Občan SR, Crisis & Change Interim Manager (D x V x F > R)Krízy podnikov aj celých brandží z nejakých lokálnych dôvodov vždy boli a vždy ich nakoniec vyriešil trh. Ale dlhovú a kvôli nej hospodársku krízu mohli politici spôsobiť iba preto, lebo im na to občania prenechali dostatok moci a peňazí. Je najvyšší čas im jedno aj druhé podstatne zredukovať. Zoznam autorových rubrík: Krízový manažment, Nezožerme im všetko, Nezaradené, Súkromné
Hovorí sa, že cesta do pekla býva vydláždená najlepšími úmyslami. Lenže v tomto prípade mám chuť dodať, že občas sa do toho pekla dá dostať aj s úmyslami zlými. Lebo je treba povedať jasne, že kandidatúra pána Kollára za predsedu SaS nie je vôbec o tom, čo si želajú voliči SaS, ale je v prvom rade o tom, čo si želá pán Kollár a jeho partia členov, ktorá je pripravená na marcovom kongrese SaS odvolať z predsedníckej stoličky Richarda Sulíka.
Keďže v Taliansku nastala patová situácia a nie je jasné či bude povolebná orientácia vlády, nazvime to konečne správne – nie “EU“, ale “EUR“- skeptická, alebo “EUR“- optimistická, tak nám to EUR, ale nielen EUR, ale aj akcie na západoeurópskych burzách už preventívne výrazne kurzovo oslabili.
Vychádzajúc z nedávnych vyjadrení nášho pána premiéra som hlboko presvedčený, že spoločnosť ako US Steel si nezaslúži aby ju prehováral, jednal s ňou, či dokonca kvôli nej loboval v EU za ústupky v oblasti znižovania emisií pre výrobcov ocele, a to len kvôli tomu, aby zostala podnikať na Slovensku.
Na prvý pohľad to možno vyzerá tak, ako by sa v SDKÚ a v KDH oddeľovalo zrno od pliev, ako by sa oddeľovali tí “dobrí politici“ od tých “zlých politikov“, tí pokrokoví od dinosaurov, tí vizionári od tých, čo nedovidia pravicovému voličovi ani na špičku nosa. Lenže takto to vyzerá len na prvý pohľad.
Aj keď neviem kto to pravidelne opakujúce sa divadlo v podobe “správ o stave Dunaja“, teda kvartálnych agentúrnych prieskumov voličských preferencií objednáva a platí, ale vidiac realitu spolupráce a koordinácie v rámci opozície mi v konečnom dôsledku ten ich minoritný opozičný súčet pripadá len ako reálne ohodnotenie ich neschopnosti a nespôsobilosti, aspoň navonok, pôsobiť ako silný opozičný celok.
Zdá sa, že v SDKÚ majú problém pochopiť minimálne dve veci. Prvá vec, ktorú nepochopili je, že na tomto svete ešte stále môžu existovať ľudia, ktorým sa pri pomyslení na akúkoľvek politickú funkciu, vrátane tej prezidentskej, okamžite nezatemní mozog a sú schopní pred politikou uprednostniť aj úplne normálny občiansky život. A to druhé čo nechápu je, že pokiaľ mám záujem pozvať k sebe domov na obed hrdú dámu, ktorá ma kedysi zhnusene opustila kvôli neporiadku a odpadkom čo u mňa doma našla, tak aby som mal vôbec nejakú nádej na úspech si v prvom rade musím doma poriadne poupratovať. A to minimálne tak, aby na návšteve v mojom dome opakovane nenašla to isté, čo ju kedysi odo mňa vypudilo.
Nielen pápež a biskupi, ale aj pravicoví politici v najlepšom veku sa nám tu akosi začínajú, aby som použil moderné slovo, emeritovať. Myslím tým, že asi začína byť módou, aby aj pomerne mladí a pomerne schopní politici v najlepšom výkonnom veku začínali poškuľovať po zaslúžilých a výsluhových funkciách.
Ako si ľubovoľná politická strana v SR získa a udrží voliča? Vážení politici, viem, že je to pre vás veľmi dôležitá otázka, preto k odpovedi budem pristupovať úplne vážne, zodpovedne a systematicky. Podľa mňa sú na to dva základné postupy. Jeden je veľmi zložitý a ten druhý je veľmi jednoduchý. Ktorý sa chcete dozvedieť skôr? OK, tak začnem tým zložitým nech to máme z krku a nakoniec, ako hovorí klasik, čaro úspechu je ukryté v jednoduchosti.
Radičovú tu nedávno nechcela SDKÚ, tak ju odtiaľ vyintrigovali až kamsi do Oxfordu, Sulíka tu teraz chcú vymeniť na predsedníckom fleku SaS, aby ho potom mohli vypoklonkovať do EP. Lipšica sa už podarilo (chválabohu) v KDH zbaviť definitívne a Procházku tam včera aj s jeho nápadmi zase vyignorovali tak, že už aj sám chlapec musel uznať, že za KDH pre neho viac nemá význam kandidovať.
S údivom sledujem, ako sa priamo úmerne s krátením času k marcovému kongresu SaS, na ktorom si SaS-áci budú voliť svojho (staro-) nového predsedu, stále hustejšie objavujú rôzne prieskumy, z ktorých vždy len tak akoby mimochodom, ako vedľajší informačný produkt (avšak médiami následne hneď poriadne rozmazaný) vyplynie aj nejaká tá, pre Sulíka negatívna správa o klesajúcej popularite SaS, či jeho samotného.
Nielen masy obyčajných ľudí, ale aj množstvo intelektuálov u nás aj vo svete dnes verí, resp. pripúšťa si pohodlne jednoduchý myšlienkový záver, že hospodárska kríza je dôsledkom dnes už vraj prekonaného pravicovo-liberálneho pohľadu na svet. Že svet vedie do nešťastia nie prerozdeľovacia nezodpovednosť socialistov, ale podnikateľská nezodpovednosť hedžových fondov, nenažranosť bankárov či globálnych firiem. Mnohým, dokonca aj inak rozumným ľuďom pomaly začína byť sympatická snaha socialistov týmto údajne “pravicovými liberálmi napáchaným škodám“ ďalším prerozdeľovaním cudzích peňazí a ďalším zadlžovaním cudzích ľudí zabrániť.
Neviem ako vy, ale ja som mal od nástupu Fica k moci až do včerajšieho spoločného vystúpenia opozície ohľadne podania obžaloby prezidenta pocit, že si Fico doteraz mohol dovoliť urobiť alebo povedať už úplne čokoľvek a vždy jedinou odpoveďou, ktorá zaznela od opozície bola iba kakofónia hlasov malých myší hádajúcich sa o tom, ktorá z nich dokáže pred valiacim sa slonom viac a individuálne hlasnejšie zadupotať.
„Štát som ja“, vyhlásil kedysi absolutistický monarcha Ľudovít XIV. a následne sám seba vymenoval do funkcie svojho vlastného prvého ministra. „Opozícia útočí na štátnosť“, vyhlásil dnes, o nejakých 350 rokov neskôr premiér jednej (ešte stále) demokratickej krajiny v EU, v súvislosti so snahou opozície obžalovať prezidenta za úmyselné porušenie ústavy.
V krajine, v ktorej vznikla demokracia a v jednej zo zakladajúcich krajín EU, ktorej deklarovanou základnou hodnotou je ľudská sloboda a úcta k ľudským právam, chce socialista Hollande zaviesť 75%-tnú daň z príjmu. A teraz je úplne, ale naozaj úplne jedno aká vymedzená skupina ľudí by podľa neho tú daň mala platiť. Lebo socialistovi nejde o nejakú trestnú daň pre nejakých zločincov, či drogových dílerov. Jemu ide o 75%-tnú daň pre skupinu slušných ľudí, ktorí svoje peniaze dokázali zarobiť tým, že svoju prácu a talent zúročili na voľnom trhu.
Pripomína mi to jeden nevydarený pokus o marketingovú inováciu, ktorý som zažil keď som pred mnohými rokmi robil praktikanta v jednej kozmetickej firme vo Viedni. Jedného dňa si marketingový riaditeľ pozval do zasadačky všetkých manažérov a manažérky z poschodia a posadil ich okolo veľkého okrúhleho stola, v strede ktorého sa nachádzal kelímok s najpopulárnejším výrobkom tej firmy, s nejakým kozmetickým krémom, ale o ten teraz nejde. Keďže som tam fungoval ako asistent jedného z manažérov, tak som sa za tým okrúhlym stolom spolu s nimi ocitol aj ja.
Prezident je funkcia, ktorá by mala byť akousi poslednou inštanciou morálky a slušnosti v štáte. To znamená čokoľvek prezident podpíše, alebo naopak demonštratívne nepodpíše, by malo mať nejaký morálny obsah, nejaké jasné informačné posolstvo pre občanov krajiny. Malo by to byť posolstvom o tom čo je, alebo čo nie je podľa hlavy štátu pre občanov správne a prospešné.
Netvrdím, že krízový manažment Slovenska potrebuje konkrétnu osobu Gabriela Eichlera. Aj keď z hľadiska SR prečo nie, len sa obávam, že z hľadiska pána Eichlera by sotva existoval dôvod prečo áno. Chcem tým iba povedať, že SR potrebuje manažéra s podobnými morálnymi a odbornými predpokladmi a kompetenciami ako bol ten, ktorý v rokoch 1999-2000 ozdravil, teda finančne aj morálne sanoval a reštrukturalizoval zomierajúce VSŽ, aby sa z nich mohol na nasledujúcich minimálne desať rokov stať životaschopný USS. Lebo dnešná situácia SR je v podstatných znakoch veľmi podobná tej v niekdajších VSŽ, ktoré vtedy stáli pred totálnym ekonomickým aj morálnym kolapsom.
Vyše dvadsať rokov tejto našej slovenskej paródie na kapitalizmus sa vyznačuje sústavným sabotovaním dlhodobých slovenských národnoštátnych záujmov politikmi. Celá agenda politikov a štátne rozpočty tu vždy boli a stále viac sú orientované na krátkodobé ciele politikov a ich oligarchov v horizonte maximálne jedného volebného obdobia, podľa zásady “napakujeme sa a po nás potopa“.
Keby to nebolo do plaču, bolo by strašne zábavné sledovať ako sa kvázi “ľavičiar“ Fico s kvázi “pravičiarom“ Dzurindom teraz hádajú o tom, kto z nich môže za aktuálne očakávaný odchod US Steel zo Slovenska. Oni aby zistili, kto z nich dvoch za ten odchod môže, tak začali najprv riešiť to, kto môže za príchod USS a či náhodou už ten príchod USS na Slovensko vlastne nie je tou hlavnou príčinou ich dnešného odchodu...
Pravica je už od 18. storočia pre pravicového voliča pravicou najmä preto, že máva jasno v názoroch a stanoviskách na zásadné ekonomické otázky. Možno by na to dnes už niekto rád zabudol, možno by o tom dnes už niekto nerád hovoril a možno z toho dnes už niekto nemá čisté svedomie, ale to vôbec nič nemení na hlavnom dôvode rozpadu slovenskej pravice. A tým dôvodom je euroval.
