Klamstvo ako vedecká metóda relativistickej fyziky II.

Klamstvo ako vedecká metóda relativistickej fyziky II.

G. Bruno : "Upáliť neznamená vyvrátiť."

No a teraz sa bližšie oboznámme s Newtonovou dezinformačnou rovnicou.

{m.a = m.(G.M/r ² )};

Súčin (m.a) na ľavej strane tejto rovnice hovorí iba toto:

Keď dráha pohybu jedného (reakčného) telesa, (ktoré je tlačené druhým, akčným telesom) prebieha podľa rovnice:

(s = 0,5.a.t ² ),

keď to tlačené (reakčné) teleso mení svoju rýchlosť pohybu podľa rovnice:

(v = a.t),

vtedy sa to tlačené (reakčné) teleso pohybuje zrýchleným pohybom ( a) . Pri takom pohybe by zotrvačná - zrýchlená váha, toho tlačeného telesa, (ktorá bola pred tým nameraná iba váhami na povrchu Zeme, ako statická, gravitačná váha) musela byť rovnako veľká jeho statickej - gravitačnej váhe (aj v tejto zrýchlenej sústave (a = g)), čiže aj počas tlačenia jedného telesa druhým telesom zrýchleným pohybom ( a) .

(Ten kto tejto Newtonovej úvahe verí, tak pre neho meranie zrýchlenej váhy telies je zbytočné, lebo v opačnom prípade by išlo vierulomnosťou.)

Relativistická fyzika sa pri opise zrýchleného pohybu telies (aj v kontaktných silových interakciách) zaoberá iba opisom ich optických parametrov, teda iba určovaním veľkosti ich zrýchlenia (a), čiže iba kinematickým opisom pohybu telies. To ostatné sa už iba matematický predpovedá, čiže iba prorokuje, ale to sa už (odvolávajúc sa na vysokú vedeckú autoritu Newtona) nikdy nemeria.

Newtonova rovnica kladie dôraz iba na parameter veľkosti zmeny rýchlosti pohybu telies (a), tlačených iným telesom. Newtonova rovnica kladie dôraz iba na videnie zrýchleného pohybu telies. To ostané je iba vecou slepej viery relativistických fyzikov a ich obetí v to, že čo povedal Newton, tak to musí byť aj pravda.

(Načo overovať to, čo sa učí na školách a univerzitách ako pravda aj bez overenia, už viac ako 300 rokov a pritom nikto sa ešte o spôsobe merania zrýchlenej váhy telies nikdy nezaujímal. (Načo robiť zo seba ojedinelého provokatéra.)

Pravá strana tejto Newtonovej rovnice:

{m.a = m.(GM/r ² )}

teda súčin (m.(G.M/r ² ), je opísaný nie len komplikovanejším matematickým aparátom, ale je aj obsahovo komplikovanejší od súčinu (m.a), ktorý sa nachádza na ľavej strane predmetnej rovnice. A práve v obsahu súčinu (m.(G.M/r ² ) na pravej strane tejto rovnice, je latentne (neviditeľne) ukrytý najväčší blud relativistickej fyziky (Galileov blud) o tom, že vo vákuovom gravitačnom poli Zeme, všetky telesá, bez rozdielu ich váhy, padajú rovnakým zrýchlením k povrchu Zeme.

K pochopeniu obsahu súčinu pravej strany rovnice:

m.(G.M/r² ),

je potrebné uviesť ešte nasledovné poznámky.

Materiálne telesá majú gravitačnú (kg) váhu, ktorá sa meria na váhach v gravitačnom poli Zeme (g), v ich nehybnom stave.

Materiálne telesá ale majú aj (nikdy nemeranú, iba prorokovanú) zrýchlenú, zotrvačnú váhu, ktorá by sa mala merať ako veľkosť tlaku, ktorý vzniká na styčných plochách dvoch telies, účastných vzájomnej, kontaktnej, dynamickej, zrýchlenej, silovej interakcie. Statická - gravitačná váha telies, ako aj (nikdy nemeraná) dynamická, zrýchlená, zotrvačná váha telies, sú premenné veličiny, lebo sú závislé od intenzity gravitačných polí, ako aj od veľkosti zmeny rýchlosti telies (a) , ktorá je vyvolaná tlačením jedného telesa, druhým telesom. Z toho dôvodu jedno a to isté teleso môže mať v rôznych gravitačných poliach, ako aj v rôznych dynamických kontaktných silových interakciách, rôzne veľké gravitačné, ako aj rôzne veľké (zatiaľ nikdy nemerané) zrýchlené, zotrvačné váhy.

Okrem dvoch menovaných, funkčne premenných váh materiálnych telies, všetky telesá bez výnimky, majú aj tretí, konštantný a na ničom nezávislý, preto absolútny parameter, ktorý sa prejavuje ako veľkosť intenzity ich gravitačného poľa, čiže ako schopnosť telies priťahovať iné telesá. Veľkosť intenzity toho gravitačného poľa materiálnych telies, je závislá iba od ich konkrétnej (kg) gravitačnej váhy, ktorá bola nameraná v gravitačnom poli Zeme. Čím má teleso väčšiu gravitačnú (kg) váhu, tým má jeho gravitačné pole väčšiu intenzitu (g) a tým väčším zrýchlením dokáže priťahovať k sebe druhé telesá. Táto konštantná, nememmá, absolútna vlastnosť telies, vyjadrená ako funkčná závislosť iba na jedinej, konštantnej gravitačnej (kg) váhe telies, nazýva sa ako hmotnosť telies. Hmotnosť telies je nezávislá na gravitačných poliach, ako aj na zrýchlených sústavách a nedá sa explicitne, priamo vyjadriť v kilogramoch ako váha telies.

Cavendishovi sa podarilo pomocou veľmi presného torzného meracieho prístroja zmerať, akú intenzitu gravitačného poľa má teleso o gravitačnej váhe (1kg), ako aj to, akou silou dokáže teleso o gravitačnej váhe (1kg) priťahovať druhé teleso s gravitačnou váhou (1kg). Z týchto, Cavendishom nameraných hodnôt, bola vytvorená „Gravitačná konštanta (G) “. Pomocou tejto „Gravitačnej konštanty (G) “ , dá sa veľmi ľahko odvodiť aj to, akú môžu mať nebeské (nezvážiteľné) telesá gravitačnú (kg) váhu. Takže vďaka Cavendishovi a gravitačnej konštante (G) “ , dokážeme z intenzity gravitačného poľa nebeských telies odvodiť (veľmi nepresne) ich kilogramovú (kg) , implicitnú (predpokladanú) gravitačnú váhu, ale aj naopak. Pomocou gravitačnej konštanty (G), dokážeme u telies, ktorým poznáme ich gravitačnú (kg) váhu, učiť intenzitu ich gravitačných polí. (g)

Stručne povedané, konštantná, absolútna hmotnosť telesa odvodená od jeho premennej gravitačnej (kg) váhy, ktorá je vyjadrená pomocou konštantného zrýchlenia (g _1kg ), nie je len úplne odlišnou hodnotou od jeho gravitačnej (1kg) váhy, ale aj čo do je veľkosti, je veľmi malou hodnotou, ktorá je voči gravitačnému zrýchleniu Zeme (g _M ), nižšia o 24 rádov.

(g _1kg ) = 0, 000 000 000 000 000 000 000 000 (g _M )

To uvádzam pre tých, ktorí si gravitačnú váhu železného kilovca zamieňajú s jeho jedinou absolútnou hmotnosťou.  

No a teraz vráťme sa k obsahu súčinu:

{m.(G.M/r ² )},

V tomto súčine vystupuje nebeské teleso (Zem) guľovitého tvaru o hmotnosti (M) a o polomere (r = 6 300 000 m), ktoré na svojom povrchu, teda na vzdialenosti (r = 6 300 000 m) od jeho stredu, má dobre mmerateľnú intenzitu jeho gravitačného poľa o hodnote (g = 10m./sec ² ), ktoré práve preto dokáže priťahovať, zrýchľovať (omnoho, omnoho, omnoho) menšie telesá tak, že ich rýchlosť sa počas ich voľného pádu na povrch Zeme, zvyšuje každú sekundu o hodnotu (v = 10m/sec). Podľa rovnice (v = a.t).

V tomto súčine vystupuje aj gravitačná konštanta (G), ktorá svojou hodnotou dokáže určiť z intenzity gravitačného poľa nebeského telesa (Zeme) (g) na jeho povrchu, aj bez váženia, jej predpokladanú kilogramovú (kg) gravitačnú váhu, ako aj z poznanej kilogramovej (kg) gravitačnej váhy akéhokoľvek telesa, dokáže určiť veľkosť intenzity gravitačného poľa na jeho povrchu aj bez merania a to nasledovnými rovnicami:

M_z = g.(r ² /G)

g = (G/r ² ).M_z

V tomto súčine vystupuje aj hodnota (m) , ktorá prezentuje iba gravitačnú váhu (omnoho, omnoho, omnoho) menšieho telesa, ktoré sa nachádza v bezváhovom stave, počas jeho voľného pádu, teda počas jeho bezkontaktnej (nemerateľnej) silovej interakcii s gravitačným poľom Zeme (g).

Najväčším podvodom, latentne, neviditeľne ukrytým v tomto súčine je tá skutočnosť, že kým teleso (m) v tejto rovnici je vyjadrené iba jeho premennou gravitačnou (kg) váhou, tak teleso (M) v tomto súčine vystupuje hodnotou intenzity jeho gravitačného poľa:

(g = (G.M/r ² ),

teda hodnotou jeho konštantnej hmotnosti.

Podvodník (skôr veľký hlupák) Newton, v tomto súčine prezentuje svoj rasistický postoj ku rôzne ťažkým materiálnym objektom a to tým, že jedno (omnoho väčšie, nebeské) teleso (Zem) opisuje podľa intenzity jeho gravitačného poľa, teda jeho hmotnosťou, kým druhému (omnoho menšiemu, pozemskému) telesu tento spôsob opisu upiera, keďže pri druhom telese uvádza iba jeho premennú (kg) gravitačnú váhu, ako by to druhé teleso nemalo aj svoje vlastné gravitačné pole (g = (G/r ² ).m) a tým aj svoju vlastnú hmotnosť, podobne ako ho má aj teleso (M).

Tento materiálny rasizmus Izáka Newtona, robí jeho (už aj tak nezmyselnú ) rovnicu ešte aj fašistickou.

Nefašistický, teda demokratický a hlavne pravdivý tvar predmetného súčinu na pravej strane Newtonovej fašistickej rovnice, vyzerá nasledovne:

{m.(G.M/r² )} = {(G.m/r² ) + (G.M/r² )};

{m.(G.M/r² )} = (g _m + g _M )

Tento Newtonov nezmyselný súčin, pretransformovaný na zmysluplný súčet, hovorí o tom, že zväčšovaním gravitačnej váhy telies (g _m ) , vstupujúcich do nekontaktnej silovej interakcii s bezváhovým gravitačným poľom Zeme (g _M ), čiže vstupom rôzne ťažkých telies do voľného pádu smerom k povrchu Zeme, zväčšuje sa časová zmena rýchlosti voľného pádu telies a to v závislosti na výslednom súčte gravitačných polí padajúcích telies (g _m ), s intenzitou gravitačného poľa Zeme (g _M ), teda výsledným súčtom hmotnosti obidvoch telies (g _m + g _M ).

Táto objektívna realita, ale antagonisticky odporuje záverom Galileho bludu o rovnakom voľnom páde všetkých telies v gravitačnom poli Zeme (g), ale aj záverom plynúcim z Newtonovej fašistickej, skôr dilino rovnice:

{m.a = m.(G.M/r² )}

Neplatnosť ekvivalencie (zatiaľ ešte nikdy v lineárnej zrýchlenej sústave (a = g) nezváženej) zrýchlenej, zotrvačnej (kg) váhy telies, s ich statickou, gravitačnou (kg) váhou, dokazuje až táto reálna, nefašistická rovnica:

{ m.a = {(G.m/r² ) + (G.M/r² )}

{ m.a = g _m + g _M }

ktorej pravá strana už nehovorí o veľkosti sily F = m.(G.M/r ² ), ale o tom, že keď teleso (m) má väčšiu gravitačnú (kg) váhu, tak má aj intenzívnejšie gravitačné pole ( g _m ) a tým aj väčšiu absolútnu, univerzálnu hmotnosť. Súčet gravitačného poľa telesa (m) , s gravitačným polom Zeme (g _M ) vurčuje veľkosť zrýchlenia voľného pádu telesa v gravitačnom poli Zeme:

( g _m ) + (g _M )

ktorým teleso padá voľným pádom k povrchu Zeme a ktoré je preto vždy väčšie, ako je samotné gravitačné zrýchlenie Zeme:

(g _M ) < ( g _m ) + (g _M )

Voľný pád telies v gravitačnom poli Zeme riadi sa podľa

GRSc. Alexandrom Jozefom JÁRAYom

upravenej Newtonovej dilino rovnice:

(g _{m M} ) = {(G.m/r ² ) + (G.M/r² )}

(g _{m M} ) = ( g _m ) + (g _M )

ktorá berie do úvahy aj gravitačné pole, aj hmotnosť druhého, padajúceho telesa a nie len intenzitu gravitačného pola a hmotnosť Zeme, tak ako to robí dezinformačná, dilino Newtonova rovnica:

{(m.a) = m.(G.M/r ² )};

Z tejto Newtonovej rovnice nedá sa odvodiť nič rozumného a už vôbec nie jednota gravitačnej a (nikdy nemeranej) zotrvačnej - zrýchlenej (kg) váhy materiálnych , lebo tento Newtonov matematický zápis nie je rovnicou. Je to fyzikálny, ako aj matematický nezmysel.

Kým v súčine (m.a) na ľavej strane rovnice vystupuje (m) ako merateľná (i keď ešte nikdy nevážená) zrýchlená (kg) váha telesa, tak v súčine (m.G.M/r ² ) na pravej strane rovnice, vystupuje (m) ako žiadnym spôsobom nemerateľná, abstraktná, iba predpokladaná váha telies, ktorá v bezváhovom voľnom páde mení sa na (konštantnú – absolútnu) hmotnosť telies. Hmotnosť telies je prezentovaná iba merateľnou intenzitou ich gravitačných polí (g), ktoré ale s merateľnými (kg) gravitačnými váhami telies, v momete ich voľného pádu, nemajú nič, ale vôbec nič spoločného.

Na bludný obsah Newtonovej dezinformačnej (dilino) rovnice musel prísť až geniálny, teda logicky a nie matematicky mysliaci:

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY .

Záverečné konštatovanie:

Je klamstvom tvrdenie relativistických fyzikov, že existuje vákuum .

Je klamstvom tvrdenie relativistických fyzikov, že v tom neexistujúcom vákuu, všetky telesá bez rozdielu ich váh a hmotnosti padajú k povrchu Zeme rovnakým zrýchleným pohybom (g).

Je klamstvo tvrdenie relativistických fyzikov, že z Newtonovej matematickej rovnice:

{(m.a) = m.(G.M/r ² )};

vyplýva platnosť jednoty (ekvivalencie) zrýchlenej (zotrvačnej) a statickej (gravitačnej) váhy telies , lebo samotná Newtonova rovnica nie je rovnicou, ale matematicko - fyzikálnym nezmyslom.

Veda, ktorá tu uvedené fyzikálne klamstvá prezentuje, šíri, vyučuje ako pravdy prírody, je odsúdenia hodná veda. Pritom takúto, odsúdenia hodnú vedu šíria okrem iných bludárov, aj zamestnaci FÚ SAV, ako aj učitelia škôl a univerzít SR.

(Na úprave článku sa priebežne pracuje.)