No predstavte si, čo hrozné sa stalo. Veď my sme sa dnes celý deň potkýnali o tú dôchodcovskú bandu červenú. Ráno ideme do práce. My – ekonomicky činné osoby, na rozdiel od penzistov - darmojedov, tu nebudujeme žiadny socializmus. MHD plné do prasknutia. Prečo? Lebo si tam vyvážajú svoje zadky tie staré vráskavé osoby. A keď ideme z práce, tak je to ešte horšie. Asi zavolali kamarátov z domova dôchodcov. Prečo musia cestovať práve teraz, keď je špička? Mali by doma sedieť na zadku a preberať šošovicu.
Alebo keď šoférujeme. My, my sa teda vždy ponáhľame. Potom veľa postíhame a aj urobíme. Ako sa tak ponáhľame, tak zrazu sa tu znenazdajky vyskytne prechod pre chodcov. Dupneme na brzdu a len-len, že si nepokrčíme nášho miláčika. Na zebre minimálne celý klub dôchodcov. A niektorí tí všiváci majú aj barle! Sa strašne šišmú. A my – platitelia daní a odvodov sa predsa ponáhľame. Gestikulujeme, trúbime klaksónom ako najatí a myslíte si že to pomôže? Nepomôže. Tí okupanti na ceste sú hluchí ako poleno. Keby sme nemali nové autíčko, tak zapneme stierače a...
Je to hrozné, ale aj my čas od času ochorieme. To nás určite nakazil nejaký páprda v MHD. Tak sa vyberieme k doktorovi. Samozrejme je to tam narvané. A kto zdržuje v čakárni? Penzisti. Šľak aby to uchytil. Chodia sa sem iba vykecať, aby zabili dlhý čas. Darmo ich zo päť predbehneme, lebo my si ideme (akože) iba po kartu, alebo výmenný lístok, neunikneme im. V lekárni stoja v rade na tie rôzne farebné pilulky. A tak čakáme, čakáme...bože, koľko roboty sme už mohli za ten čas stihnúť urobiť. A ešte aj dostanú tie ich vianočné prídavky.
Alebo taký hypermarket. Z celkového počtu dvadsaťštyroch pokladní sú otvorené práve štyri. Každú okupuje nevraživá pokladníčka a dvaja - traja dôchodcovia v rade. Keby aspoň mali niečo poriadne v tých svojich košoch. Len samé drobotiny. Nevedia prísť v noci? A ten prvý nerozozná ani len hodnotu mincí. „Strýcu, máme slabé bríle, či čo? Trebalo by navštíviť očiara!“- vetím mu. Ale iba v duchu, lebo potom bude u očného ešte väčší nával.
Vlastne ani nevieme, prečo chodia po tej istej zemi ako my. Fakt tu len zavadzajú. Ešte aj cintoríny sú ich plné. Keď si predstavím, kde sme my už mohli byť, keby oni nebudovali ten ich prekliaty socializmus. Mali sa búriť a nebudovať. Aj tak to boli iba „králikárne.“ My, kedy sme sa ocitli v podobnom svrabe, tak sa búrime nepretržite. Až do okamihu, keď sme úplne vybúrení. Hanba Vám naši dedovia, otcovia, mamy a babky. Pekne ste nám zavarili. Teraz aby sme za Vás ťahali horúce gaštany z pahreby. Ani nás nehne!
Tak priatelia, to boli inšpirácie, ktoré sa na mňa nalepili z niektorých článkov publikovaných tu na blog.sme.sk. Linky na ten duševný brak neuvediem. Nemienim tu robiť reklamu primitívom.
Musel som sa z toho vypísať. Bolo mi z toho zle. Nie od žalúdka, od srdca.
