Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Hviezdy nepadajú. Vie to aj malé decko. Boli sme včera pozrieť Perzeidy. Už minulý rok sme vyskúšali miesto pri malej cyklorozhľadni medzi Kalníkom a Jasenom. Keď sme tam vtedy s dcérou išli autom, hovoril som si či nie sme divní.
Žena našla v novinách článok, v ktorom písali o výstave exotických motýľov pri Tatralandii v Liptovskom Mikuláši. Pár rokov dozadu, keď sme boli na návšteve u syna v Prahe, som navštívil tamojšiu botanickú záhradu.
Potreboval som nájsť jeden môj starší obrázok. Asi päť ročníkov dozadu mám celkom prehľadne usporiadaný archív. Ale staršie veci sa mi hľadajú ťažšie. Vedel som, že som ten obrázok pred rokmi uverejnil aj niekde na nete.
Minulý týždeň, počas mnohých daždivých dní, na chvíľu zasvietilo slnko. Vybral som sa pešo do roboty. Asi v polceste, na jednom z ďatelinových polí, množstvo mlynárikov kapustných. No jeden motýľ sa mi v diaľke zdal nejaký väčší.
Opúšťame Belgicko a smerujeme cez Nemecko do rakúskeho Salzburgu. Chceli by sme nájsť rodný dom Wolfganga Amadeusa Mozarta a prezrieť si mesto.
Dnes som sa vybral do Maastrichtu. Chodievam tam vždy, keď sme v Belgicku. Pretože aj Maastricht vyžaduje nízkoemisnú nálepku na dieselové autá, idem tam autobusom. Je to asi dvadsať kilometrov od miesta, kde práve bývame.
Až v Belgicku som si pri plánovaní ďalšej cesty na internete prečítal, že nemôžem ísť s našim dieselovým autom do Antwerp. Do centra môžu ísť iba autá ktoré majú registráciu s nízkoemisnou nálepkou.
Na stole zoznam vecí, ktoré si nesmieme zabudnúť. Zajtra zbalíme všetko do auta a dvojtýždenný výlet môže začať. Pripomína mi to cirkusantov, alebo kolotočiarov. Prejsť stovky kilometrov, prespať, chvíľu pobudnúť a zasa ísť.
Každý deň iba fotí a fotí. Vymazal som v ňom kartu, vyhádzal množstvo starých fotiek z počítača. Už to nemám kam ukladať. Začína mi to prerastať cez hlavu.
Keď chodila moja o dva roky staršia sestra na poľnohospodársku školu, musela v treťom ročníku urobiť zbierku chrobákov a motýľov. Po ich chytení ich usmrcovala v technickom liehu a prichytávala špendlíkom na kartónovú podložku.
Tá téma sa mi každý rok vracia ako refrén. Niekomu by sa mohlo zdať, že je to stále rovnaké. Rozdiely sú v detailoch.
Prvý krát som ho videl pred rokmi na výstave fotoamatérov. Krajina okolo bola zahalená v hmle. Páčila sa mi tá atmosféra. Zistil som si, kde to je a včera podvečer som sa k nemu vybral. Obišiel som si ho dookola,
Nikdy som nebol lovec búrok. Mám pred nimi obrovský rešpekt. Keď som mal asi pätnásť rokov, sedel som doma pri posteli. Vonku sa čerti ženili a do jednej borovice v hore nad našim domom udrel blesk. Bolo to asi sto metrov od nás.
Keď som si pozeral na internete obrázky z tureckého Pamukkale, hovoril som si aká krása. Až nedávno som sa dozvedel, že ich miniatúru máme aj kúsok od nás. Na okraji Stankovian je niekoľko vrtov, z ktorých vyteká minerálna voda.
Kamaráti si pred rokmi v jednej dedine kúpili starý, murovaný dom. Nesnažili sa ho prestavať na moderné bývanie. Nevymenili drevené okná za plastové, nebúrali priečky, nevyrovnávali steny. Skôr sa snažili zachovať všetko pôvodné.
Prechádzam krajinou, ktorá je o štyridsať rokov staršia. Ja mám stále 15. Ale ľudia, ktorých stretávam zostarli s krajinou. Dívam sa na nich svojimi pätnásťročnými očami a ničomu nerozumiem.
Už to bude skoro rok, čo som bol testovať môj nový foťák na Malom Fatranskom Kriváni. Hlásili dnes celkom dobré počasie. Nebolo by odveci vyštverať sa naň znova a pofotiť si ho zasa trochu inak.
Včera som videl sedieť na hniezde v neďalekej dedine bociana. Dnes som išiel skontrolovať iné hniezdo. Sem chodievam fotiť bociany každý rok. Boli v ňom dvaja. Počkám chvíľu a odfotím si ich, keď budú odlietať na chvíľu preč.
Včera sme tadiaľto prechádzali podvečer. Chcel som zistiť, ako to tu vyzerá ráno. Hory sú trochu v opare. Obrázky sa rozkliknutím zväčšia v novom okne.
Sníva sa mi odmalička. Takmer každú noc a často sú to nádherné krajiny a prostredia. Mal som obdobia, keď som si niektoré zaujímavé sny zapisoval. Dodnes, keď si tie zápisky čítam, viem si niektoré z tých snov znovu vybaviť.
