Pán JÁRAY:
Zaujal ma ďalší z vaších článkov, možno sa dá ešte zlepšiť.
Tentokrát vám ale píšem svoj názor na ďalší z vasích článkov dúfajúc, že vám pomôže zlepšiť jeho obsah. Článok má názov:
<<Experimentálny dôkaz neplatnosti „Všeobecnej teórie relativity“ pohybu matérie.>>
Zaujalo ma, ako ste skvele vysvetlil rozdiel medzi javmi na naklonenej rovine v gravitačnom poli a na zrýchlujúcej rakete. Bez jedinej chyby, jedinej nejasnosti, ste vysvetlil, ako sa pomocou absolútneho
pohybu absolútnym vesmírnym priestorom dá zistiť, či je teleso v grav. poli, alebo zrýchlenej sústave. V každom bode článku súhlasím, najme oceňujem:
<<Z uvedeného krátkeho sumáru vyplýva, že medzi účinkami gravitácie a zrýchleným pohybom telies na naklonenej rovine, je veľmi veľa, ba až zásadných rozdielov. Ibaže tieto rozdiely nie sú identifikovateľné iba očným sledovaním pozorovateľmi ktorí sa nachádzajú v uzavretej kabíne rakety bez okien ktorá sa pohybuje vesmírnym priestorom zrýchlením:>>
Porovnajme to s „princípom ekvivalencie“:
I. „Ak je pozorovateľ uzavretý v kabíne, nech už v nej uskutoční akýkolvek experiment, nijakým experimentom nezistí, či kabína zrýchľuje alebo nehybne stojí na zemi v grav. poli.“
Tu možno treba upozorniť, že Einšteinova „všeobecná teória relativity“ je len malou teóriou, ktorá dokáže vysvetliť, čo sa deje v kabínach uzavretých rakiet, nie v celom vesmíre. To je dané tou podienkou:
„Pozorovateľ v kabíne bez okien...“
Keby sme však teraz zobrali matematickú logiku, jak sme sa každý ju učili na škole, tak z Einšteinovho princípu bude vyplývať:
II. „Ak pozorovateľ vie rozoznať, či kabína stojí na zemi, alebo zrýchluje, nie je uzavretý v kabíne.“, respektíve:„...nie je v uzavretej kabíne.“
Z viet I. a II. plynie napríklad aj to, že:
„Ak pozorovateľ nie je v kabíne, ale mimo nej, môže dokázať vypozorovať, či telesá v nej zrýchlujú kôli gravitácii, alebo zrýchluje ona a telesá sú v pokoji.“
Vy ste však vo svojom článku odvodil, že ak nie sme v kabíne, vidíme, či tá kabína stojí na zemi, alebo zrýchluje, teda môžeme písať:
III. „Ak pozorovateľ nie je v kabíne, ale mimo nej, dokáže vypozorovať, či telesá v nej zrýchlujú kôli gravitácii, alebo zrýchluje ona a telesá sú v pokoji.“
Vám sa „vypozorovať to“ skvele podarilo pomocou experimentov popisovaných v článku, vetu III. ste sám overili. Einšteinova teória v skutočnosti vraví, že sa vám to podariť mohlo. Akurát ste dokázali, že sa to podariť nie len mohlo, ale aj muselo.
Môj záver je teda taký, že v článku sa síce overili vety I.,II. a III., no aby išlo o dôkaz neplatnosti „Všeobecnej teórie relativity“, museli by sme nie overiť (potvrdiť), ale vyvrátiť vetu I. (teda viacmenej
znenie „Všeobecnej teórie relativity“), prípadne aspoň vetu II. (teda obmenu jej znenia). Navrhujem pozmeniť názov článku na tak, že by ste vynechali slovo „neplatnosť“.
Rád prijmem rôzne dotazy, či pripomienky z vašej strany a teším sa na vaše vyjadrenie k mojím myšlienkam, prípadne opravu chýb, ktorých som sa mohol dopustiť. Pozdravuje Vladislav Bašo.
********************************************
Vážený pán Vladislav Bašo.
Budem stručný.
Pri pohybe závažia kyvadla pohybujúceho sa v kabíne rakety ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme, stred otáčania sa kyvadla stojí nehybne (je v stave zotrvačného pohybu). Zrýchleným pohybom pohybuje sa iba závažie kyvadla.
Pri pohybe závažia kyvadla pohybujúceho sa v kabíne rakety ktorá sa pohybuje priamočiarym rovnomerným zrýchlením kozmickým priestorom, zrýchlený pohyb kyvadla je vyvolaný zrýchleným pohybom stredu otáčania kyvadla a to takým spôsobom, že zrýchlený pohyb stredu kyvadla, ťahá za sebou zrýchleným pohybom aj závažie kyvadla.
Pri pohybe závažia kyvadla pohybujúceho sa v kabíne rakety, ktorá sa pohybuje priamočiarym, rovnomerným zrýchlením kozmickým priestorom, ako stred otáčania sa kyvadla, tak aj závažie kyvadla, pohybujú sa zrýchleným pohybom .
To je zásadný rozdiel (jeden z mnohých iných) medzi pohybom závažia kyvadla v rakete ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme, kde zrýchlenému pohybu podlieha iba závažie kyvadla
a pohybom závažia kyvadla v zrýchlenej sústave, kde ako závažie tak aj stred otáčania kyvadla, podliehajú zrýchlenému pohybu.
Najzásadnejšími rozdielmi sú ale rozdielne napätia v tiahle kyvadla počas pohybu závažia kyvadla vplyvom gravitačného poľa Zeme a vplyvom zrýchleného pohybu sústavy.
V prvom prípade ide o kosínusový priebeh pohybu závažia kyvadla a v druhom prípade ide o sínusový priebeh pohybu závažia kyvadla.
Keby som mal k dispozícii výsledky merania napätia v ramene kyvadla počas jeho pohybu v gravitačnom poli Zeme, ako aj v zrýchlenej sústave, túto diskusii by som okamžite uzavrel. Ibaže také meranie napätia v ramene kyvadla fyzika ešte ani raz neurobila a ani sa v budúcnosti nechystá dobrovoľne to urobiť.
K zisteniu rozdielu či sa kabína rakety pohybuje zrýchleným pohybom, alebo stojí nehybne na povrch Zeme,nie je potrebný žiadny pozorovateľ stojaci mimo kabíny.
Stačí aby pozorovateľ v kabíne zmeral napätie v ramene kyvadla v jednom a druhom prípade a nameraný rozdiel bude až veľmi zrejmý.
Aby som bol adresný, nameraný rozdiel jednoznačne vyvráti osobné dojmy a pocity Alberta Einsteina, ako aj pravdivosť jeho matematických rovníc, pomocou ktorých sa on snažil opísať (najväčší omyl fyziky a to) "Princíp ekvivalencie". Einstein išiel v tejto veci tak ďaleko, že za tým účelom ohol priestor i čas, teda ohol (iba na papieri) také entity, ktorých definíciu nepoznal.
Vážený pán Vladislav Bašo.
Veľmi ma teší, že Vás táto nudná fyzikálna téma zaujala, ako aj to, že Vy k tejto téme uvádzate svoje konštruktívne postrehy a pripomienky.
(Dejiny si na Vás spomenú v pozitívnom svetle.)
S pozdravom, Alexander JÁRAY.
