Petra Ištvániková
Všetko je inak akoby malo byť
Radosť? Nie, bolesť! A predsa smiech!
Je zlváštne žiť život, je zlváštne poznať život, je však neskutočne krásne si život vychutnať.Možno nie som pekná, možno nie som krásna, možno nie som sladká ako med, no mám úprimnú dušu a veľké srdce, viac mi netreba. Zoznam autorových rubrík: poviedky o živote, tak trošku vo veršoch, tak zamyslela sa som :-)
niekedy si človek domýšľa až moc veľa, potom sa to všetko tak akosi popletie, a príde veľké nedorozumenie.
Človek v dnešnej dobe bojuje o vlastné prežite, o svoj blahobyt, o svoje pohodlíčko. Ale čo z toho, keď mu chýba to podstatné, to najdôležitejšie. Myslím tých ľudí, ktorí mu pomôžu, pochopia ho a podporia. Načo mu je potom to všetko, keď sa o to nemá s kým podeliť. Keď je sám a zisťuje, že aj sám dosť dlho ostane.
„Cica, čo ty nato?“ opýtala sa ma Majka. Asi si všimla, že ju už dobrú chvíľu nepočúvam. „Áno? Čože? Prepáč,“ fakt ma zaskočila. „Kam sa to stále pozeráš?“ obzrela sa a sledovala, kam asi tak stále kukám. „Ale nikam,“ odvrkla som, „Hovor! Už počúvam.“ „No takže ešte raz. Sústreď sa, áno?“ „Jasan,“ prikývla som. „Bola som tam s ním, no a vieš aký je romantik,“ už zase ju nevníma. Zvláštne, ani ma to akosi moc netrápi. Ponad jej plece vidím muža pri bare. Je asi len o pár rokov starší od nás, no ta jeho smutná tvár mu pridávala na rokoch
Och ako je to dlho čo sa poznáme? Uf od mala, však? Páni, sa mi nechce veriť, že máme tak krátko pred svadbou. Vieš, už teraz som šťastná, toto bude len zapečatenie toho všetkého.
Som si myslela, že si iný, ale asi som sa v tebe mýlila. Ako si mohol? Prečo? Nie som handra, to si pamätaj!
Stojíme v objatí a tíško padá sneh,zhora hľadí kopa hviezd.Ľadový vetrík pohľadí líčka,roztopí sa na nich chladná vločka.
Ako? Čože? Čo vravíš?To snáď vážne nemyslíš!Nechápem to ako si len mohol?Týmto si ma priamo do srdca bodol!Tá rana preťala mi srdce,rozťal si mi ho na dve polovice,teraz mi veľmi krváca.
Je ťažké povedať, čo sa vo mne deje,prečo sa moje srdce smeje,no viem, že moje srdce, len pre teba bije,a hoc ma všetky pocity pletú,vidím, tu jasnú cestu, vidím a cítim len to jedno, a to, že ťa ľúbim, to sa mi stalo.
Sedím v škole, pozerám z okna,hľadím akosi zadumaná.Profesor vraví, niečo splieta.Pardón! To ma nezaujíma.