Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Robím tak aj napriek tomu, že to už viac ako dvadsať rokov nie je povinné.Pamätám si správy v televízii z volieb za totality. Ako zapálení aktivisti jedinej volenej strany chodili s prenosnou urnou za starými, chorými ľudmi na samoty, aby dosiahli 99 % účasť vo voľbách. Neviem, či to dokonca nebolo 99,9 %. Kto vtedy nešiel voliť a nebol chorý, stal sa okamžite podozrivý.
Po dlhom čase voľná nedeľa. Žena odišla na služobnú cestu do Bratislavy. Mám tisíc vecí, ktoré potrebujem urobiť, ale nakoniec sa rozhodnem vybehnúť na chatu na Magure.
Konečne sa vyčasilo. Prvý krát po rokoch, čo môžem fotiť parné lokomotívy bez dáždnika.
Keď som sa pred dvadsiatimi štyrmi rokmi ženil, do manželstva som si priniesol iba jednu rysovaciu dosku, nejaké oblečenie a dva malé stromčeky, ktoré som sa dlhší čas snažil vytvarovať na bonsai - e.Vysadil som do misiek so stromčekami aj mach, aby sa celá scenéria podobala trpasličej krajine. Každý deň som mach rosil, aby nevyschol.
Prší, prší a prší. Na Turci to zatiaľ nie je najhoršie. Vylial sa akurát pri Moškovci. Ale tam sa vylieva pri každom väčšom daždi.
Hodiny na neďaľekej kostolnej veži budú o chvíľu biť pol druhej. Pozerám von strešným oknom v dcérinom byte. Posledný pohár bublinkovej vody a pôjdem. Čaká ma ešte 1 400 km na Slovensko.
Neviem, koľko som mal vtedy rokov. Možno šesť, možno desať. Mama ma so staršou a mladšou sestrou zobrala na výlet do Prahy. Zašli sme potom do dedinky Horoměřice, asi desať kilometrov od Zoologickej záhrady. Mama, keď bola malá, tam chodila do školy. V dedine zostala bývať jej teta. Mama jej napísala, že prídeme. No teta nebola doma. Maľovala práve susede dom. Keď sa mama pýtala, či budeme u nej niečo jesť, teta nás poslala do hospody. Mama sa nahnevala a s plačom sme odišli preč. Išli sme pešo až ku Vltave a potom prievozom na druhú stranu do ZOO. Staršia sestra našla ešte v dedine pod lavičkou na autobusovej zastávke stokorunáčku. To bolo vtedy toľko ako dnes 30 eur. V mojej detskej mysli sa až dodnes zachoval obraz budovy školy, rybník a susedov dom. A teta na rebríku, zašpinená od vápna, s maliarskou štetkou na dlhej rúčke.
Kedysi som chcel byť sochárom. Nemal som k tomu ďaleko. Otec bol celý život kamenárom. Keď som mal asi 15 rokov, občas som si požičal jeho náradie a na dvore som sekal do pieskovca. Bez prípravy, bez zmenšeného modelu. Zistil som, čo to je za drina a tiež, že to niekedy môže stáť človeka život. Veľa otcových spolupracovníkov, ktorí robili v pieskovcových lomoch, zomrelo na silikózu.
-ie ž. strata ilúzie, rozčarovanie, sklamanie: trpká d.;zakúsiť d-iu - Krátky slovník slovenského jazyka 44., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. Bratislava: Veda 2003.
Už sme tu raz boli. Vyhnal nás vtedy dážď. Za Veternou Porubou čakáme, kým sa stratia nízke oblaky.
Zaujímajú ma osudy ľudí. Hlavne tých tvorivých.Zaujíma ma, prečo žijú tak ako žijú. Či sú so svojim životom spokojní a na čo za tie roky prišli. Preto som si vybral ako prvého Milana Hrabovského. Martinského maliara. Ako štvorročný prišiel pri hre medzi vagónmi o pravú ruku. Ako sa jeho život vyvýjal od narodenia až doteraz sa môžete dozvedieť z nášho rozhovoru v jeho ateliéri:
Keď som chodieval na strednú školu do Dubnice, vídaval som tie vrchy z vlaku. Aj z horných poschodí našej školy, z okien otočených na západ, ich bolo vidno.Nikdy sa mi tam za tie štyri roky nepodarilo dostať. Až tento víkend. Boli sme na návšteve v mojej rodnej dedine a zostala nám chvíľa času.
Do modernej budovy som prišiel 15 minút pred dohodnutým termínom.Bol štvrtok pred desiatou. Dva dni predtým mi okolo siedmej večer zazvonil mobil. Ženský hlas sa ma pýtal či som Miroslav Jankeš. Povedal som že nie. Že sa volám Jankes. A chcel som položiť. Nemám rád, keď ma niekto otravuje cez telefón s kadejakými "výhodnými ponukami", alebo prieskumami spokojnosti.Žena v telefóne sa ospravedlnila a spýtala sa, či životopis, ktorý som uverejnil na jednom z webových portálov, ktoré ponúkajú prácu, je ešte aktuálny. Povedal som že áno.Žena ma požiadala, či by som neprišiel vo štvrtok na výberové konanie do ich spoločnosti.Spýtal som sa o akú prácu ide. Povedala mi, že chcú obsadiť viac miest a všetko záleží na výsledkoch, ktoré dosiahnem.Sľúbil som, že sa pokúsim prísť. Vypýtal som si jej telefónne číslo. Ona ešte dodala, aby som si priniesol pero.
Aj tento rok som sa chcel ísť pozrieť na fašiangové masky do Žiliny. Aj tento rok som na to zabudol a spomenul som si, až keď som si čítal v novinách, aké to bolo parádne.Dcéra v Maastrichte nezabudla a poslala dnešné fotky. Všetky, okrem perexu, fotila ona.
dilema -y -lem ž. nevyhnutnosť voliť medzi dvomi protichodnými možnosťami: mučivá dilema;stáť pred dilemouKrátky slovník slovenského jazyka 4. doplnené a upravené vydanie. Veda 2003.
"Už toho bolo dosť. Stačilo. Zajtra dávam výpoveď", boli moje slová v utorok.V stredu ráno som po takmer prebdenej noci a po nekonečných rozhovoroch s mojou lepšou polovičkou ešte dodal:" Keď si nájdem nejakú novú robotu".
