Miro Jankes
Bez obrázkov
Keď som sa pozrel na teplomer v aute, ukazoval -29 °C.Diaľnica dnes pri Liptovskej Mare okolo pol deviatej ráno.Nezvyčajne veľa odstavených aut pri krajniciach.Niektorým zamrzla nafta.
Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Keď som sa pozrel na teplomer v aute, ukazoval -29 °C.Diaľnica dnes pri Liptovskej Mare okolo pol deviatej ráno.Nezvyčajne veľa odstavených aut pri krajniciach.Niektorým zamrzla nafta.
Dlhé týždne nebolo vidno hory. Buď snežilo, alebo boli v oblakoch. Dnes, keď som sa vracal z roboty, ukázali sa v plnej kráse.Fotil som to z cesty teleobjektívom.
Za posledné štyri mesiace bolo príliš málo času na vysokohorské túry. Dva krát Tatry, raz Malá a raz Veľká Fatra.Teraz medzi sviatkami konečne pár dní voľna. Sledujeme predpoveď počasia, Živú panorámu na STV2 aj webkamery na internete, aby sme našli čo najpriaznivejší čas. Rozhodnutie padá na stredu.
Ráno som vykukol von oknom a zistil, že je zamračené, sychravo. Včera hlásili inverziu. Preto som si zbalil fotoaparát, veci na prezlečenie, trochu jedla a pitia a vyrazil hore. Čím vyššie, tým lepšie.
Štvrtý krát stojím na vrchole. Nebol som tu už niekoľko rokov. Naposledy som to vzdal dolu v sedle, pretože začalo hrmieť. Na dnes hlásili pekne, tak sa výstup podaril.
sa zobudím v cudzom meste. Všetci ešte spia. Vykuknem strešným oknom s fotoaparátom. Všade ticho. Len na najbližšej križovatke počuť občas zvláštny zvuk prechádzajúcich električiek.Hlboko dolu na ulicu nevidno. V mojej úrovni sú iba strechy okolitých domov nasvietené ranným slnkom.
Napriek nepriaznivej predpovedi počasia sme sa vybrali do Tatier. Malo snežiť, silný vietor.Nie je umenie ísť na túru, keď predpovedajú pekné počasie. Uvidíme, čo sa bude diať, keď bude škaredo.
Ráno sme vyrazili z Martina ešte za tmy. Na dialnici za Ružomberkom už začalo svitať. Nad poliami sa prevaľovali pásy riedkej hmly.Krátka zastávka na pumpe a ideme ďalej.
Na základnej škole sme si v deviatej triede museli na občiansku výchovu robiť krátky prehľad správ. Vystrihovali sme ich z Pravdy a lepili do zošita. Učiteľka vždy na hodne niekoho vyvolala a ten musel prečítať, čo si navystrihoval a nalepil.
Stále je pekne. Škoda sedieť doma. Najkratšia cesta z mesta do polí vedie okolo bývalého smetiska.Predtým musím ale ešte bezpečne obísť obrovského psa, strážiaceho autoservis.
Zobudil som sa do zahmleného rána. Skontroloval predpoveď počasia na internete, zabalil fotaparát, statív a náhradné oblečenie. Smer Turčianske Kľačany. Musím sa dostať čo najrýchlejšie niekam vyššie, kým sa hmla nerozpadne.
Vybrali sme sa k moru. Nič sme si dopredu nezaisťovali. Pozrel som si iba na internete spôsob platenia poplatkov na dialniciach v krajinách, ktorými musíme prejsť, rozdiely v dopravných predpisoch a maximálne rýchlosti.
Podvečer si sadnúť na breh mora, alebo na kamený múrik a hompáľať nohami. Počkať až kým nezapadne slnko. Potom sa túlať vysvietenými uličkami pomedzi stovky turistov a po dni plnom slnka a vody zaspávať príjemne unavený.
Vnučke sme dnes chceli ukázať zvieratká. Ja zoologické záhrady moc nemusím, ale keď už som sa tam dostal, skúsil som urobiť zopár obrázkov.Mám rád zvieratá vo voľnej prírode. Preto som sa aj moje zábery snažil robiť tak, aby na nich tých ohrád, pletív, budov bolo čo najmenej.
Počasie pod psa. Prší, prší, prší.Keď vykukne na chvíľu slnko, snažíme sa to čo najviac využiť.Prvá cesta vedie do Vrátnej. Kabínkovou lanovkou sa dostaneme do Snilovského sedla.
Ráno pod Strečnom a ani v Žiline na opravovanom moste nebola zápcha.Je pol dvanástej. Lietadlo z Bruselu priletí až po druhej. Do GPs-ka som si chcel naťukať Devínsku Novú Ves, ale nič také tam nebolo. Išiel som teda podľa mapy a tiež trochu intuitívne. Z dediny by malo byť vidieť Rakúsko a Dunaj. Zastal som na malom parkovisku. Nebola tam žiadna ceduľa, ktorá by mi pomohla s identifikáciou.
Chvíľu sa tvária, že sa nič nedeje. Sedia ticho na hniezde. Takmer ich zo zeme ani nie je vidieť. Keď sa rodičia vrátia, počuť viacnásobný klepot zobákov. A potom je zasa ticho.
Neúprosné slnko praží na hlavu. Slnečnicové polia od horizontu po horizont. Stará drevená škatuľa plná olejových farieb. Každé ráno kráča tou istou cestou za tými istými kvetmi. A každý večer znova zničí celodennú robotu.
Vybral som sa do lesa. Mal som približnú predstavu, kam sa chcem dostať, no nebola to pre mňa dogma. Ak bude dobré počasie, môžem ísť aj ďalej.
Občas pochybujem, či má zmysel ešte fotiť. Hlavne vtedy, keď stretnem autobus plný japonských turistov, z ktorých každý má minimálne jeden fotoaparát.