Počas nášho výstupu nás dobehla druhá časť expedície. Už sme kompletná osádka. (Ak šuhajíci si myslia, že sa s nimi budem deliť o môj pokladík, tak sa sakramentsky mýlia.) Teraz nastáva dilema. Ktorým smerom sa vydať? Nemám na mysli filozofické smerovanie. V období šťastného budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti sa preferovala iba jedna filozofia – marxisticko-leninská. Išlo o to, či doprava, alebo doľava. Zase sa nechápeme. Vtedy bolo iba doľava. Politiku my sem už láskavo nepleťte! Teda polopatisticky: po pravej ruke sa nachádzal objekt, v ktorom by mal byť už viackrát spomenuvší poklad a po ľavej ruke bola chatrč s názvom Pohostinstvo.
Šlo sa do krčmy, bolo krátko po 10:00, tak to už nalievajú. Trošíčku sme si vylepšili krvný obraz, náladu a zahnali prvé abstinenčné príznaky. Z pľúc sme vytlačili prebytočný kyslík nikotínom. Pozn. autora: ak o tom ešte neviete, tak kyslík (oxygenium) je veľmi škodlivý prvok. Všimnite si voľne položený kus ocele. Najprv zhrdzavie a potom načisto zmizne. Obsluha nás už vyháňala von. Počas tejto regenerácie organizmu sa však rapídne zmenili podmienky. Vonku bola úplná tma. Pozriem na hodinky. Ukazujú krátko po 10:00. Čo sa čas zastavil? Žeby zatmenie Slnka? Do dnešného dňa som to nepochopil.
Ráno sme sa chceli zvítať s ostatnými účastníkmi archeologického výskumu, ale oni nám vysvetlili základné pravidlá, podľa ktorých sa budeme musieť správať, ak tam chceme ostať. Údajne sme sa zvítali už včera v noci, keď sme s pesničkou na perách všetkých zobudili. Zaujímavé, že o ničom takom neviem. Tak tu sú tie základné pravidlá:
- v tábore sa nesmú používať alkoholické nápoje (sem patrí aj pivo),
- v tábore sa nesmie fajčiť,
- musíme sa zúčastňovať spoločenského života, tzn. rôznych spoločenských hier.
Teraz nasleduje veľa keby: keby som tak nechcel ten poklad, keby som bol úplne triezvy, keby som nemal také dobré srdce (týmto ľuďom treba jednoznačne pomôcť a vrátiť ich do reality, fakticky, netušil som, že sú tak vážne chorí), keby ma nebolela kotrba, keby som sem neliezol dobrovoľne a keby tu mali dvere, tak s nimi tak za sebou tresnem že sa z toho ... Dvere tam žiadne neboli a preto som tam ostal. Vyfasoval som úsek a archeologické náradie. Archeologické? Krompáč, lopata, fúrik. Žeby tam boli také veľké hrudy zlata? „Konečne dobrá správa“- hútam v duchu. Sadnem si na peň a čakám na kopáčov. V každom poriadnom filme predsa výkopové práce realizuje domorodé obyvateľstvo. Tak kde sa toľko tára? Už tu dávno malo byť. Šokujúce bolo zistenie, že ten, kto má kopať som ja! Tak som kopal, kopal a kopal. Keď som sa konečne dokopal k prvým črepinám, tak ma vyhnali kopať inde. A takto to išlo deň za dňom.
Kapitolou samou o sebe bol už spomenutý spoločenský život. Bola tam taká úderka, čo to organizovala. Psychologické spoločenské hry v lone prírody, tak to je moje. Príroda ma však zachránila, lebo zoslala na moju osobu trest boží (zabudol som spomenúť, že výskum sa týkal kláštora) v podobe úplavice. Väčšinu dní som strávil v lesnom poraste v zjazdárskom podrepe vykonávaním ...ako by som sa slušne vyjadril... veľkej potreby. Zálusk na nejaký pos...ý poklad mi úplne vyprchal z gebule. Liečba bylinkovými čajíkmi nezaberala. Asi preto, že „zdravé“ jadro tábora tvorili medici z Martina. ( Janko Urda, neber to osobne, neútočím na Martin. Ja sa iba bránim. Ozaj, pripájam sa ku gratulantom a všetko najlepšie k Tvojim dnešným narodeninám. ) Dokonca si myslím, že to bola pravá príčina vzniku choroby. Z posledných síl som prebehol hore do krčmy. Prebehovanie som používal bežne na presun už asi tretí deň. Už som ani nevedel, ako je to pomaly kráčať. Vydezinfikoval som sa zvnútra. Liek našich predkov – alkohol zázračne zabral. Ja som bol zdravý, zbytok osadenstva to chytil. Bleskovo som naordinoval liečbu – 42% spišskú borovičku. Zaujímavé že sa to nehnusilo ani zarytým abstinentom. Liečba sa podarila, ale piť sa už v tábore neprestalo. Pre istotu.
Keď sme sa ako-tak zdravotne pozviechali, tak sme zorganizovali výlet do zakázanej doliny – Veľký Kyseľ. Onehdá ju podpálil nejaký výpaľník. Použili sme také maličké klamstvo, že povolenie máme vybavené u horskej služby. Zúčastnil sa celý tábor, každý sa chcel pokochať krásami prírody. A veru bolo sa nad čím kochať! Hneď na začiatku doliny sme objavili dve mladé Nemky. Chytali bronz a samozrejme že hore bez. Ostali také prekvapené, že sa ani nepohli. Poznáte to tiež. Zavriem oči – nič nevidím, tak ani mňa nevidia. Oj, dobre sme mi videli. Cez dolinu sme prešli bez úrazov. Neprekvapil nás ani posledný úsek bez rebríka, nakoľko sme boli vyzbrojení horolezeckým náčiním. Keď sme vytiahli všetky naše dievky lanom hore a chceli ísť preč, tak sa ozvalo volanie o pomoc. Aj nás vytiahnite. Tak sme tam ešte dobré dve hodiny zachraňovali príslušníkov takmer všetkých národností z bývalého východného bloku. Každý sa chcel odmeniť a tak sme sa vždy dohodli, že večer v krčme sa to vyrovná.
Nejakým neznámym spôsobom sa prevalilo, že povolenie bolo iba fiktívne. Všetky naše liečiteľské zásluhy boli razom zabudnuté. Vyhadzov a definitívny. Tak sme išli do krčmy zapiť žiaľ ale hlavne si ísť vybrať našu odmenu od zachránených duší. Bola už poriadna tma. Rozleteli sa dvere. Stál v nich mladík a celý bol doráňaný a od krvi. „Kde sú tí záchranári z Horskej služby čo majú povolenie a horolezeckú výstroj?“- prosil v šoku -„Sú tam ešte 3 dievčatá a jedna spadla dolu!“ Tak sme sa vychytili zachraňovať. Aj keď sme mali riadne pod kepeňou, rozhodli sme sa určite správne. V okamžiku alkohol vyprchal z našich kečiek. Akcia sa vydarila, kočky boli našťastie viac vyplašené ako doráňané. Táto nočná záchranná akcia nám zachránila krk. Vyhadzov sa zmenil na podmienečný, my sme sa trochu prispôsobili kláštorníkom a oni trochu poľavili vo svojich nárokoch na naše chovanie.
A poklad? Čo máte stále s nejakým pokladom. Samozrejme sa žiaden nekonal. Keby bol, aj tak by nám ho komunisti zhabali.
Ale je tu poučenie. Bez práce človek nezbohatne. V našich zemepisných šírkach a dĺžkach bohužiaľ ani prácou nie. Krompáč a lopata sú najmenej vhodné výrobné prostriedky pre zbohatnutie.
A čo dodať celkom na záver? V lete sa tam vyberiem po dvadsiatich rokoch skontrolovať ako pokročili práce. Veď viete – poklad. Istota je istota. Práve som počul správu v rozhlase, že začal výlov vianočných kaprov. Utekám si kúpiť udicu. Čo keby sa mi podarilo chytiť zlatú rybku.
