Zase len kameň. Na rozdiel od toho prvého, tento sviniar sa hrdí prívlastkom ľadvinový. Poviem Vám, medzi nami dievčatami, taká kolika...no neprajem to nikomu. Kto nezažil, ten neuverí. To je tak, že národní hrdinovia sa razom menia na bezbranné bábätká, zjazvení krčmoví bitkári okresného významu na plaché ovečky (bé-bé), zarytí ateisti vzývajú všemohúceho a kresťan neváha zapredať svoju dušu diablovi. Len nech to už nebolí!
Čas od času to niekoho drapne a teraz to chytilo kolegu. Človek tichý, usporiadaný život vedúci, absolútne nekonfliktný typ, ani ženu nebije a aj tak mu to nepomohlo. Našťastie sa nachádzame v civilizovanom svete, máme ho radi, tak sme mu nedali zahynúť. Odviezli sme ho do nemocnice, ktorá tu počúva na meno Krankenhaus.
Aby ste vedeli, tak ju nebudem porovnávať s ľubovoľným slovenským ústavom zdravia. Mohol by som, ale nebudem, lebo jednoducho nechcem. Tento článok som sa rozhodol napísať v optimistickom duchu. Preto iba sucho subjektívne popíšem objektívny stav.
Ako vidíte, tak po mojom stanovení diagnózy, lekárka sa opýtala, že čo mu je a ja že kameň má, ocitli sme sa na izbe. Samozrejme predtým bolo sono, EKG, krv mu brali, infúziu napichli do žily.
No tak čo to tu všetko máme. Tri postele, traja pacienti. Každý má vlastnú skrinku. Zatiaľ je to ako na vojne. Rozvod vzduchu, kyslíka, dve zástrčky na hlavu a ak sa Vám ráči, dopoja Vám pevnú linku s prideleným telefónnym číslom. Skrine. Každý má jednu. Nevídané.
Televízor na izbe ani nekomentujem. No radosť byť chorý. Každá izba má v predsienke vlastnú kúpeľňu a ja sa z toho...aj vlastné wécé.
Dokonca aj to zrkadlo im tu funguje ako má.
Stôl, dve stoličky, cukor a smotana ku káve. Tú sme sa báli si objednať, aby sme náhodou neschytali. Návštevné hodiny sa pohybujú od štrnástej do dvadsiatej. Radi Vás uvidíme.
Človeče, pomôž si sám a aj pán Boh Ti pomôže. Okrem toho je na každej izbe biblia. Písaná, ako inak, po nemecky.
Návšteva sa končí, pacient musí veľa piť a chodiť po schodoch. Tak ideme z piateho na prízemie schodmi. No ako dobre sme urobili! Keby som šiel výťahom, článok by už skončil presne tu. Tu. Nevideli by sme totiž výstavku na každom medziposchodí. Začneme cukrovkárskymi pakšamentami.
Anestéziologické inštrumenty. Dovoľujem si upozorniť na uspávací prostriedok v ľavej časti. To muselo bolieť, šupa dreveným kladivom po hlave.
Nové ložiská sa niekedy zídu. To aby sme mohli makať v robote aspoň do sedemdesiatky.
Takto vyzerajú kardiostimulátory, ak by ste náhodou nevedeli. Ja som teda nevedel.
Pacient je už doma, vycikali sme ho. Kameň jeden protivný.
