ZOO Bojnice sme (ja plus moja spolubývajúca) navštívili po 25 rokoch. Klasik tvrdí: „Nikdy nevstúpiš do tej istej rieky dvakrát.“ Platí to všade. Pribudli nejaké tie občerstvovacie stánky, sem-tam nová lavička a... to je asi tak všetko. Ozaj! Bol by som aj zabudol, niektoré zvery pribudli a druhé vymreli, ušli, boli zjedené a pod. Jednoducho tam neboli. Ani sa im nečudujem. Vyfásli to na doživotie za katrom. Jediné rozptýlenie je pozorovať tých debilov s foťákmi na druhej strane mreže, alebo skla.
Ryba. Možno mi aj niečo prezradiť chcela, ale kto už rozumie rybiemu mlčaniu. Okrem toho, už ste skúšali tliachať pod hladinou vody?
Modrá je dobrá. Takú peknú žabku som už dávno nevidel.
Párik1. Talianska família – „Keď sa ešte raz pozrieš na suseda, tak ti vykrútim krk!“
Parik2. Po vreskote nasledovala udobrovacia pusa. Jazýčková, alebo lepšie povedané zobáková.
Opica škorica. Kedysi tu mali Fera. Fero bol šimpanz a vedel ohromne pľuť. S presnosťou snajpera trafil cieľ – naivného návštevníka neznalého miestnych pomerov. Teraz som tu nezočil žiadneho šimpanza. ZOO bez šimpanzov a levov (tie asi odišli do Českých zemí za zárobkom pózovať na ich štátny znak) pôsobí trochu čudne. Odkaz od orangutana: „Mám Vás v paži!“
Sokolík (orlík). Tento krásavec to mal dobre natrénované. Keď sme išli okolo, tak nič. Keď mi cvakla zrkadlovka, začal trepotať krídlami a predvádzať sa v celej svojej paráde. Tomu sa povie ústretový zamestnanec. Na chleba sa ťažko robí.
Páv. Na streche sa vyskytla aj miestna celebrita okresného rangu. Možno tu niekde bude aj Oľga Z.
Dračisko. Tváril sa že tam nie je, ale bol tam. Z taktických dôvodov sa nehýbal. Možno bol umelý.
Ibis. Tak tento šuhajko má istotne niečo na rováši, keď sa takto červená na celý svet.
Maco. Pozrieť sa medveďovi priamo do očí, tak to chce poriadnu odvahu. Aj Vinetou bol odvážny ako ja! Čo budeme potrebovať? Jedného macka za ohradou a fotoaparát s poriadnym objektívom. Priblížime si ho a cvakneme. Podávame vychladnuté a s hrdinským výrazom na tvári.
Šelma vybíjaná. Tak takáto momentka sa podarí raz za život. Keď si ešte k tomu primyslíme varovné vrčanie, tak je to úplne tip-top. Pravda je však iná. Tá unudená zvieracia duša zívala o dušu.
Celkový deprimujúci dojem z tejto poobedňajšej návštevy nevylepší ani tento večne ufrflaný opičiak. Aspoň že sa netvári tak apaticky a depresívne ako väčšina osádky v ZOO Bojnice:
Ak sem niekto chce zablúdiť, tak aby ste vedeli čo to koštuje a kedy majú otvorené. Treba ešte zohľadniť parkovné 80.-Sk (2,63.-€). Fakt by ste to mali svojim ratolestiam ukázať. Nech si vážia slobodu. Možno im to dôjde, ako mne, až po rokoch. Nie je to zase až také desivé. Zvieratká tu nemusia šaškovať, aby dostali papkať. No veď nie sme v cirkuse!
