Raz na to možno prídem - som napísal v roku 2008, keď som uverejnil môj prvý článok na blog. Nie som si istý, ale myslím, že už som na to prišiel.. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Orchidey v maminej záhrade nikdy nerástli. Nemali sme ich ani v dome. Mama pestovala pivónie, chryzantémy, georgíny a tulipány. A v dome kaktusy a muškáty.Prvý krát som skutočnú orchideu videl až pri návšteve príbuzných v Nemecku pred niekoľkými rokmi. Odvtedy sa aj u nás v obchodoch začali vo veľkom predávať a žena si ich zopár kúpila.Sú to vďačné kvety, ktoré vydržia kvitnúť niekoľko mesiacov vkuse.
Ráno bolo nevľúdne. Hmla, sychravo.Odbehol som na chvíľu do Turčianskej Štiavničky nafotiť si v parku zopár zimných stromov.No webkamera na internete ukázala, že na Martinských holiach je pekne. Preto som sa tam popoludní vybral.
Ako mohli architekti takej významnej, a určite aj drahej, stavby urobiť takú školácku chybu?Architektúru som nikdy neštudoval. Poznám osobne iba troch architektov. Dvaja sa venujú obnove pamiatok, jeden záhradám.
ÚvodV októbri 2005 som napísal tento článok:Toto nie je objektívna štúdia. Je to iba zopár spomienok na človeka, ktorého som si vážil. Do Martina som prišiel v lete v roku 1982 ako čerstvý maturant na strojníckej priemyslovke v Dubnici. Zhoda náhod chcela, že medzi prvými ľuďmi, ktorých som v Martine spoznal, boli kamaráti výtvarníka Fera Kalinu.Prvý krát som sa s ním stretol na Ľadovni vo Sviečke. Na stenách viseli štyri jeho veľké obrazy. Fero bol opitý a vykrikoval, že OSN nedokáže zabrániť žiadnej vojne a preto je nanič. Čašníčka ho viackrát upozorňovala, aby bol ticho, že nechce mať problémy. Za hlbokej totality už aj toto bol dostatočný dôvod, aby ho zavreli do záchytky. Pre mňa to bol zasa dôvod, prečo som si ho zapamätal.
Od 1. novembra do 15. júna budúceho roku sa zatvárajú turistické chodníky vo Vysokých Tatrách. Už sa bude dať ísť iba na celoročne otvorené chaty. Vyšli sme si ešte predtým na poslednú túru. Našim cieľom bol Sliezsky dom a ak sa bude dať, tak ešte kúsok vyššie.
Žena sa vrátila z týždňovej služobnej cesty. Tu je niekoľko obrázkov, ktoré sa jej tam podarilo nafotiť. Leteli z Viedne do Amsterdamu a potom ďalším lietadlom z Amsterdamu bez medzipristátia až do Soulu.
Žena je služobne v zahraničí. Je to tisícky kilometrov ďaleko a zatiaľ sa mi nepodarilo s ňou spojiť. Preto som sa potešil, keď mi po príchode z roboty zazvonil telefón - pevná linka, a ozval sa odkazovač. Že mám odkaz. Mám vytočiť číslo 0900 811 802 a stlačiť hviezdičku.
Keď sme sa v piatok dohadovali s kolegom, kam pôjdeme v sobotu na túru, dve kolegyne, ktoré nás počuli sa spýtali, či by nemohli ísť s nami.Vždy je lepšie ísť s niekym ako sám.Dohodli sme sa, kde ich vyzdvihnem a mohli sme vyraziť.
Je to známy film (Blow-up) z roku 1966. Michelangelo Antonioni v ňom rozvíja príbeh fotografa, ktorí fotí v parku zaujímavú ženu. Až keď fotografiu doma zväčší, uvidí na nej v kríku ležiaceho mŕtveho muža.
Voľný deň. Vybrali sme sa so ženou na huby. Okrem jednej veľkej bedle a niekoľkých suchohríbov sme našli aj za košík masliakov. Mali sme z čoho vyberať. Zobrali sme iba tie zdravé a mladé.
Konečne prestalo pršať.Kráčam hore strmým stúpaním na Martinské Hole. V lese vlhko ako v ďažďovom pralese.Všade huby. Oveľa viac ako kedysi po Černobyle.
Čo už môže byť zaujímavé na takom cintoríne. Ležia na ňom vedľa seba ľudia, ktorí sa možno nikdy nestretli. Prežili si svoje životy a iba náhrobné kamene podávajú o nich správu. Bol to ten a ten, narodil sa a zomrel vtedy a vtedy.
V živote som nenašiel žiadny poklad. Myslím taký ozajstný - v hlinenom hrnci zlaté dukáty, alebo zakopanú truhličku plnú šperkov.Nemám rád lesklé veci. Efektné osvetlenia, západy slnka, lesk zlata. Stačí mi obyčajný záber, ktorému som trocha pomohol. Fotka, ktorá zaznamenáva okamih, keď mi bolo príjemne, keď som cítil, že som v pravú chvíľu na pravom mieste.
Malý potok, pretekajúci poza Košúty I a Košúty II v Martine, sa po dnešných troch búrkach rozhodol navštíviť sídliská.
Počasie prijateľné, nedeľa, leto.S kámošom sme najskôr nevedeli, kam pôjdeme. Zvažovali sme prechod Krivánskej Malej Fatry a Liptov. Tatry určite nie, pretože hlásili na popoludnie búrky.Nakoniec sme sa rozhodli pre Chopok. Naposledy som tam bol niekedy v roku 1980 na dvojtýždňovom lyžiarskom zo strednej školy.
Keď je leto, keď je horúco,alebo naopak, keď nekonečné mesiace prší, aj vtedy mám v podvedomí slová Hammelovej pesničky:
Žena zostala na nejaký čas u vnučky, preto som sa vrátil k vareniu. Ponúkam jednoduchý recept na dobrú polievku.Potrebujeme:400 g čínskej kapusty400 g paradajokjeden väčší pór2 lyžice olejamleté čierne korenielyžička soli
Bol som sa tam ráno pozrieť. Spýtal som sa, či môžem fotiť. Dve "pipky" pri pokladni povedali, že áno. Tak som fotil.Vstupné bolo dobrovoľné a peniaze použijú na detskú onkológiu.
Dva týždne som sa túlal po svete, dnes treba pozrieť známe miesta.Mal ísť so mnou kolega z roboty, s ktorým chodievam pravidelne už roky. No nevyšlo to. Škoda nevyužiť pekný deň so stabilným počasím.Vybral som sa sám.
