Dáva sa na všeobecnú známosť, že:

 Dáva sa na všeobecnú známosť, že:

Okresný súd Košicie1, až na šiesty pokus, (počas jeho 15 ročného konania v tejto veci) konečne sa rozhodol akceptovať moje Ústavou SR zaručené právo na obhajobu pred súdom.

No neurobil to z vlastnej vôle, ale výlučne preto, že Okresným súdom Košice1 poverený, v poradí už 12. súdny znalec na psychiatriu, (ako jediný z tých predošlých 12.) logicky požadoval od OS KE1 to, aby on moje fyzikálne argumenty obhajoby, ktoré exaktne dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, čiže neplatnosť existenčného princípu relativistickej fyziky, ešte presnejšie, neplatnosť rovnakéj gravitačnej a zotrvačnéj váhy telies, dal najprv posúdiť, zmerať, licencovaným znalcom na fyziku a až potom súdnym znalcom na psychiatriu.

Preto Okresnému súdu Košicie1 neostalo nič iného, ako prvý krát po 15. rokoch začať v tejto veci aplikovať zákony SR, namiesto jeho osobných dojmov a pocitov a tým pádom vyžiadať od predpokladaných odborníkov na fyziku, teda od zamestnancov Ústavu Experimentálnej Fyziky SAV v Košiciach, aby oni formou plateného súdnoznaleckého posudku, odborne sa vyjadrili k obsahu mojich fyzikálnych argumentov, ktoré exaktne dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, čiže ktoré dokazujú neplatnosť existenčného princípu relativistickej fyziky a ktoré súčasne tvoria aj predmet mojej obhajoby voči mojím nezmyselným, protizákonným, výlučne pudovým, šesťnásobným obvineniam z trestnej činnosti výtržníctva, ktorými OS KE1 svojvoľne, pudovo, neodborne a opakovane, klasifikoval moje právne čisté aplikácie článku 32 ústavy SR v praxi.

Okresný súd Košicie1 o tomto svojom prvom, zákonom predpísanom postupe v tejto veci, ma aj písomne informoval a to ešte dňa, 9. 7. 2012.

Ale od tejto doby Okresný súd Košicie1 zmĺkol a súčasne odmietal aj odpovedať na moje otázky o príčine vzniku toho výberového ticha, ktoré nastalo okolo tejto veci, i keď zákon mu to na to určuje 30 dňovú lehotu. Dokonca ani môj štátom pridelený obhajca nereagoval na moje otázky jemu adresované cez e - mail.

Až keď som sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR so sťažnosťou na OS KE1, voči jeho nekonaniu v tejto veci, až potom nastalo prebudenie sa na OS KE1 a vec sa rozbehla takým tempom, akým mala plynúť v zmysle Ústavy a zákonov SR od jej začiatku, teda už pred 15. rokmi.

Behom 20 dní, obdŕžal som od OS KE1 oznámenie o termíne verejného zasadania súdu v tejto veci.  

O čo vlastne v tejto veci ide a o čom by mal rozhodnúť Okresný súd Košice1 na svojom verejnom zasadnutí dňa, 11. 3. 2013.

 V tejto veci fyzikálny laik, sudca Okresného súd Košice1, (ako aj dvaja prísediaci z ľudu) má na základe mnou uvádzaných experimentálnych dôkazov (a nie ako doteraz, iba na základe jeho osobných dojmov a pocitov) rozhodnúť o tom, či „Princíp ekvivalencie“, ktorý bez náležitéj experimentálnej previerky v zrýchlených sústavách, hlása klamstvo o jednote zotrvačnej - dynamickej a gravitačnej - statickej váhy telies, môže sa beztrestne a na silu vnucovať študujúcim občanom SR na školách a univerzitách SR, ako pravda prírody.

V tejto veci fyzikálny laik, sudca Okresného súd Košice1, (ako aj dvaja prísediaci z ľudu) má na základe mnou uvádzaných experimentálnych dôkazov (a nie ako doteraz, iba na základe jeho osobných dojmov a pocitov) rozhodnúť o tom, že či študujúcim občanom SR na školách a univerzitách SR, na silu vnucovaná klamná jednota zotrvačnej - dynamickej a gravitačnej - statickej váhy telies, obsiahnutá v mylnom “Princípe ekvivalencie“, nenaplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu, páchaného na veľkej skupine ľudí, čiže na študujúcich občanoch SR, ale aj o tom, či moje šesťnásobné, ničím nezdôvodniteľné, iba z prsta vycicané obvinenia z trestných činov výtržníctva, ako aj moje bezprecedentné, šesťnásobné povinné psychiatrické vyšetrenia, boli aktom hrubého porušenia:

Charty ľudských práv, Ústavy SR, ako aj zákonov SR.

Aby sa fyzikálny laik, sudca Okresného súdu Košice1, vedel v danej kauze správne zorientovať a následne aj vecne správne rozhodnúť v zmysle platných zákonov SR (a nie ako doteraz, iba v zmysle jeho osobných dojmov a pocitov) a aby Krajský súd v Košiciach nemusel jeho eventuálne pudové rozhodnutie zrušiť a vrátiť ho na opätovné exaktné posúdenie, (ako to už raz urobil) sudca Okresného súdu Košice1 mal by poznať objektívnu realitu panujúcu v reálnom materiálnom časopriestore (a nie iba fyzikálne dogmy, panujúce vo fyzikmi vysnenom, abstraktnými matematickými rovnicami vyfabrikovanom a Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity zakrivenom prázdnom priestoročase).    

V reálnom materiálnom časopriestore, dá sa exaktným spôsobom, teda vedeckou metódou dokázať to, že všetci zamestnanci Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetci učitelia fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autori súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, trpia ťažkou duševnou poruchou, konkrétne halucináciami, teda videním vecí ktoré reálne, objektívne neexistujú a to aj bez použita omamných látok, čiže aj za triezvého stavu.  

Preto dá sa vedeckou metódou dokázať aj to, že súdnoznalecký posudok mojich fyzikálnych argumentov, dokazujúcich neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, nemôže mať pre Okresný súd Košice1 žiadnu relevantnú vypovedaciu hodnotu, lebo ho vypracovali ľudia s evidentne ťažkou duševnou poruchou, konkrétne halucináciou, teda takí ľudia, ktorí aj keď sú triezví, aj vtedy vidia neexistujúce javy a zákonitosti materiálnej prírody. 

Nasleduje exaktný spôsob, teda vedecká metóda dôkazu toho, že všetci zamestnanci Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetci učitelia fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autori súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie “, trpia duševnou poruchou halucinácie, teda videním neexistujúcich javov a zákonitosti materiálnej prírody a to aj bez použitia omamných látok, 24 hodín denne (teda aj vo sne).      

Všetci duševne postihnutí, zamestnanci Fyzikálneho Ústavu SAV, učitelia fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autori súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, jednotne (unisono) tvrdia toto:

Ak časovým účinkom, Newtonom zadefinovanou zrýchľujúcou silou (F = m.a.t), uvádzame teleso do pohybu, vždy a za každých okolnosti meníme rýchlosť pohybu telesa podľa vzorca:

(v = a.t).

Z toho plynie záver, že Newtonom zadefinovaná zrýchľujúca sila (F = m.a) vždy a za každých okolností, udeľuje telesám zrýchlenie:

(a = m/sec² ).

Dá sa povedať, že zrýchlenie telies, to je zmena rýchlosti pohybu telies, vyvolaná časovým účinkom jedinou známou, Newtonom zadefinovanou zrýchľujúcou silou (F = m.a).

Veľkosť Newtonom zadefinovanej zrýchľujúcej sily (F), vyjadruje sa nasledujúcim matematickým vzorcom:

F = m.a

(F = kg.m/sec² = N )

  No a toto je jediná matematická, ale aj jediná filozofická definícia, jedinej známej, Newtonom zadefinovanej zrýchľujúcej sily (F = m.a), ktorú relativistická fyzika pozná a ktorou všetci duševne postihnutí zamestnanci Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetci učitelia fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autori súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, sú schopní opisovať, sú schopní chápať všetky možné druhy silových účinkov, presnejšie všetky možné druhy silových interakcii, ktoré prebiehajú v reálnom materiálnom priestore.

No pritom aj touto jedine známou, Newtonovou definíciou zrýchľujúcej sily, duševne postihnutí zamestnanci Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetci učitelia fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autori súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, sú schopní pomerne úspešne opísať, pomerne úspešne vysvetliť zotrvačné, čiže dynamické (zrýchlené) silové účinky medzi telesami, presnejšie zrýchlené silové interakcie medzi telesami, (s rôzne veľkou hybnosťou) ktoré prebiehajú v reálnom materiálnom priestore.

Zamestnanci Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetci učitelia fyziky na školách a univerzitách SR a tým aj autori súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, svoju duševnú poruchu odhaľujú v plnej nahote až vtedy, keď oni pomocou tejto jedinej im známej, Newtonovej definície i filozofie, iba dynamickej, iba zrýchľujúcej sily, (ktorá je vyjadrená iba pomocou jediného matematického vzorca F = m.a) majú za úlohu opísať, vysvetliť, pochopiť aj gravitačné, aj nehybné, statické silové interakcie medzi telesami, (s rovnako veľkou, ale opačne orientovanou hybnosťou) ktoré prebiehajú v reálnom materiálnom priestore.

Ich vedecká i mentálna primitivita sa vykľuje až vtedy, keď oni majú vysvetliť veľkosť zrýchlenia tých telies, ktoré ležia nehybne na povrchu Zeme a ktoré pritom aj so svojím žiadaným, teda aj so svojím nulovým zrýchlením (a = 0), sú schopné vyvinúť nenulový (dobre merateľný) statický silový tlak, (ťah) presnejšie nenulovú statickú silovú interakciu s povrchom Zeme, ktorú ale pomocou Newtonovej zrýchľujúcej sily (F = m.a), nie je možné za žiadných rozumných okolností ani opísať, ani pochopiť. (Iba ak podvodom, či vyfabrikovaným bludom o relativite pohybu.)   

Konkrétnym, rukolapným dôkazom duševného postihu zamestnancov Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetkých učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autorov súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, sú ich nasledujúce vety, ktoré sú uvádzané vo všetkých učebniciach fyziky na Slovensku, v nasledujúcom znení:

„Pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici sa veľkosť rýchlosti telesa nemení, (vtedy je rýchlosť stála, teda konštantná) no mení sa smer pohybu telesa.

Ale aj vtedy je zrýchlenie telesa nenulové, lebo naň pôsobí dostredivé zrýchlenie o veľkosti:

(a = v² /r )

(v) je rýchlosť telesa, (r) polomer jeho kruhovej dráhy.

Pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici, na teleso pôsobí (nenulové) dostredivé zrýchlenie s konštantnou veľkosťou a toto zrýchlenie vždy smeruje do stredu kružnice.„  

(Pre prípad (A) a (B) to ešte platí, ale potom to už neplatí pre žiadny iný prípad !)   

 Konkrétnym, rukolapným dôkazom duševného postihu zamestnancov Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetkých učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autorov súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“ je aj to, že oni pri rovnomernom (teda konštantnom, zotrvačnom) pohybe telesa po kružnici, vidia akési tajomné, mystické, skôr nimi vysnené, ale pritom objektívne neexistujúce, dostredivé zrýchlenie (neexistujúci voľný pád) telesa smerujúce do stredu otáčania, (že oni vidia neexistujúcu zmenu vzdialenosti (r) telesa od stredu otáčania, ako aj neexistujúcu zmenu rýchlosti pohybu telesa smerom ku stredu otáčania) ktorého neexistujúcu veľkosť zrýchlenia, dokonca aj za ich triezvého stavu, odvodzujú pomocou nasledujúceho mystického vzorca dostredivého zrýchlenia:

(a = v² /r)

A toto mystické, objektívne neexistujúce dostredivé zrýchlenie, podľa ich halucinácie, aj za ich triezvého stavu, má sa prejavovať tak, že teleso pohybujúce sa rovnomerne, stálou rýchlosťou po kružnicovej dráhe, padá (približuje sa) do stredu otáčania zrýchleným pohybom (voľným pádom ) o hodnote jeho zrýchlenia:

(a = v² r) 

na viac ešte aj po parabolickej dráhe, teda mimo jeho kružnicovej dráhy.

A to aj vtedy, keď sa telesu následkom časového účinku mystickéj dostredivej sily nezvyšuje jeho rýchlosť, ani hybnosť, ani kinetická, či potenciálna energia, aj vtedy keď sa následkom časového účinku mystickéj dostredivej sily s telesom nič nedeje. I keď sa teleso následkom časového účinku mystickéj dostredivej sily pohybuje rovnomernou rýchlosťou a vždy iba po kružnici.

Aby moje konštatovanie ťažkého mentálného postihu tu menovaných persón nebolo považované iba za moju osobnú fantazmagóriu, vyfabrikovanú pod vplyvom omamných látok (alkoholu), uvediem konkrétne vety (čiže autorizovaný výrok), doc. RNDr. Martina Mojžiša, PhD. vysokoškolského pedagóga, pôsobiaceho na Matematicko – fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského, ako aj "úspešného propagátora vedy", ktoré on v triezvom stave predniesol účastníkom „Detskej univerzity Komenského", dňa 25. 07. 2010, o 13⁴⁵ hod v tomto doslovnom znení:

¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤

„A ako to vlastne súvisí s medzinárodnou stanicou ISS, ktorá nepadá, ale obieha okolo Zeme?

Je totiž to isté, keď niečo voľne padá, ako keď niečo stále obieha okolo Zeme.

To je jeden z najdôležitejších objavov vo vede.“   

¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤

http://mozgovna.pravda.sk/fyzika-a-chemia/clanok/19347-preco-je-vo-vesmire-bezvahovy-stav/   

Moja reakcie na túto prednášku, nachádza sa na adrese:  

http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=304818  

Pre lepšie pochopenie týchto pár (do slova a do písmena) super idiotských viet, uvediem ich pravý obsah v nasledovnom znení:

Tým, že medzinárodná stanica ISS obieha rovnomerným pohybom (rovnomernou rýchlosťou) okolo Zeme po kružnicovej dráhe, dokazuje iba to, že ona sa pohybuje následkom časového účinku dostredivej sily, dostredivého zrýchlenia, aj zrýchleným pohybom po parabole, čiže nie len po kružnicovej dráhe.

Ten dostredivo zrýchlený pohyb ISS stanice, vyvolaný mystickým dostredivým zrýchlením, menovanému pedagógovi sa javí, aj za jeho triezvého stavu, ako zrýchlený (voľný) pád ISS stanice smerom ku povrchu Zeme, smerom do stredu Zeme, po parabolickej dráhe, čiže ako zrýchlený pohyb ISS stanice mimo jej kružnicovej dráhy. A psychiatri ho aj napriek tomu považujú za duševne zdravého človeka !?!?!..

A pritom poznanie tohto totálneho idiotstva, podľa tohto univerzitného pedagóga, tvorí jeden z najdôležitejších objavov vo vede !?!?!..

Toľko o výrokoch mentálne ťažko postihnutých zamestnancov Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetkých učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR a tým aj autorov súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, ktorých ale   psychiatri i sudcovia z tradície považujú za duševne zdravých ľudí !?!?!..    

Ďalšie slová by už boli úplne zbytočné.

Padám, padám, ale nikdy nepadnem na povrch Zeme, to je ale poriadná sranda.  

Skutočnosť, že rovnomerná, stála (kružnicová) obvodová rýchlosť ISS stanice okolo Zeme sa ani rokmi nemení a že ISS stanica doteraz nespadla voľným pádom po parabolickej dráhe na Zem, (i keď následkom toho mystického dostredivého zrýchlenia by mala spadnúť už po jej prvej otáčke okolo Zeme) iba potvrdzuje duševnú poruchu zamestnancov Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetkých učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autorov súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych exaktných argumentov, ktoré experimentálne dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, a ktorí rovnomerný pohyb ISS stanice okolo Zeme (prebiehajúci po kružnicovej dráhe) vidia ako zrýchlený pohyb, ako voľný pád ISS stanice k povrchu Zeme po parabolickej dráhe, zrýchlením:

a = g = v² /r = 10m/sec² , to aj za triezveho stavu.

Je nad slnko jasné, že s tými duševne postihnutými jedincami, ktorí aj za triezvého stavu majú halucinačné videnia zrýchleného pohybu (voľného pádu) ISS stanice k povrchu Zeme, aj pri jej jedinej, stálej a preto nemennej obvodovej rýchlosti po kružnicovej dráhe okolo Zeme, nedá sa diskutovať či polemizovať o reálnych zákonoch pohybu telies.  

Preto tým duševne postihnutým zamestnancom Fyzikálneho Ústavu SAV, ako aj všetkým učiteľom fyziky na školách a univerzitách SR a tým pádom aj autorom súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokoazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, je potrebné okamžite zakázať ich pôsobenie v štátom platených vedeckých a vzdelávacích ustanovizniach Slovenskej republiky, aby zhubný proces degenerovania (systematického ohlupovania) študujúcich občanov na školách a univerzitách SR, pomocou halucinačných výplodov ich učiteľov fyziky o zrýchlenom pohybe (o voľnom páde) telesa, ktoré sa pohybuje nemennou, teda rovnomernou rýchlosťou po kružnici (i okolo Zeme), okamžite sa zastavil.  

 Toto by mal urobiť sudca Okresného súdu Košice1 svojim uznesením, dňa 11. 3. 2013 a to v záujme ochrany (dilino učiteľmi fyziky) ohlupovaných študujúcich občanov SR.  

No a aká je absolútna pravda o rovnomernom pohybe telesa po kružnici:

Zmenu smeru pohybu telesa pohybujúceho sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, nezabezpečuje tá jediná, fyzikou hlásaná a Newtonom zadefinovaná dynamická zrýchľujúca sila v tvare:

F = m.a

Zmenu smeru pohybu telesa pohybujúceho sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici zabezpečuje iná, doposiaľ fyzikmi nepoznaná, (skôr pudovo odmietaná) ale objektívne existujúca statická, nezrýchľujúca sila v tvare:

F = m.b

Pričom, platí, že statická sila (F = m.b), je väčšia čo do merateľného kontaktného tlaku, ktorý vzniká medzi telesami ktoré podliehajú vzájomnej statickej silovej interakcii, ako je veľkosť merateľného kontaktného tlaku,  ktorý vzniká medzi telesami ktoré podliehajú vzájomnej, ekvivalentnej, dynamickej silovej interakcii, kde pôsobí dynamická sila (F = m.a). Preto platí :

(F = m.b)   >   (F = m.a)

Tento dosiaľ fyzikmi neznámy, ale objektívne existujúci rozdiel medzi statickou, nezrýchľujúcou silou a medzi dynamickou, zrýchľujúcou silou, (silovou interakciou) dá sa dokázať, dá sa veľmi dobré experimentálne zmerať, ale iba v skutočnej, teda iba v priamočiarej zrýchlenej rakete, alebo v priamočiaro zrýchlenej sústave tu na Zemi, ktorej vieme presne zmerať veľkosť jej dynamického, priamočiareho zrýchlenia (a) !!!!!

No a tento objektívne existujúci rozdiel medzi statickou, nezrýchľujúcou silou a medzi dynamickou, zrýchľujúcou silou, (silovou interakciou) sa zatiaľ akosi v priamočiarej zrýchlenej sústave ešte ani raz nemeral. To preto, lebo tu menovaní duševne narušení jedinci, ktorí majú aj v triezvom stave halucinácie zrýchleného pohybu pri rovnomernom pohybe telies po kružnici, nemajú ani len hmlistej potuchy o tom, čo a ako je vlastne potrebné merať pri experimentálnom dôkaze platnosti, či neplatnosti "Princípu ekvivalencie".    

Ani jeden duševne postihnutý zamestnanec Fyzikálneho Ústavu SAV, ani jeden učiteľ fyziky na školách a univerzitách SR a podobne ani jeden autor súdnoznaleckého posudku mojich fyzikálnych argumentov, ktoré dokazujú neplatnosť „Princípu ekvivalencie“, nemôže, nesmie (neopováži sa) vzniesť žiadne relevantné námietky (žaloby) proti mne, kvôli ich označeniu za duševne chorých ľudí, majúcich i v triezvom stave halucinácie, čiže videnia zrýchleného pohybu telesa pohybujúceho sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici.

To preto, lebo pri rovnomernom pohybe po kružnici, neexistuje žiadané dostredivé zrýchlenie o hodnote:

(a = v² /r ).

A to ich videnie dostredivého zrýchleného pohybu telies, pohybujúcich sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, je iba exaktným dôkazom ich duševnej poruchy, čiže ich halucinácie, teda ich videnia aj toho, čo objektívne neexistuje aj v triezvom stave.

A to je druhý exaktný dôkaz toho, že ja mám pravdu keď tvrdím, že základný pilier Einsteinovej Všeobecnej Teórie Relativity (VTR) „Princíp ekvivalencie“,  je korunovaný a na viac experimentom ešte ani raz (nikdy) neoverený fyzikálny blud, splodený duševne narušenými jedincami ľudskej spoločnosti.  

V prípade že sudca Okresného súdu Košice1, aj po oboznámení sa s tu opísanou objektívnou realitou, dá za pravdu ľuďom majúcim aj za triezvého stavu halucinačné videnie zrýchleného pohybu telies, ktoré sa pohybujú rovnomernou rýchlosťou po kružnici, (teda ľuďom ktorí aj bez použitia omamných látok vidia  zrýchlený pohyb, čiže voľný pád telies aj tam, kde on neexistuje) tak on bude konať v rozpore so zdravým rozumom, ale aj v rozpore s Chartou ľudských práv, v rozpore s Ústavou SR, ako aj v rozpore s platnými zákonmi SR.

V tom prípade sudca Okresného súdu Košice1 bude konať aj v rozpore so záujmami študujúcich občanov SR, bude konať iba na základe jeho osobných dojmov a pocitov, teda iba na základe jeho živočíšnych pudov.

V tom prípade sudcovi Okresného súdu Košice1 už vopred odkazujem:

Dovidenia na Krajskom súde v Košiciach.

Amen.

Tento text sa priebežne zdokonaľuje každú hodinu.