Porekadlo tvrdí: "Trafená hus zagágala.!" Tak toto je absolútne nesprávne priatelia. Hanba takému triafačovi. Trafený objekt nesmie ani len ceknúť, nieto ešte zagágať. Nasleduje rana z milosti (ak sme podgurážení, tak ešte niekoľko rán), husisko je traumatizované a to nehovorím o samotnom lovcovi. Všade je krvi až po kolená, ako v nejakom B-čkovom holyvúdskom prepadáku. Fuj, no jednoducho hnus. Humánne sa to robí na prvý šup.
Triafať treba vedieť. Nikto sa múdry nenarodil (samozrejme okrem autora) a tak trošku teórie nezaškodí. Neviete, kedy sa vám to môže hodiť, veď po svete chodí veľa trafených.
Nebudeme my triafať len tak do vetra. Vytýčime si cieľ. Delia sa na statické - veľmi vhodné pre začiatočníkov a pohyblivé. Náročnejší je cieľ pohyblivý, ak je zároveň aj maskovaný. Amatéri potom triafajú mirnix-dirnix, bez koncepcie a náhodne. Často sa pritrafí, že objekt lovu nám sám padne do rany. Tak to sa prosím pekne neráta. Nasleduje diskvalifikácia.
Dôležitý faktor je aj výber revíru, spôsob lovu a voľba zbrane.
Najvhodnejší revír: Slovensko.
Najvhodnejší spôsob: slovenské safari. Sedíte si v klimatizovanom autiaku (najlepšie SUV) a číhate za súčasného pofajčievania a telefonovania.
Najvhodnejšia zbraň: no predsa už spomenuté vozidlo.
Najvhonejší cieľ: jednoznačne doporučujem objekt slabší, ako sú plechy a nárazník na našom aute. Sám som začínal so statickými cieľmi. Prvý hmatateľný úspech som zaznamenal pri vjazde do garáže. To vám bola šupa. Zárubňa ani necekla, tak to schytala. Bohužiaľ aj auto schytalo svoje a ja tiež od otca. Celkovo, čo sa týka statických cieľov, sa lovec často stáva úlovkom. Štatisticky som viackrát trafený, ako som trafil. Za zmienku stojí iba jedno pretláčanie sa s betónovým kvetináčom. Cúvam, cúvam a nič. Auto sa nechce pohnúť. Skončilo to nerozhodne.
Potom sú tu ciele pohyblivé, lež náhodné. Zajac, líška, vrabce, sova, bažant a srnka. Tie sa však nezarátavajú medzi trofeje, lebo ulovené objekty sa vrhli samé do cestnej dráhy. Zver je dnes riadne deprimovaná. Niektoré jedince hľadajú východisko v samovražde. Ale ako som spomenul, hrdosť triafača mi nedovoľuje započítať to.
Pohyblivý cieľ: neosvetlený cyklista po zotmení. Tak táto škodná sa vyskytuje po celej Európe. Sú všade a preto to nie je ktovie aká cenná trofej. Osobne by som za každého trafeného dával odmenu - bezplatná oprava pokrčeného auta.
Na tomto mieste sa musím priznať, že s klasickými pohyblivými cieľmi, ako sú chodci - kaskadéri som nemal a dúfam že ani nebudem mať do činenia. Taký chodec si skočí na zebru bez toho, aby sa presvedčil, či náhodou nečíha na blízku v zálohe nejaký triafač. Ak je to ešte aj večer pri našich perfektne osvietených malomestských komunikáciach, tak je úspech pre triafača zaručený. Ha! Figu borovú, to sa tiež neráta. Zase sa tam vrhol objekt sám. Preto prosím chodcov, aby zbytočne nespolupracovali. Mierne sa takto síce rieši nezamestnanosť v krajine, ale nie je to systémové riešenie.
Nebolo by lepšie, keby sme prechody pre chodcov označili aj u nás ako to majú v takom malom nemeckom mestečku, ako je Achern a v dedinke Sasbachwalden? Lebo taký osvetlený prechod pre chodcov, tak ten sa mi ráta.
