aaaaaaaaaaa
http://www.youtube.com/watch?v=irhlNJdqqbs
Einstein - zhmotnovač a ohýbač času.
Potrebu vzniku slova čas, si vyžiadala smrteľnosť biologického človeka. Iba konečná dĺžka obdobia, ktoré je určené biologickému človeku k jeho pobytu na Zemi, dala pojmu čas obsah.
Aby som bol presnejší, čas je funkciou biologickej podstaty človeka a tým aj jediným reálnym argumentom, pre ktorý človek začal používať slovo čas.
Pojem čas je úzko spojený s potrebami človeka čo najefektívnejšie a najplodnejšie, ale aj najšťastnejšie prežiť svoj život od jeho narodenia, až po jeho smrť.
Je len samozrejmosťou, že keď sa raz ľudstvo vytratí z povrchu Zeme, potom sa automaticky s ním vytratí z povrchu Zeme, (ale i z celého vesmíru) aj pojem čas. Neživá materiálna príroda nemá o čase ani len zdania, nepotrebuje ho.
Neživá príroda je večná, preto že je nesmrteľná.
Opis materiálnej prírody pomocou parametru čas, je veľmi mylný, až zavadzajúci.
Gramatické podstatné meno „čas“ je zvláštne podstatné meno, lebo pri tomto slove nejde o názov, či symbol nejakej formy materiálnych objektov, ale ide vyložene o pomenovanie pudového pocitu človeka, čiže ide iba o názov metafyzického - abstraktného, sekundárneho prejavu biologickej formy matérie.
(Do tejto kategórie patria aj slová, láska, nenávisť, radosť, zlosť, vernosť i zrada....)
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Jeden z filozofov obsahu slova čas, sv. Augustín, o slove čas vyjadril sa nasledovne:
„Iba ľudia majú minulosť, iba ľudia majú aj budúcnosť a i prítomnosť... Prečo iba človek, veď v žiadnom prípade nie je jediné Božie stvorenie? Nuž preto, že iba človek si dokáže uvedomiť samého seba. Teda iba my ľudia jestvujeme v čase. Pokiaľ je ale čas niečo reálne!“
Posledná veta sv. Augustína, najvýstižnejšie naznačuje pravú problematiku v spojitosti s definíciu pojmu čas: "Pokiaľ je ale čas niečo reálne"!
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Takže záverom môjho úvodu do problematiky spojenej s definíciou pojmu čas, nech je sumár súčasných vedomosti ľudstva o čase.
Poznáme iba abstraktnú definíciu fyzikálneho, ako aj biologického času, ale o samotnom materiálnom mechanizme fungovania času nevieme vôbec nič, (nevieme rozumným, vedeckým spôsobom zadefinovať čas) ale zato dobre poznáme jeho následky, čas vidíme, čas vieme merať.
Ide o paralelu k Newtonovmu výroku o gravitácii v znení: „Nepoznám mechanizmus gravitácie, ale poznám jej následky, ktoré sa dajú jednoznačne zmerať.“
Nakoniec sa fyzici spolu s filozofmi zhodli sa na tom, že čas má materialistickú podstatu, lebo čas dá sa merať a aj na tom, že čas plynie rovnomernou rýchlosťou ako pre živú, tak aj pre neživú prírodu.
Na meranie fyzikálneho, jediného, univerzálneho času, boli následne vyrobené časomiery, čiže hodiny. Hromadnou výrobou hodín, ukončila sa vedecká polemika, či diskusia okolo definície času.
Bodkou za uvedenou diskusiu bola dohoda ľudstva na uzákonení jednotného, svetového času, ktorý je definovaný časom, ktorý je meraný hodinami v Anglickej hvezdárni Greenwich, ktorou prechádza nultý Zemský poludník.
Takže mojím záverečným konštatovaním o čase je nasledovný výrok:
Súčasnou definíciou času je rovnica: čas = presné a idúce hodiny.
V Ruskom jazyku sa dokonca hodiny nazývajú: „časy“. (Davaj časy.)
Ešte raz a nakoniec vraciam sa v súvislosti s definíciou času k výroku sv. Augustína, v znení:
„Keď sa ma nepýtate čo je to čas, viem čo to je. Keď sa ma ale opýtate čo je čas, tak to neviem.“
Takým istým spôsobom ľudstvo definuje čas aj v súčasnosti a to bez rozdielu či ide o materialistického, alebo idealistického vedca.
Prvú snahu odbiologizovať, čiže zovšeobecniť, zjednotiť biologickú definíciu času aj s definíciou času neživej formy hmoty, čiže prvú snahu vysloviť vedeckú, fyzikálnu, univerzálnu definíciu času, prejavil Izák Newton.
Newton nazval časom trvanie prázdneho, nehybného a nekonečne veľkého kozmického priestoru, v ktorom sa mimochodom nachádzajú aj materiálne objekty, ako živej, tak aj neživej prírody.
Plynutie tohto vesmírneho, univerzálneho času, Newton považoval za rovnomerný fyzikálny proces, čiže za konštantnú fyzikálnu veličinu.
Tak sa stalo, že ľudstvo spoznalo naraz dve definície času a to biologický čas, ako aj fyzikálny čas, ale o tejto dualite času sa nič nevedelo, lepšie povedané, tú dualitu času nikto z ľudí si ani len nevšimol.
(Až taký spozorovateľný rozdiel medzi nimi nie je.)
Rovnomernosť plynutia Newtonovho fyzikálneho času, sa automaticky akceptovala aj pri rovnomernom plynutí biologického času. Nikoho z ľudí nezaujímala sama fyzikálna, teda materiálna podstata času, nikto si nepoložil otázku, čo je to vlastne ten čas.
Jedným z exaktných pilierov existencie biologického času boli vizuálne sledovateľné zmeny prírody vyvolané štyrmi ročnými obdobiami, ako aj telesný rozlet človeka v mladosti a následne jeho prechod do úpadkového stavu staroby, končiaci hlasom zvonu umieračika.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
V momente, keď sa človek začal zaujímať o podstatu času, keď začal filozofovať o fyzikálnej – materiálnej podstate času, automaticky sa dostával do úvozu, lebo zatiaľ nikto a nikdy na Zemi nedokázal ten fyzikálny, teda ten vedecký čas, zadefinovať exaktne a tým aj zmysluplne. teda parametrami materiálnej prírody. (Váha, objem, chuť, vôňa....)
Ako je všeobecne známe, čas nemá a ani nemôže mať žiadnu exaktnú, fyzikálnu definíciu, lebo čas neexistuje v materiálnej forme.
Aby som sa vyhol jalovej diskusii o čase, uvediem iba to, akým podvodným spôsobom zástancovia Einsteinových nezmyslov zmaterializovali čas, čiže akým podvodným spôsobom dali pojmu čas materiálnu podstatu.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
No a teraz vráťme sa k Albertovi Einsteinovi, k zhmotnovateľovi a ohýbačovi času a začnime analyzovať tie okolnosti, ktoré urobili z 26 ročného, úplne neznámeho úradníka patentového úradu, geniálne, geniálneho fyzika.
Veľmi stručne povedané, Einstein ukradol, či privlastnil si rovnice opisujúce vlastnosti elektromagnetických polí, konkrétne Lorentzove rovnice kontraktácií dĺžok, ako aj kontraktácií času a pomocou nich, sa mu podarilo vysvetliť neúspech Michelsonovho experimentu, v ktorom sa mala pomocou svetelných lúčov zmerať rýchlosť pohybu Zeme okolo slnka.
Otázka sa pýta, prečo Lorentz a ostaní matematici neprotestovali proti tomu, že Albert Einstein ich rovnice zneužil na svoje osobné, egoistické, vedecké účely.
Odpoveď je nasledovná. V Lorentzových vzorcoch – rovniciach, vystupoval Newtonov pevný a neohybný, univerzálny, rovnomerne plynúci fyzikálne - biologický čas, odvodený z rovnomerného starnutia prázdneho a nekonečne veľkého vesmíru – univerza.
Ibaže Einstein, tomu Newtonovému pevnému a neohybnému času, aplikovanému v Lorentzových rovniciach, dal úplne iný (šokujúci) význam.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Čas ktorý Einstein dosadil do Lorentzových transformácií, už nie je Newtonovým pevným a neohybným časom univerza, (nie je rovnomerným časom starnutia prázdneho a nekonečne veľkého vesmíru) ale už je Einsteinovým "plastelinovým časom", časom konkrétneho materiálneho objektu, ktorého rýchlosť plynutia je závislá na jeho rýchlosti pohybu.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Spomeniem ešte aj tento citát z literatúry:
"Co to vlastně je čas?" Einstein prohlásil: „Čas je to, co naměří hodiny.“
Někdy musí přijít génius, aby konstatoval zjevnou pravdu... (????)
Z Einsteinovej definície "plastelinového času" vyplýval, že ten Newtonov rovnomerný, pevný a neohybný čas starnutia vesmíru, ktorý Lorentz aplikoval vo svojich rovniciach, dá sa aj spomaliť, dá sa aj zrýchliť, ale dá sa aj ohnúť a na viac tie zmeny rýchlosti plynutia času, ako aj tú zmenu geometrie času, môže človek vyvolať sám, zmenou rýchlosti pohybu telies.
Takto Einsteinom zadefinovaný „plastelínový čas“, dával úplne iný zmysel Lorentzovým rovniciam, takže Lorentz a iní matematici, už nemohli Einsteinovi nič vyčítať, ba čo viac, oni boli v duchu hrdí na to, že Einstein svoju „revolučnú“ ŠTR vybudoval práve na základe ich rovníc.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Vedecko akademická obec v dobe, keď Einstein zverejnil vo svojej ŠTR novú definíciu „plastelínového času“, tejto novej, revolučnej definícii času nevenovala žiadnu pozornosť. Dôvod bol veľmi jednoduchý. Prírodovedci Einsteinovej éry chceli sa za každú cenu vyhnúť nepríjemnej filozofickej polemike o tom, že ako je možné spomaliť, zrýchliť, či ohnúť niečo, čo neexistuje v materiálnej forme hmoty, čo nemá zotrvačnú a gravitačnú hmotnosť, čo nemá priestorové dimenzie, ale ani elektrický náboj, ani spin,....ani,...
Z fyzikálnych princípov a zákonov, ktoré platili za čias Einsteina a ktoré platia aj dnes plynie, že akákoľvek fyzikálna zmena nemateriálneho, metafyzického, abstraktného, čiže iba gramatického slova, nie je možná. (Možná je jedine podvodom.)
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Z tohto principiálneho dôvodu fyziky, nie je možné zmeniť ani vlastnosti času, ktorý v tých časoch, podobne ako aj dnes nemal materialistickú, ale iba gramatickú, iba slovnú podstatu.
Čas nemal vtedy, tak ako aj dnes, o.i. ani zotrvačnú, ani gravitačnú hmotnosť, ani,...ani,...
Záverom, ktoré plynuli z „revolučnej“ Einsteinovej ŠTR, (konkrétne možnosti deformovať plynutie času ľudským zásahom) chytili sa bulvárni novinári, neskôr spisovatelia nového vedecko fantastického žánru, dnes známeho ako Science fiction „Sci Fi“ a tým pádom sa diskusia o reálnej možnosti deformovať bezhmotnú, metafyzickú, abstraktnú kategóriu, slovo čas, nemohla ani len začať.
Vývoj Einsteinovej ŠTR šiel inou než vedeckou cestou. A tak sa stalo, že Einsteinov (do neba volajúci) fyzikálny nezmysel skracovania (v materiálnej podobe neexistujúceho) času, stal sa pomocou systému: „Stokrát opakovaná lož stáva sa pravdou“, fyzikálnou realitou, ktorá je vyučovaná na školách a univerzitách SR, ako objektívna pravda.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Teraz chcem otvoriť tú polemiku o reálnej možnosti deformácie nehmotného času, ktorú v roku 1905 fyzici (trestuhodne) nezahájili v záujme ochrany dôstojnosti zákonov fyziky materiálnej formy hmoty, voči jej deformátorovi, blbcovi Albertovi Einsteinovi.
Jediným poslaním tejto polemiky je nájsť relevantnú, experimentom podloženú odpoveď na otázku, ako je možné materiálnymi, fyzikálnymi prostriedkami (teda ľudským zásahom) deformovať výlučne metafyzický, čiže iba gramatický názov abstraktného subjektu, čiže slova "čas".
Ako je možné materiálnymi, fyzikálnymi prostriedkami deformovať literárny pojem, zvaný čas.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
I keď žiadny človek na Zemi nevedel a ani dnes nevie zadefinovať vedeckou metódou čo je to čas, ale zato každý jeden človek na Zemi vie pomocou hodín (časomier) zmerať čas a preto obhajcovia Einsteinových bludov môžu po vzore ich bôžika sebavedome tvrdiť, že:
"Čo sa dá fyzikálnymi prístrojmi zmerať, to musí mať aj materiálnu podstatu."
V tomto konštatovaní je latentne, rafinovane ukrytý podvod einsteinovcov v súvislosti z ich hlásaním materiálnej podstaty času, ako aj ich podvod o reálnej možnosti (podvodne zmaterializovaný) čas deformovať podľa návodu Einsteinových rovníc.
Na vyvrátenie Einsteinových bludov v spojitosti s deformáciou času, stačí pridržať sa iba tvrdenia einsteinovcov, že ak sa čas sa dá merať, tak čas musí existovať v materiálnej podobe, čím oni zdôvodňujú reálnu možnosť deformácie času podobne, ako deformáciu akýchkoľvek materiálnych objektov.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Takže teraz už preverme si platnosť exaktných fundamentov Einsteinových teórii, ktorými sa vraj dá sa čas objektívne deformovať.
Na meranie, či na identifikáciu materiálnej podstaty času, požíva fyzika časomiery rôzneho druhu. Prístroje na meranie času, obecne nazývané hodinami.
Meranie času vo fyzike je možné prevádzať rôznymi druhmi časomier, čiže rôznymi druhmi hodín.
Prvým druhom fyzikálnej časomiery je naša Zem a slnečná sústava.
Z otočenia sa Zeme okolo jej osi o 360°, je odvodená základná časová jednotka, jeden deň, respektíve 24 hodín. Jedna otočka Zeme okolo slnka, reprezentuje časovú hodnotu jeden rok.
Aby sme vedeli rozlíšiť aj menšie okamžité uhlové hodnoty rotácie Zeme okolo jej osi, vyrábame si rôzne prístroje pomocou ktorých vieme s patričnou presnosťou určiť momentálny uhol rotácie Zeme okolo svojej osi. Tie prístroje nazývame hodinami.
Pomocou hodín vieme určiť veľkosť okamžitého uhla rotácie Zeme okolo jej osi na uhlové hodiny, na uhlové minúty i na uhlové sekundy..... Časomierami v skutočnosti určujeme momentálnu veľkosť uhla rotácie Zeme okolo jej osi.
Prístroje, na určovanie momentálneho uhla rotácie Zeme okolo jej osi, môžu mať nekonečne rôzne konštrukcie, hlavné je iba to, aby sa ich chod zhodoval s okamžitým uhlom rotácie Zeme okolo jej osi.
(Aby ukazovali čo najpresnejšie okamžitý uhol rotácie Zeme okolo jej osi.)
Teraz uvediem niektoré druhy časomier, čiže meračov okamžiej veľkosti uhla rotácie Zeme okolo jej osi.
1.) Vodné hodiny, ktoré fungujú na princípe výtoku vody z určitej nádrže vplyvom gravitácie Zeme.2.) Sviečkové hodiny, ktoré fungujú na princípe množstva spáleného loja horiacej sviečky.
3.) Presýpacie pieskové hodiny, ktoré fungujú na princípe gravitačnej príťažlivosti Zeme.
4.) Kyvadlové kukučkové hodiny, ktoré fungujú na princípe gravitačnej príťažlivosti Zeme.
5.) Mechanické, náramkové hodiny, fungujú na princípe zotrvačných kmitov pružiny srdca hodín a preto oni principiálne nie sú závisle na gravitácii Zeme.
6.) Biologické hodiny, ktoré fungujú na princípe stálej frekvencii tlkotu srdca človeka.
7.) Atómové hodiny, ktoré fungujú na princípe pravidelnej frekvencii kmitov atómov v atómových hodinách.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Jedinou úlohou uvedených rôznych druhov hodín, je čo najväčšou presnosťou sledovať okamžitý uhol rotácie Zeme okolo jej osi.
Z tu menovaných hodín (ako sa ukáže) ani jedny nemerajú čas, ale ukazujú s rôznou presnosťou okamžitú hodnotu uhla rotácie Zeme okolo jej osi.
Ak je fyzik normálnym človekom, (a v roku 1905 fyzici boli ešte normálni ľudia) tak musí konštatovať, že zmenu uhlovej rýchlosti rotácie Zeme okolo jej osi, z ktorej je odvodená rýchlosť plynutia času vo fyzike, nemôže žiadny človek nijako ovplyvniť.
Žiadny človek nie je schopný rotáciu Zeme zrýchliť, spomaliť, či ohnúť a preto takej teórii, ktorá hlásala možnosť zmeny chodu času pomocou ľudského zásahu, rozumný človek nemôže venovať žiadnu pozornosť.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Ale nechajme špekulatívne úvahy o definícii času bokom a pozrime sa na to, akým spôsobom súčasní, už nie normálni fyzici, obhajujú Einsteinove spôsoby ovplyvnenia rýchlosti plynutia času.
Einstein vo svojej Obecnej teórii relativity, teda v jeho vrcholom vedeckom diele tvrdí, že zmenu rýchlosti času, konkrétnych materiálnych telies, môžeme vyvolať aj zmenou intenzity gravitačného poľa, čiže aj zmenou veľkosti zrýchleného pohybu telies.
Podľa Einsteina zrýchlený pohyb a gravitácia sú ekvivalentné fyzikálne kategórie.
Podľa Einsteinovej OTR, čas telies plynie pomalšie v silnejšom gravitačnom poli.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Ako toto Einsteinovo tvrdenie dokazujú súčasní, už nie normálni fyzici?
Nasledovne:
Vyrobia zo zásady veľmi komplikované atómové hodiny, (údajne) s veľmi vysokou presnosťou určenia momentálnej uhlovej hodnoty rotácie Zeme okolo jej osi a pomocou týchto hodín (pomocou vysoko presného dynamického uhlomera) dokazujú pravdivosť Einsteinovho tvrdenia, že čas v silnejšom gravitačnom poli (či zrýchlenej sústave) plynie pomalšie.
Hovoria, keď tie atómové hodiny sa vyzdvihnú do výšky jedného metra nad povrch Zeme, potom (vraj) idú rýchlejšie (potom ukazujú rýchlejšiu rotáciu Zeme, než aká ona v skutočnosti je).
Za vedeckú teóriu možno považovať iba takú fyzikálnu teóriu, ktorej platnosť je univerzálna, čiže ktorej závery platia v celom vesmíre, nie iba na jeden špeciálne upravený prístroj, či na jedno teleso vo vesmíre.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí
No a teraz sa pozrime na Einsteinove nezmysli z pohľadu fungovania vodných, sviečkových, presýpacích a kyvadlových hodín.
Tu menované hodiny Einsteinove keci o čase úplne (nezdvorilo) ignorujú a v silnejšom gravitačnom poli idú úplne opačne, ako im to nadiktoval Einstein vo svojej OTR. Tie hodiny (časomiery) v silnejšom gravitačnom poli pôjdu rýchlejšie a to ešte na viac, ani nie rovnako rýchlejšie.
Sviečka v silnejšom gravitačnom poli bude obklopená hustejšou atmosférou, s väčším množstvom kyslíka v jednom kubickom centimetri a tak bude horieť rýchlejšie, pričom v nulovej atmosfére zhasne i keď podľa OTR, mala by tam horieť najrýchlejšie.
Voda vo vodných hodinách bude v silnejšom gravitačnom poli vytekať z nádoby rýchlejšie, podobne to bude aj s pieskom v presýpacích hodinách.
Kyvadlové hodiny budú v silnejšom gravitačnom poli kmitať rýchlejšie a v nulovom gravitačnom poli kmitať prestanú.
Bežné mechanické náramkové hodiny pôjdu síce v silnejšom gravitačnom poli pomalšie, ale nie kvôli rovniciam OTR, ale kvôli zväčšenému treniu v ložiskách.
Biologické hodiny by mohli približne potvrdiť platnosť záverov OTR, ale iba do určitej intenzity gravitačného poľa, lebo v desaťkrát silnejšom gravitačnom poli než má Zem, človek by za krátku dobu zahynul aj s jeho spomaleným počtom tlkotov srdca.
Z uvedených konkrétnych fyzikálnych argumentov vyplýva, že Einsteinova OTR nie je obecná teória, lebo jej závery platia iba na jeden druh časomier, na jeden druh atómových hodín (aj to iba možná) pričom na iné časomiery nielen že neplatia závery OTR, ale na viac sú v úplnom rozpore s objektívnou realitou prebiehajúcou v materiálnej prírode.
Udivuje ma strata zdravého rozumu šíriteľov Einsteinových nezmyslov v spojení so skracovaním a naťahovaním času, ktorí na jednej strane nemajú ani poňatia, že čo je to ten, tá, to, čas, no na druhej strane nie sú ani schopní, ale hlavne ani ochotní akceptovať, pochopiť exaktné dôkazy toho, že ak rôzne časomiery vykazujú rôzne rýchlosti plynutia času a to v podmienkach predpísaných OTR, (v silnejšom gravitačnom poli) že potom tá Einsteinova obecná teória relativity nemôže byť geniálna teória ohýbania času, ale iba výplodom chorého mozgu, čiže totálnym nezmyslom.
Èas je iba osobným pocitom ¾udí.
Einstein svoju hlúposť potvrdil aj tým, že on bez znalosti materiálnej podstaty času, bez znalosti reálnej definície času, dovolil si čas spomaliť, zrýchliť a ohnúť, nepochopiac že ohnúť sa dá iba materiálna forma hmoty a nie metafyzická, abstraktná kategória, čiže gramatické slovo čas.
Einsteinove nezmyselné keci o relativite pohybu (neuvádzal čoho) sú úmyselne kamuflované komplikovaným matematickým aparátom, ktorého zmysel nepoznal ani sám Einstein, pritom ich bludnosť dá sa vyvrátiť už aj pomocou jednoduchých logických úvah, aj bez jediného experimentálneho dôkazu.Fyzikálni feťáci na mnou uvádzané exaktné argumenty o Einsteinových kecoch, nevedia rozumne a vecne reagovať, lebo oni nemajú ani poňatia o čom tie Einsteinove keci točia, preto oni sú nútení uchyľovať sa iba k hrubým vulgarizmom, ktoré v súčasnosti sú jedinými argumentmi obhajoby pravdivosti Einsteinových kecov v spojitosti s deformáciou času.
Autor tohto článku sa nesmierne teší na vulgarizmy fyzikálnych feťákov, ktorí ale urobili by najlepšie, keby skôr než sa rozhodnú vulgárne reagovať na obsah tohto geniálneho a nadčasového článku, napísaného najväčším fyzikom všetkých čias, navštívili psychiatrov.
K danej téme sa organicky nadväzuje diskusia k nasledovnému článku.
Amen!
http://scholtz.blog.sme.sk/c/256182/VI-Teoria-relativity-vs-kvantova-mechanika.html
