Na Popolcovú stredu konečne som sa odvážil odísť k súkromnej zubej lekárke, ktorú mi odporučila moja žena, lebo chcem mať chrup v poriadku na promócii mojej dcéry.
Ja sa priznám, že od zubára sa bojím oveľa viacej ako od smrtky, lebo som presvedčený, že smrtka nemučí človeka tak bolestne, ako zubný lekár.
Posledné ťahanie zubu prežil som ako vojak v Prešove roku 1963. Vtedy prvú a nie malú bolesť som pocítil po tom, čo mi vojenský lekár vpichol do ďasna hrubú injekciu.
No potom, pri vyťahovaní zalomeného koreňa, už som videl všetky hviezdy na nebi (aj tie ešte neobjavené) v sprievode s bolesťou, ktorú cíti bytový maliar, keď si rebríkom pricvikne svoje varlatá (gule).
Vojenský lekár vidiac, že ja sa smrteľne trápim, odhodlal sa mi zmraziť okolie zubu nejakým prípravkom a na viac, postriekal rozjatrenú ranu obsahom injekčnej striekačky.
Po polhodine vtláčania dláta medzi ďasno a koreň zuba, koreň zalomeného zuba bol konečne po kusoch vytiahnutý, ďasno dolámané a ja spotený a zronený.
Ešte tri dni som musel brať prášky, aby som necítil tú neprekonateľnú bolesť aj v noci, pričom celý nasledovný týždeň som sa nemohol normálne najesť.
Táto neblahá skúsenosť s vojenským zubárom ma viedla k tomu, že ja som sa od zubárov chránil ako čert od (95%) svätenej vody.
Po mojom tohoročnom osudovom rozhodnutí, vstúpil som do ordinácie súkromnej zubárky na Mäsiarskej ulici v Košiciach. (Bývalá budova starej polikliniky.)
Ona mi kázala sadnúť si a následne urobila optickú - vizuálnu prehliadku môjho chrupu. Za tých päť minút prehliadky som zaplatil 570 Sk a dostal som odporučenie k vytrhnutiu môjho zuba na dentálnu chirurgiu do starej nemocnici na Rastislavovej ulici, samozrejme v Košiciach.
Druhý deň som sa tam so strachom dostavil a bol som pozvaný jedným mladým lekárom do ordinácie s príkazom, aby som si sadol do zubárovej stoličky. Aby som situáciu opísal plastickejšie, tak išlo o miestnosť so šiestimi zbárskými stoličkami, šiestimi zubármi a šiestimi sestričkami.
Urobil som čo som musel a povedal som si: „Poručené pánu Bohu“, otvoril som ústa a zavrel oči.
Pán doktor mi povedal, nech sa dívam na neho a tak som sa díval na neho. V tom on vzal do ruky injekciu na konci ktorej bola tenká ihla a bezbolestne mi ju vpichol do ďasna, najprv z vonkajšej strany, potom chvíľu počkal a vpichol ju do vnútornej časti ďasna, už bezbolestne. Ja som čakal, že mi povie, choďte na chodbu a buďte tam potiaľ, kým nezaberie injekcia.
Nestalo sa. Po malej chvíli pristúpil ku mne lekár a kázal mi otvoriť ústa. Do ruky vzal akýsi nástroj a ja som automaticky zavrel oči a chlapsky čakal čo bude nasledovať. Aká neznesiteľná bolesť bude nasledovať.
No behom 5. sekúnd už bolo po všetkom a ja som pritom necítil žiadnu bolesť. Pán doktor mi povedal, vypláchnite si ústa a dajte si tu gázu do úst, držte ju tam 20 minút. Tým bola operácia vytiahnutia môjho zuba ukončená.
Po skončení účinku injekcie, neobjavila sa žiadna bolesť.
Ja z radosti nad bezbolestným vytiahnutím zuba, gratuloval som lekárovi za jeho perfektný výkon, pričom on sa na mňa nechápavo díval, či mi náhodou ničo v hlave nepreskočilo. A čo je pre mňa nepochopiteľné, on nepýtal žiadne peniaze za ten zákrok.
Pravdepodobne budem musieť platiť obvodnej zubnej lekárke, ktorá ma tu poslala. Pán lekár sa volá Dr. Peter. Pojdiš.
Takže odo dneška, nielenže nebojím sa od zubárov, ale teším sa na stretnutie s nimi v ich ordinácii, tak ako sa tešia aj tí mladí ľudia po tom, čo im bezbolestne vytiahli lekári zub
Tu musím konštatovať, že zubárska veda za posledných 40 rokov urobila míľový krok v pred. Preto každému občanovi Slovenskej republiky vrelo odporúčam:
Nebojte sa (košických) zubných lekárov, sú už bezbolestní.
Malá poznámka.
Pred 40 rokmi injekcia bola domácej výroby a bola zadarmo, dnes je injekcia švajčiarskej výroby a je potrebné za ňu zaplatiť.
Pred 40 rokmi injekcia umŕtvila polovicu tváre, no neumŕtvovala bolesť okolo zuba. Dnes umŕtvuje bolesť okolo zuba dokonale a behom troch minút.
Pred 40 rokmi vyťahovanie zubných koreňov sprevádzala vždy veľká bolesť, dnes už je to bezbolestné. Dnes sa musíte opýtať lekára, pán doktor už je zub vonku?
To píšem len pre tých, ktorí by si želali návrat do doby spred 40. rokov a pritom nemajú zuby v poriadku .
