Ako bolo na počiatku fyziky, nech nie je dnes, ani nikdy v budúcnosti.
Amen.
Toto je úvaha o (ne)pravdivosti argumentov prvého zákona a prvého princípu relativistickej fyziky.
A.) Malo by byť všeobecné známe, že prvým zákonom modernej prírodovedy, prvým zákonom fyziky, bol Galileov „Zákon zotrvačnosti mechanického pohybu telies“.
B.) Malo by byť všeobecné známe aj to, že prvým princípom modernej prírodovedy, prvým princípom fyziky, bol Galileov „Princíp relativity mechanického pohybu telies“.
Pre občerstvenie pamäti zopakujem o čom hovorí:
Galileov „Zákon zotrvačnosti mechanického pohybu telies“.
Temer 2000 rokov platil výrok najväčšieho mudrca antiky Aristotela o tom, že ak na pohybujúce sa teleso prestane pôsobiť sila, teleso sa zastaví. Na základe tohto výroku génia antiky Aristotela, nebeské telesá mohli sa pohybovať po oblohe okolo nehybnej Zeme iba vďaka sily mávajúcich krídiel anjelov.
Galileo svojím „Zákonom zotrvačnosti mechanického pohybu telies“ stanovil niečo úplne opačné, niečo úplne prevratné, preto niečo úplne revolučné oproti tomu čo o pohybe telies dovtedy tvrdil Aristoteles.
Galileo došiel k záveru, že mechanický pohyb telies je večným pohybom. (Perpetuum mobile.) Podľa Galilea, ak na teleso nepôsobí žiadna brzdiaca, či zrýchľujúca sila, (žiadna prekážka) keď je teleso ponechané (slobodne) samo na seba, tak sa pohybuje rovnakou rýchlosťou po priamke nekonečne dlho a to až do skonania vekov. Galileo toto svoje konštatovanie zhrnul do nasledujúcej vety, ktorá súčasne tvorí obsah jeho:
„Zákona zotrvačnosti mechanického pohybu telies“:
Zotrvačnosť je všeobecná vlastnosť hmoty. Je to vlastnosť telies zotrvávať v pokoji, alebo si zachovávať rýchlosť rovnakej veľkosti a smeru.
Záverečná poznámka. Galileo vo svojom zákone zotrvačnosti nespomína silu, lebo jej podstatu ešte nepoznal, ale hlavne ju nepotreboval pre svoj zákon zotrvačnosti.
Pre občerstvenie pamäti zopakujem aj to, o čom približne hovorí:
Galileov „Princíp relativity mechanického pohybu telies“.
Galileo zadefinoval aj prvý princíp modernej fyziky a to „Princíp relativity mechanického pohybu“. Tento princíp Galileo pôvodne nemal v pláne zadefinovať, ale k zadefinovaniu ho prinútila jeho osobná neschopnosť dokázať pohyb Zeme okolo slnka vedeckým spôsobom, čiže experimentálnym dôkazom.
Keďže Galileo nenašiel žiadny vedecký, experimentálny dôkaz pohybu Zeme okolo slnka, (i keď ho vehementne obhajoval) vymyslel si jeden (a to hneď prvý) fyzikálny princíp, ktorý znemožňuje experimentálne overiť, či Zem stojí nehybne, alebo sa pohybuje rovnomernou, zotrvačnou rýchlosťou vesmírom. Ten svoj účelový, teda syntetický - umelý princíp fyziky, Galileo nazval ako:
„Princípu relativity mechanického pohybu telies“.
Pravým obsahom Galileiho „Princípu relativity mechanického pohybu telies, je Galileovo konštatovanie, že nie len koleso na fúriku je jedno, ale že je jedno aj to, či sa teleso pohybuje zotrvačným pohybom, alebo stojí nehybne vo vesmíre.
Presné znenie prvého fyzikálneho princípu, Galileiho „Princípu relativity mechanického pohybu“, znie nasledovne:
Mechanické deje prebiehajú úplne rovnako v nehybnej sústave, tak aj v sústave pohybujúcej sa rovnomerne priamočiaro.
Záverečná poznámka.
Pravým obsahom tohto prvého princípu fyziky je Galileovo konštatovanie, že zotrvačný pohyb telies iba vidíme, ale experimentálne ho nevieme dokázať, lebo zmenou vidiny rýchlosti telies sa ich merateľné fyzikálne vlastnosti nemenia. Preto pravú podstatu Galileiho „ Zákona zotrvačného pohybu“ nie je možné pochopiť mimo kontextu s jeho „Princípom relativity mechanického pohybu telies“. Galileov „Zákon zotrvačného pohybu telies“, v kontexte s Galieovým „Princípom relativity mechanického pohybu telies“ znie nasledovne:
Očná vidina nehybnosti telesa, ako aj očná vidina rovnomerného a priamočiareho pohybu telesa (čo z fyzikálneho hľadiska jedno a to isté) zostáva nemenná, aj po očnej vidine zrážky z iným telesom.
N o a teraz pozrime sa na to, ako pochopil prvý zákon, ako aj prvý princíp modernej fyziky, Izák Newton a po ňom všetci fyzici sveta.
Izák Newton, ako pokračovateľ a rozvíjateľ fyziky Galilea Galileiho, svoj „Zákon zotrvačnosti“ upravil do nasledovného tvaru:
Keď na teleso nepôsobia žiadne vonkajšie sily, potom teleso zotrváva v pokoji, (je v nehybnom stave) alebo koná rovnomerne priamočiary pohyb.
Tými rečami Izák Newton iba exaktne dokázal, že pravý obsah Galileovho „Zákona zotrvačnosti“ v kontexte s jeho princípom zotrvačnosti vôbec nepochopil.
Teraz exaktne dokážem v čom tkvie nepochopenie Galileovho „Zákona zotrvačnosti“ v kontexte s jeho „Princípom relativity pohybu“, I. Newtonom a následne všetkými relatívnymi fyzikmi sveta. -
Z Newtonovej definície zákona zotrvačného pohybu vyplýva nasledovný i keď iba latentný, skrytý záver. Výsledkom zmeny zotrvačného pohybu telies, následkom pôsobenia vonkajších (Newtonových) síl môže byť:
1.) zmena rovnomernej, relatívnej rýchlosti telesa (+ v; - v)
2.) zmena smeru telesa bez zmeny jeho rovnomernej relatívnej rýchlosti
(+ v; - v).
Predmetom mojej úvahy je iba analýza prípadu č 2.), teda analýza tej Newtonovej silovej interakcie, ktorá dokáže vyvolať zmenu smeru relatívneho pohybu telesa, bez zmeny jeho relatívnej rýchlosti. -
Majme jednu zotrvačnú sústavu, ktorá sa pohybuje konkrétnou relatívnou rýchlosťou a s konkrétnym relatívnym smerom a v tej pohybujúcej sa zotrvačnej sústave nech stojí nehybne jedna kovová guľa.
Takouto sústavou je napríklad osobný vlak pohybujúci sa po koľajniciach priamočiaro rovnomernou rýchlosťou, napríklad 60 km/hod. V tom vlaku v jednom kupé, na stole, nech leží nehybne jedna kovová guľa.
Poznáme relatívnu rýchlosť gule, (60 km/hod) a súčasne poznáme aj jej relatívny smer pohybu, ktorý je zhodný so smerom pohybu vlaku po koľajniciach. Našou úlohou je pomocou Newtonovej sily (F = m.a) zmeniť smer pohybu tejto gule tak, aby sa nezmenila jej rýchlosť relatívneho pohybu (60 km/hod).
Pre Newtona, Einsteina, Feynmana, ako aj pre súčasných relativistických fyzikov to nie je žiadny problém. Súčasná moderná fyziky dokáže zmeniť smer pohybu nehybnej gule bez toho aby sa guľa pohla z miesta, teda bez toho aby zmenila svoju nulovú relatívnu zotrvačnú rýchlosť na stole v kupé vlaku. Ale ako?
No úplne jednoducho, iba ústami. Iba teoreticky a to údajným silovým pôsobením na hypotetický, či skôr matematikmi vyrobený vektor pohybu, ako aj na vektor nehybnosti oceľovej gule, ale v žiadnom prípade nie silovým pôsobením na samotnú nehybnú oceľovú guľu. Pomocou vektorovej matematiky je to vraj veľmi jednoduchá záležitosť, no v materiálnej praxi to možné nie je za žiadaných okolností.
Aby predmetná guľa mohla zmeniť smer svojho pohybu, musí sa začať pohybovať iným, napríklad kolmým smerom na smer pohybu vlaku po koľajniciach. K tomu potrebuje v prvom rade zmeniť svoju nehybnosť.
Aby guľa mohla zmeniť svoju nehybnosť, musí bezpodmienečne zmeniť svoju nehybnosť na stole v kupé, ale tým musí zvýšiť, či znížiť svoju relatívnu rýchlosť ako voči kupé vlaku, ale aj voči železničnej trati, čiže voči celému vesmíru.
Takže falošné, skôr klamné je tvrdenie Newtona a ostatných relativistických fyzikov, že existuje aj taká Newtonová sila, ktorá dokáže zmeniť smer pohybu nehybného telesa (konkrétne nehybnej gule) bez zmeny jej nehybnosti ( bez zmeny rýchlosti pohybu gule) telesa. Pritom tento korunovaný a trestuhodný nezmysel, vyučuje sa beztrestne na školách univerzitách SR ako pravda prírody.
Toto trestuhodné táranie relativistických fyzikov je potrebné zákonom zastaviť. -
V čom sa mýlil Newton a v čom sa mýlia všetci relativistickí fyzici sveta?
Keďže podľa Gelileiho „Princípu relativity mechanického pohybu“, zemnou rýchlosti telies nemenia sa (nesmú sa meniť) žiadne merateľné fyzikálne vlastnosti telies, tak na tú žiadanú zmenu (na tú nezmenu) fyzikálnych vlastnosti telies, nie je potrebná žiadna Newtonova (F = m.a) sila.
Čo by asi menila Newtonova sila (F = m.a), keby nič fyzikálne nemenila? (Iba ak náladu fyzikov.)
Všetko čo Galileo o fyzike vyslovil má zmysel iba v kontexte s jeho „Princípom relativity mechanického pohybu telies“. Celá Galileiho fyzika je iba fyzikou očných videní a nie fyzikou experimentom overiteľných materiálnych zmien !!!
Galileo dokazuje svojím „Princípom relativity mechanického pohybu telies“ iba to, že v jeho fyzike sa mení jedine vidina pohybu telies, ale skutočný pohyb telies, ako fyzikálne merateľná a teda experimentálne dokázateľná objektívna realita, neexistuje.
V Galileiho fyzike platí jednota nehybnosti a pohybu telies v jednom čase, teda naraz! To je aj existenčná podmienka relativity pohybu telies.
Preto v Galileiho fyzike na zmenu vidiny pohybu telies, nie je potrebná reálna materiálna (Newtonova) sila (F = m.a), ale iba pohľad na iné vizuálne, relatívne rýchlejšie, či pomalšie, rovnomerne a priamočiare pohybujúce sa teleso.
V Galileovej fyzike na prechod telesa z jednej zotrvačnej sústavy do druhej, nepotrebujeme silové účinky iných materiálnych telies, stačí iba vizuálny pohľad na iné teleso pohybujúce sa rovnomernou priamočiarou rýchlosťou. Stačí si zvoliť podľa ľubovôle referenčnú sústavu.
Ani v Newtonovej, ani v Einsteinovej fyzike na prechod telies z jeden zotrvačnej sústavy do druhej nie je potrebná (Newtonova) sila (F = m.a), nakoľko prechodom telies do iných zotrvačných sústav, nemenia sa ich fyzikálne vlastnosti. Aj Einsteinovej fyzike platí rovnosť medzi stavom nehybnosti a stavom zotrvačného pohybu telies rôznou rýchlosťou v jednom čase.
Ak by tomu tak nebolo, potom by v Einsteinovej fyzike neplatil Galieov „Princíp relativity pohybu" a tým pádom by neplatil ani jeden zákon pohybu telies v relativistickej fyzike.
Alebo by vo fyzike nastal taký stav, že Galileov „Princíp relativity pohybu telies“ by bol o niečom úplne inom, ako Newtonom a Einsteinom chápaný relatívny pohyb telies.
Potom by vo fyzike panoval súčasný trestuhodný chaos, keď ani jeden fyzik nevie o čom je relativita pohybu telies, ale pritom hlása bludy o možnosti zmeniť smer pohybu nehybného telesa bez zmeny jeho nehybného, či zotrvačného stavu.
Ani ten najväčší blázon na svete by na takú sprostosť, odporujúcej prírodnej realite, za celý svoj život neprišiel. Na vyslovenie takejto nehoráznej fyzikálnej sprostosti je potrebné dlho študovať na univerzitách SR a to hlavne diferenciálnu a vektorovú matematiku.
Táto fyzikálna sprostosť ale neplatí v reálnej fyzike, v JÁRAYovej Kauzálnej fyzike, fyzike absolútneho pohybu hmoty.
Ctený a rozumný čitateľ pochopí, že diskusia s ľuďmi, ktorým nerobí problém zmeniť smer pohybu telies bez zmeny ich nehybnosti, teda diskusia s mentálne narušenými jedincami, bola by kontraproduktívna a preto ja si ju neprajem.
