huba piští. No dopadlo to tak, že náš devízový prísľub sme napokon dali jednej Češke, ktorej čmajzli peňaženku a polpenzia by ju pri živote asi neudržala. Je jasné, že skôr ako to tu ukončím, musím ísť ešte raz na púť do Splitu. Vždy keď mama robila karbonátky, to by ste si pošmákli, tak prišlo aj na túto príhodu. Ale kúpila mi tam vtedy pušku. Takú síce na kapsláče, ale vyzerala presne ako oldčetrhenovka. Hneď som bol najväčší macher v činžiaku. Samozrejme vždy dodala, že mohla mať za to topánky.

Obrázok blogu

Starý rohlík je niekedy hotový poklad. Stačí ho zahriať na panvici, alebo v mikrovlnke a je ako nový. To však teraz robiť nebudeme. My práve že chceme, aby bol minimálne dvojdňový.

Obrázok blogu

Nakrájame ho úplne na drobno. Vložíme ho do misky.

Obrázok blogu

Vyberieme mlieko z chladničky, prípadne otvoríme nové. Mlieko si nachystáme hneď vedľa misky. Bude sa nám to tak lepšie fotiť.

Obrázok blogu

Pokrájané nie najčerstvejšie pečivo zalejeme mliekom. Musí ho byť ani veľa, ani málo. Tak akurát. Necháme ho vsakovať. Časový priestor, takto vzniknutý, preklenieme prípravnou fázou. Do nejakej poriadne veľkej nádoby dáme všetko.

Obrázok blogu

Z rohlíkov vymačkáme prebytočné mlieko. Je to čudné. Najprv ho tam nalejeme a potom sa ho zbavujeme. Ale tak kážu šéfkuchári a celebrity v odbornej literatúre.

Obrázok blogu

Život nám občas prináša situácie, keď si aj príslušník pracujúcej inteligencie pri práci ruky zašpiní. Ideme miesiť, hniesť a mágať. Holými rukami najlepšie. Samozrejme to môžeme poňať ako zenovú relaxačnú terapiu. Vypneme mozog, nemusíme na nič myslieť. Iba miešať musíme. Kto vie, môže popritom levitovať. Mali by sme získať homogénnu masu s rovnomerne rozptýlenými jednotlivými surovinami.

Obrázok blogu

V miske už čaká strúhanka. Teraz bude najpapravejšia fáza. Aj paprče budú najufúľanejšie. Popíšem vám dianie v kuchyni, lebo to čo tu budeme vystrájať, sa fotiť jednoducho nedá. To by som musel mať minimálne tri horné končatiny. A to nemám. Pekelne sa sústreďte, nasleduje výklad. V dosahu rúk si nachystáme misu s našou premiešanou zmesou, misku s prézlami a v našom prípade aj manipulačný tanier. Všetko pekne po kope, nech tu potom nepobehujeme ako splašené zajace po lúke. Jednou rukou, bagrovitým spôsobom, naberieme hmotu. Položíme ju do dlane druhej ruky. Prvú ruku dáme dlaňou nad druhú ruku. Hornú ruku pootočíme a prsty rúk zvierajú uhol 90 stupňov. Ako keď Husák na tribúne nad hlavou ukazoval "So Sovietskym zväzom na večné časy". Alebo tak, ako keď aplaudujeme na straníckom sneme. Vytvoríme mierny tlak rukami proti sebe. Jednou, spodnou, čo je zároveň aj našou pravou rukou, začneme krúžiť proti smeru hodinových ručičiek. Druhou, hornou, ľavou rukou tiež krúžime proti smeru hodinových ručičiek. Alebo aj nie. Máme tu možnosť, že krúžime oboma rukami v smere hodinových ručičiek. Jednou proti smeru a druhou v smere...to nedokáže nik. Výsledok nášho snaženia je guľka, z ktorej v priebehu sekundy urobíme placku. Centimeter hrubú.

Obrázok blogu

Obalíme ju v strúhanke. Ale s citom, len tak ako že. Ozaj, niektoré pramene uvádzajú, že sa strúhanka pridá do zmesi pred miešaním. To my nerobíme. Vráťme sa k našim karbonátkam. Urobíme si prvé štyri.

Obrázok blogu

Panvicu šup na oheň. Nalejeme olej do panvice, a keď je dostatočne horúci, vložíme tam prvé štyri karbonátky. Kým sa smažia, ugúľame a splacatíme si ďalšiu várku. Hotové zázraky uložíme odkvapkať na papier.

Obrázok blogu

Pokračujeme do totálneho vyčerpania surovinovej základne. Hotové výrobky potom skladujeme v jenskom skle na tajnom mieste, lebo inak sa v okamihu vyparia.

Obrázok blogu

Čo k tomu dodať na záver? My sme mali zemiakovo cibuľový šalát. Aj fazuľový prívarok na kyslo by mohol byť.

Skryť Zatvoriť reklamu