ÚvodV októbri 2005 som napísal tento článok:Toto nie je objektívna štúdia. Je to iba zopár spomienok na človeka, ktorého som si vážil. Do Martina som prišiel v lete v roku 1982 ako čerstvý maturant na strojníckej priemyslovke v Dubnici. Zhoda náhod chcela, že medzi prvými ľuďmi, ktorých som v Martine spoznal, boli kamaráti výtvarníka Fera Kalinu.Prvý krát som sa s ním stretol na Ľadovni vo Sviečke. Na stenách viseli štyri jeho veľké obrazy. Fero bol opitý a vykrikoval, že OSN nedokáže zabrániť žiadnej vojne a preto je nanič. Čašníčka ho viackrát upozorňovala, aby bol ticho, že nechce mať problémy. Za hlbokej totality už aj toto bol dostatočný dôvod, aby ho zavreli do záchytky. Pre mňa to bol zasa dôvod, prečo som si ho zapamätal.