Miro Jankes
Para
Dnes čiernobiela. Parné lokomotívy som v detstve nikdy nevidel farebné. Vždy boli špinavé a čierne. Preto som tú dnešnú odfarbil.
Raz na to možno prídem - som napísal v roku 2008, keď som uverejnil môj prvý článok na blog. Nie som si istý, ale myslím, že už som na to prišiel.. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi

Dnes čiernobiela. Parné lokomotívy som v detstve nikdy nevidel farebné. Vždy boli špinavé a čierne. Preto som tú dnešnú odfarbil.

Pôvodne sme neplánovali, že budeme chodiť iba po miestach, ktoré majú v názve zdrobneninu. Nakoniec to ale tak vyšlo. A vôbec neľutujeme. Vybrali sme sa do Lúčok, trochu si zaplávať v termálnej vode. Pekné počasie, tak sme vyrazili so ženou hneď ráno.

V sobotu odchádzam z mesta pešo pomedzi kasárne a garáže. Zatiaľ bez konkrétneho cieľa. Možno pozrieť moju jabloň. Či ju za posledný rok niekto nevypílil. Najskôr treba prebrodiť Jordán. Aj keď je v ňom trocha viac vody, po kameňoch sa dostanem na druhú stranu suchou nohou.

Po dlhom čase pekné počasie. Už sa zdalo, že prichádza jar. No napadal nový sneh a v hlbokých fatranských dolinách to vyzerá ako uprostred zimy.Škoda v takom počasí sedieť doma. Zobral som si fotoaparát, statív aj požičanú kameru. Stálo to zato.

Aj keď je ešte chvíľu kalendárová zima, sneh v meste sa už roztopil. Občas zafúka teplejší vietor. Na vyhriatych stráňach začínajú kvitnúť prvé kvety.

Po niekoľkých dňoch, keď sa kvôli nepríjemnému vetru nedal vystrčiť nos z domu, je dnes pokojnejšie.Za mestom v poli na mojej obľúbenej jabloni chytili jabĺčka "mandarínkový" výzor.

Chvíľu trvalo, kým sme sa dočkali priaznivej predpovede počasia. V sobotu by to mohlo vyjsť. Posledná možnosť v tomto roku, urobiť si pekný výlet.Obloha bez mráčika.Tri hodiny hore, dve dolu. K tomu dobrá viditeľnosť.

Keď som mal asi osemnásť, bol som v kine na filme Horúčka sobotňašej noci. Až teraz po rokoch chápem, prečo sa hlavný hrdina tešil na víkend. Celý týždeň v robote, ale naozaj žiť začínal až v sobotu.

Fascinuje ma ich krása, jednoduchosť a praktickosť. Ten istý princíp, ale vždy trochu iné detaily.Obdivujem múdrosť a zručnosť ľudí, ktorí tu žili pred nami a zanechali nám kúsok zo seba.

Na štyri hodiny som sa odpojil. Nepozeral som internet ani telku, nekontroloval mobil. Zobral som si fotoaparát a cvakal. Fúkal studený vietor ale inak počasie príjemné predjesenné. Nestretol som takmer nikoho. Všetci niekde zalezení.

Vrátili sme sa do Zoo. Teraz to neboli Bojnice, ale Zlín. Záhrada sa mi páčila o niečo viac. Zvieratá majú väčšie výbehy, občas prechádzame kúsok od nich a neodeľuje nás drátená klietka, ale iba živý plot.Pokúšam sa fotiť ich "portréty", ako keby to boli ľudia.

Keby existovala obrovská plachta, ktorou by sa dalo prikryť celé historické centrum, vytvoril by sa cirkusový stan. Je to presný obraz. V každej ulici iná atrakcia. Komedianti v divných kostýmoch predvádzajú svoje nacvičené čisla. Publikum občas zatlieska, alebo hodí do pripraveného klobúka peniaz.

Najskôr to skúšam na Holiach. V hlbokých žľaboch, kde boli nafúkané metre snehu, je ho ešte aj teraz dosť. Dokonca za studených dní, keď dolu prší, tu hore pripadne malá vrstva nového snehu. A v noci pri mínusových teplotách ešte aj zamrzne.

V parku v Rakove, v malej dedine ležiacej asi 10 km južne od Martina, sa tento týždeň stretlo niekoľko rezbárov. Z kmeňa a hrubých konárov starého platana vytvárali za pomoci sekier a motorových píl drevené sochy. Strom minulý rok vyrezali, pretože jeho kmeň bol do výšky asi dvoch metrov dutý a hrozilo, že sa pod svojou váhou čoskoro zrúti.

Kým na horách sa dá ešte lyžovať, v nižšie položených dedinách už presvitá cez roztopené snehové polia zem.Po tuhej februárovej zime, keď sa občas teplomer blížil k -30 °C už bolo načase.

Dnes sa v martinskom skanzene uskutočnilo prvé tohtoročné programové podujatie „Už sa fašiang kráti“.Počasie príjemné. Okolo troch stupňov nad nulou. Aj slnko sa občas predralo cez mraky.

-15 °C, pekne. Vybrali sme sa dnes na Kľak. Nikdy som na ňom nebol. Pár krát som prechádzal cez Fačkovské sedlo na bicykli, alebo autom. Zarážal ma jeho tvar. Ako zub, zasadený do lesa pod ním.Najvyšší čas, pozrieť sa hore.

Žena mi nedávno hovorila, že k nám na okno chodia sýkorky. Kedysi sme mávali v zime priviazanú kožu so zvyškami slaniny na parapetnej doske.Prečítal som si na internete, čo sa môže a čo nesmie dávať v zime vtákom.

Dlhé týždne nebolo vidno hory. Buď snežilo, alebo boli v oblakoch. Dnes, keď som sa vracal z roboty, ukázali sa v plnej kráse.Fotil som to z cesty teleobjektívom.

Za posledné štyri mesiace bolo príliš málo času na vysokohorské túry. Dva krát Tatry, raz Malá a raz Veľká Fatra.Teraz medzi sviatkami konečne pár dní voľna. Sledujeme predpoveď počasia, Živú panorámu na STV2 aj webkamery na internete, aby sme našli čo najpriaznivejší čas. Rozhodnutie padá na stredu.