V dnešnej stati filozofického razenia, ako už aj bolo naznačené priamo v nadpise, tak prečo to sklamanie vo vašich tvárach, si vezmeme do úst okrem iného aj meno božie. Nezľakneme sa dokonca ani konfrontácie syna božieho s takým jedným bezdomovcom. No veď uvidíme, kto tu bude víťaz!
Prvý pán na holenie – Dionýzos
To je on. Boh. Potomok samotného vládcu Olympu – Dia. Boh opojenia, zmyselnej radosti, plodnosti, extázy, ale aj násilia. V rímskej časti sveta používal pseudonym Bakchus. Aha, pamätníci zašlých časov zaiskrili očami. Veru tak, nemáte tie kotrby ešte načisto prepité, volalo sa Bakchus. Víno. Biele. Nalejme si čistého vína...hnusné bolo. Ale pili sme ho. Dosť bolo optimistickej nostalgie z obdobia temna. Inak to, čo Dionýzos počas svojej pozemskej púti, samozrejme už ako boh, aj keď teda iba druhého rangu, povystrájal, tu radšej ani nebudem prezrádzať. Sú tu medzi nami aj slabšie nátury, tak preto, nie že by som ja nechcel. Bohom je hej. Nám smrteľníkom neostáva nič iné, iba sa zmieriť so skutočnosťou, že žiť život ako jeden permanentný flám je dopriate iba bohom.
Dvojka na rade – Diogénes
Tak som si urobil na zajtra desiatu do roboty. Juj, to som chcel napísať polovičke do skajpu. Nevadí veď si to tu prečíta. Všeobecne panuje názor, že bol mimo iného filozof. Taký trošku mešuge na horné partie. Jednoducho bol svojský. Je jasné, že to bol kladný hrdina, ak nerátame hriechy mladosti. Keď dozrel, tak odhodil zbytočné háby a ostych a chodil tak, ako tie dnešné celebrity po červenom koberci, čiže naostro. Oni sa mu asi chcú podobať, zdá sa. Treba uznať, s lampášom aj za bieleho dňa, tak to sa mu podarilo. Na každého si pekne posvietil, lež tvár jeho vždy sklamanie prezrádzala. Nájsť skutočne úprimného človeka sa mu nepošťastilo.
Alebo ten o Šaňovi poznáte? Ten je dobrý! Alexander Veľký, ako si tak podmaňuje okolité krajiny, zastaví sa na návšteve. Prepytujem neohlásenej! Jedným očkom pozoruje nadmieru skromnú životnú situáciu, v ktorej sa, údajne dobrovoľne, nachádza Diogénes. On si totiž zadovážil hnuteľnosť, v ktorej býval. Prázdny sud. Ten sa dá kotúľať, tak preto hnuteľnosť. I prehovorí dobyvateľ A. Veľký: „Človeče, Diogénes, povedz čo si želáš, splním ti tvoje prianie!“ A filozof vraví: „Ustúp mi nabok zo slnka, tieniš mi.“
Chápeme sa. Veď aj my sme takí istí a určite by sme mu to tiež povedali. Okrem iného povedal aj toto: To najkrajšie na svete je sloboda slova. O mŕtvych sa má iba v dobrom hovoriť. Dobré je to, čo je v súlade s prírodou.
Romantická súčasnosť
Nuž tí dvaja mali toho dosť spoločného, že? V našej prechodnej, zahraničnej obci Sasbachwalden sa rozhodli, že nadviažu na tradíciu a za miernu úhradu poskytnú možnosť vyskúšať si to na vlastnej koži. Pobyt v sude.
Samozrejme s komfortom z 21.storočia. Každý špás niečo stojí. Noc pre dve osoby s polpenziou za 156,-€.
Jasné že je to vykurované, dá sa bez problému bivakovať aj cez zimu, keď si tu meluzína vypiskuje po vinohradoch.
Najkrajšie ročné obdobie je aj tak jeseň. Hovorte si čo chcete. Úroda pozberaná a keď je po ruke samoobsluha, tak prečo nie?
Šťastný koniec
Odkaz minulých generácii pre budúce generácie:
Vo víne je pravda.
Len opatrne s návykovými látkami, aby sa to nevymklo spod kontroly:
