Miro Jankes
Cieľ nie je dôležitý. Dôležitá je cesta.
Vybral som sa do lesa. Mal som približnú predstavu, kam sa chcem dostať, no nebola to pre mňa dogma. Ak bude dobré počasie, môžem ísť aj ďalej.
Raz na to možno prídem - som napísal v roku 2008, keď som uverejnil môj prvý článok na blog. Nie som si istý, ale myslím, že už som na to prišiel.. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Zoznam článkov blogera
Miro Jankes
Pokračujem
Občas pochybujem, či má zmysel ešte fotiť. Hlavne vtedy, keď stretnem autobus plný japonských turistov, z ktorých každý má minimálne jeden fotoaparát.
Miro Jankes
Kúsok vidlochvosta a celá veverička
Vraciam sa k detskému videniu sveta. Dlhé roky stereotypného chodenia do roboty spôsobili, že som na ten spôsob vnímania takmer zabudol. Prestal som vidieť detaily. Za všetkým som hľadal nejaký zmysel. Pokúsim sa zabudnúť na racionalitu. Stačí krása.
Miro Jankes
Keby sa teraz zobudili
hradní páni z považského hradu, utrpeli by prinajmenšom šok.Ich hrad sa pomaly rozpadá. Dole pri cestičke je ceduľa, že je uzavretý a každý tam vstupuje na vlasté riziko.
Miro Jankes
Dedo a vnučka
Nikdy som si nemyslel, že sa niekedy ožením. Že budem mať dcéru a syna a že so svojou ženou (alebo skôr ona so mnou} vydržím dvadsaťpäť rokov.Nikdy som si nemyslel, že budem mať maličkú vnučku.
Miro Jankes
Ísť pešo, kým nás nohy nesú
Po pol piatej popoludní začať kráčať. Bez konkrétneho cieľa. Najskôr tam, a ak sa bude dať, ešte ďalej.Mesto so svojou dopravnou špičkou. Pomaly sa presúvať stále viac na sever. Najkratšia cesta je popri trati, alebo pozdĺž rieky.
Miro Jankes
Keď režú stromy v meste,
je to zvláštny pocit. Chodieval som okolo nich skoro tri desaťročia, odkedy som sa prisťahoval na našu ulicu.Dnes tri pred našim domom vyrezali. Spolu som narátal cez tridsať čerstvých pníkov.
Miro Jankes
Skaličie
Mali sme vtedy osem, desať rokov. Najvyšší čas na prvé dobrodružné výpravy do blízkeho okolia. Starší, skúsenejší kamaráti nás zaviedli na tajné miesta. Jedným z nich bolo aj Skaličie.
Miro Jankes
Jarná romantika
Kým v Martine ešte len začínajú pučať prvé stromy, popri dialnici za Piešťanmi je už rozkvitnutý zlatý dážď.Každý rok ma prekvapí posun príchodu jari madzi Martinom a Bratislavou. Niekedy je to aj tri týždne.Takisto je zaujímavé, ako rozdielne vnímajú tú istú udalosť rozliční ľudia.
Miro Jankes
Dvaja vtáci, jedna jar a šesť stromov
Dnes malo byť podľa predpovede zamračené. Neskôr prehánky, od 900 metrov snehové. Zasa ma oklamali. Obloha takmer bez mráčika. Slnko o hodinu nižšie. Takto skoro som v nedeľu v meste už dávno nebol.
Miro Jankes
Na Žiarsku chatu a ešte kúsok vyššie
Keď v roku 2009 spadla v Žiarskej doline storočná lavína, chcel som sa na to ísť pozrieť. Vtedy sa mi to nepodarilo. Dostal som sa tam až túto nedeľu.
Miro Jankes
Osobnosti
Je to tak na svete vymyslené, že sa človek od narodenia až do smrti stretáva s celým spektrom ľudí. Niektorí nás v dobrom, či v zlom poznačia na celý život, niektorých si ani nevšimneme.Asi som mal obrovské šťastie, že som sa v svojich zamestnaniach doteraz stretával často so skutočnými osobnosťami.
Miro Jankes
Škvarkovníky
Recept je od kolegyne z roboty. Škvarkovníky napiekla na rozlúčku s inou kolegyňou, ktorá odchádzala do dôchodku. Nevedeli sme sa ich dojesť. Viem, ako by mali chutiť a ako by mali vyzerať. Pokúsim sa k tej chuti aspoň trochu priblížiť. Je to môj prvý pokus s kysnutým cestom.
Miro Jankes
Žilinský festival fašiangových masiek
Každý rok býva na konci fašiangov v Žiline festival masiek. Každoročne som sa o ňom dozvedel, až keď som videl z neho obrázky. Dnes sa mi konečne podarilo byť v správnom čase na správnom mieste.
Miro Jankes
Žabky III
Keď som včera nakreslil prvú plechovú žabku, vôbec som netušil, čo to spôsobí. Množia sa mi v počítači ako mačence. Budem ich asi musieť zaniesť do útulku.
reklama
Miro Jankes
Žabky II
Zima sa pomaly končí. Rozmŕzajú potoky, lámu sa ľady. Za chvíľu začnú kvitnúť snežienky. Treba sa pozrieť, čo sa robí v našom malom rybníčku.
Miro Jankes
Žabky
Človek sa v živote dostane do kadejakých situácií. Niekedy sú aj tie životunebezpečné v podstate smiešne. Tam sa najviac ukáže, kto je aký charakter.
Miro Jankes
Stopy ľudí v krajine
Neviem, či na Slovensku existuje ešte kus krajiny, ktorá by nebola poznačená činnosťou človeka. V nižších polohách je takmer všetka pôda využívaná na poľnohospodárstvo, vyššie sa pestujú lesy na drevo. Iba v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach sa do prírody zasahuje menej. Aj tu sú však vychodené chodníky, nevkusne šachovnicovo vysadená kosodrevina, dokonca ruiny telekomunikačných budov alebo pozostatky nefunkčných vlekov a lanoviek.
Miro Jankes
Ľadová grafika
Nedávno som videl film o Vladimírovi Boudníkovi, českom výtvarníkovi, ktorý bol v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vynálezcom výtvarného smeru exploatizmus. Do kusu plechu vyrýval, vysekával, vtĺkal stopy matíc, pilníkov... Potom to prehnal cez lis a vytvoril z toho grafiky.Rád ukazoval ľuďom na uliciach, že každý môže vidieť okolo seba kus umenia. Stačí si zobrať prázdny rám a ohraničiť napríklad mokré alebo špinavé škvrny na stenách.
Miro Jankes
Ľad
V Martine zamračené, pochmúrne. Iba medzi mestom a Hoľami sa udržuje pás modrého neba a pod ním kúsok nasvietenej krajiny.Skúsim sa tam pozrieť. Dlho som nikde nebol.Kedysi som rád chodieval popri potokoch od miesta, kde sa vlievali do väčšej rieky až po prameň. Proti prúdu. Dnes som si moje túlačky zopakoval.
