+20°C Obyvatelia Šamorína si na noc berú dve prikrývky, v Smokovci sa tešia, že horúčavy konečne ustúpili.+10°C Obyvatelia petržalských činžiakov zapínajú kúrenie... Kysučania pestujú kvietky.+ 5°C V Bratislave sa začínajú obávať príchodu doby ľadovej, Tatranci zažívajú babie leto. 0°C Destilovaná voda zamŕza.- 1°C Dych sa stáva viditeľným. V Oravskej Polhore zmenili cukráreň na predajňu zmrzliny, čapuje sa studené pivo.
Ak niekto dokáže odhaliť, čo sa skrýva za nadpisom článku aj bez jeho prečítania - má odo mňa jednotku z logiky a večnú úctu za "správne používanie hlavy".
Na nezmyselné rozhodnutia úradov a politikov sme si už akosi zvykli. Z času na čas nám predsa len pozdvihne úsmev (a niekedy aj adrenalín) niečo, čo literáti kedysi dávno trefne pomenovali Kocúrkovo.
"Prisťahovalci a nie Austrálčania sa musia prispôsobiť. Buď to akceptujete, alebo nie, ale potom ponesiete dôsledky." Toto je úvod z prehlásenia austrálskej premiérky Júlie Gillardovej, ktorá je presne rok vo svojej funkcii. Táto energická žena prevzala vládu v čase, keď sa Austrália zmietala v politických šarvátkach a verejná mienka nepriala jej predchodcovi. Ona však už prvými slovami zaujala nielen Austrálčanov, ale celý svet: "Toto je naša krajina, naša zem a náš životný štýl a my vám dávame príležitosť, aby ste si to všetko užívali. Ale ak si sťažujete, nariekate a frflete na našu zástavu, naše podmienky, našu kresťanskú vieru alebo náš životný štýl, potom vás vyzývam, aby ste využili ďalšiu výhodu veľkej autrálskej slobody - práva odísť. Ak tu nie ste šťastní, potom odíďte. My vás nenútime tu zostať. Vy ste požiadali nás, aby ste tu mohli byť. Takže akceptujte krajinu, pre ktorú ste sa rozhodli a ktorá vás prijala."
Kto má rád humor a vie oceniť, hodnotu ČLOVEKA, aj keď už nie je medzi nami, možno klikne aj na pokračovanie týchto slov. Verím, že tí čo tak urobia, nebudú ľutovať. Dnes (20.8.2011) by mal jeden z protagonistov s iniciálami JS 70 rokov.
Či je zima a či leto, cesta vlakom popod naše končiare, v mnohých prirodzene vyvolá jemné dotyky očí na ich pútavú panorámu. Lomničák, Gerlach, Rysy, Pachov Kriváň, štíty Kežmarský, Čierny, Pyšný, Baranie rohy, Hrebeň Vidiel a mnohé iné, dávajú o sebe bez pohnutia ale malebne vedieť. Pri ich pätách sa rozlievajú doliny, častokrát zaplnené chladivo mrznúcou vodou, ktorá je niekde pokojná ako dieťa uložené v kolíske, inde skáče z miesta na miesto ako mladé líščatá pri jarnej radovánke a občas sa spúšťa strmhlav ako orol na svoju korisť.
Každý, alebo aspoň väčšina tých, čo politizujú a ohradzujú sa demokraciou, tvrdí síce opak, ale my ostatní vieme svoje. Nikto z postihnutých sa nedomôže pri konflikne svojho normálneho a ľudského práva, lebo Cigán je akosi nad zákonom. Kradne sa drevo, sliepky, zemiaky, psy ... o tých obyčajných potiahnutých grošoch, peňaženkách a dokladoch ani nehovoriac. Paradoxne maďarský vajda, ktorý si nehovorí Róm, ale tak, ako sa stáročia volala ich komunita - Cigán, má prekvapivé riešenie. A hovorí o ňom otvorene, dokonca aj pred predstaviteľmi maďarskej vlády.
Pamätám si dobu, hoci mnohí by na ňu už najradšej zabudli, keď som sa ešte v školských laviciach učil, že bobry na Slovensku vyhynuli.
Známy americký režisér Steven Spielberg, autor takých diel ako Blízke stretnutia tretieho druhu, E. T. Mimozemšan, Indiana Jones, či Schindlerov denník plánuje návštevu Slovenska.
Aj vám sa občas zaručene stane, že pre pokoj v rodine urobíte to, čo by ste inak nechali nepošimnuté, alebo prinajmenšom by ste sa pokúsili z toho diplomaticky vykrútiť.
