Toto je oficiálny prístroj na meranie parametrov priamočiareho zrýchleného pohybu telies. On dokáže zmerať veľkosť zrýchlenia, dĺžku dráhy i okamžitú rýchlosť pohybu telies. Chýba mu iba jedno a to najdôležitejšie, zariadenie na meranie váhy (hmotnosti) telies podliehajúcich zrýchlenému pohybu.
Ale práve tú váhu (hmotnosť) by ten prístroj mal vedieť v prvom rade zmerať, aby sa nim dala exaktne, pomocou experiemntu, dokázať platnosť „Princípu ekvivalencie“.
Taký by mal byť prístroj na meranie parametrov priamočiareho zrýchleného pohybu telies. Tento prístroj dokáže zmerať veľkosť zrýchlenia, dĺžku dráhy i okamžitú rýchlosť pohybu telies, ale aj to najdôležitejšie, aj váhu (hmotnosť) telies, podliehajúcich priamočiaremu zrýchleniu (a = g).
A práve preto iba tento prístroj je povolaný vedecky, experimentálne potvrdiť, či vyvrátiť údajnú jednotu staickej, gravitačnej a zrýchlenej, dynamickej, zotrvačnej hmotnosti telies.
Taký prístroj ale relativistická fyziká na celom svete nemá k dispozícii. A ani po ňom netúží.
Vážení sudcovia Krajského súdu v Košiciach.
Vami vedený súdny proces vo veci:
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY - v erzus Slovenská republika,
bude tak isto historickým súdnym procesom, akým bol
Inkvizičný súdny proces s Galileo Galileim, dňa 22. júla 1633
(pred 420. rokmi) to preto, že aj vy budete musieť posúdiť to isté, čo posudzoval Inkvizičný súd.
Budete musieť posúdiť experimentálny dôkaz pravdivosti „Princípu ekvivalencie “, ktorý je odvodený z Galileiho účelovej výhovorky zvanej:
„Gelieliho princípu relativity pohybu telies “.
Budete musieť posúdiť zhubné následky chorých myšlienkových pochodov Galilea Galileiho na súčasnosť.
Budete de facto znova súdiť Galilea. Galileo Galilei, dňa 22 júla 1633, mal Inkvizičnému súdu odpovedať na jeho nasledujúcu otázku:
"Obvinený Galileo Galilei, akým experimentálnym spôsobom viete dokázať pravdivosť svojho učenia o rotácii Zeme okolo svojej osi, ako aj o jej kružnicovom pohybe okolo slnka?“
Galileo však nevedel inkvizičnému súdu predložiť žiadny experimentálny dôkaz o rotácii Zeme okolo svojej osi, ani o jej kružnicovom pohybe okolo slnka.
Galileo inkvizičnému súdu povedal nasledovné slová:
“Nepamätám sa na žiadny experimentálny dôkaz, ktorým by som vedel dokázať pravdivosť môjho učenia o rotácii Zeme okolo svojej osi, ani o jej kružnicovom pohybe okolo slnka.“
Preto Inkvizičný súd (veľmi múdro a hlavne odborne) vyniesol nasledujúci rozsudok (uznesenie):
Keďže obvinený Galileo Galilei nedokázal pred Inkvizičným súdom (pomocou experimentálneho dôkazu), obhájiť svoje učenie o rotácii Zeme okolo svojej osi, ani o jej kružnicovom pohybe okolo slnka, je dôvodne obvinený z šírenia herézy (z šírenia bludu) tím, že iba na základe jeho osobných dojmov a pocitov, (biologických pudov) či očných ilúzií, vo svojej knihe:
„Dialógy o dvoch svetových sústavách “,
úmyselne hájil falošnú doktrínu, ktorá je v rozpore s Písmom:
1.) Preto prikazuje sa mu, aby ”s úprimným srdcom a nepredstieranou vierou” tu pred Inkvizičným súdom odvolal svoje bludy, ktoré šíril vo svojej knihe:
„Dialógy o dvoch svetových sústavách “.
2.) Jeho kniha „Dialógy o dvoch svetových sústavách“ bude ako bludná daná na index.
3.) Ďalej sa Galileo odsudzuje na domáce vezenie a má sa podrobiť pravidelne k pokániu.
Galileo rozsudok (uznesenie) Inkvizičného súdu pokorne prijal a kľaknúc na kolená, s rukou na Novom zákone (na Evangeliári) recitoval predpísaný formulár dovolania svojich bludov. Potom sa Galileo pokrižoval a svojim vlastnoručným podpisom potvrdil toto odvolanie svojich bludov.
Tým sa skončila oficiálna vedecká sláva Galilea Gelileiho.
Galileo ale svoju mentálnu neschopnosť experimentálne identifikovať (existujúci ) rozdiel medzi nehybnosťou a priamočiarym, zotrvačným pohybom telies vesmírom, (už počas svojho domáceho väznenia) ospravedlnil nasledovnou, iba na tento účel ním vyfabrikovanou výhovorkou:
„ Rozdiel medzi nehybnosťou telies vo vesmíre a zotrvačným pohybom telies vesmírom, objektívne neexistuje a preto niet čo merať, preto niet ani čo experimentálne dokazovať.“
Galileo túto svoju účelovú výhovorku dokonca povýšil na prírodný princíp, (dokonca až na axiómu) dnes známy ako:
„Galileiov princíp relativity pohybu“.
Veľkou zvláštnosťou „Galileiho princípu relativity pohybu“ je už aj to, že pravdivosť toho princípu nedá sa vedecky, čiže experimentálne dokázať.
Preto už aj v zmysle jeho vlastných, Galileových kritérií, ktoré on sám striktne vyžadoval pre akceptovanie, (či odmietnutie) pravdivosti každého vedeckého výroku,
„Galileiho princíp relativity pohybu“ nemôže byť pravdivým princípom prírody.
Slepé, až otrocké akceptovanie autority Galilea Galileiho a následne aj slepé, až bezduché akceptovanie obsahu jeho účelovéj výhovorky, „Galileiho princípu relativity pohybu“, (jeho zaslepenými nasledovníkmi) otvorilo novú éru vo výskume prírody a to éru relativistickej fyziky, v ktorej experimentálne dôkazy už prestávajú byť argumentom - dôkazom pravdivosti vedeckých výrokov.
Relativistická fyzika v snahe nájsť aspoň formálne argumenty pre pravdivosť „Galileiho princípu relativity pohybu“, umelo fabrikovala také experimentálne dôkazy, ktorých výsledok je zo zásady nulový, teda vymýšľala si také experimentálne dôkazy, ktoré mali dať aspoň punc pravdivosti Galileovym rečiam o nemožnosti zistiť rozdiel medzi nehybnosťou a zotrvačným pohybom materiálnych telies vo vesmíre.
![Obrázok blogu]()
V súčasnosti už aj o nemožnosti zistiť rozdiel medzi zotrvačným a zrýchleným pohybom telies vesmírom, teda o nemožnosti zistiť rozdiel medzi nehybnosťou a akýmkoľvek druhom pohybu telies vo vesmíre.
Relativistická fyzika došla až tak ďaleko, že experimentálny dôkaz rozdielu medzi zotrvačným pohybom a zrýchleným pohybom telies, už arogantne (drzo) ignoruje a ak sa nejaký experimentálny dôkaz (neželane) predsa len objaví, tak je relativistickými fyzikmi apriórne odmietnutý ako cielený útok na autonómiu a hlavne na autoritu relativistickej (štátom zbytočne platenej a nikým nekontrolovateľnej) vedecko akademickej obce.
V zmysle súčasnej paradigmy (dogmy) relativistickej fyziky, ktorá bezducho, až otrocky akceptuje „Galileov princíp relativity pohybu“ ako axiómu, (ako konečnú pravdu) vyslovujú sa už iba také fyzikálne princípy, či teórie, ktoré relativitu pohybu dokazujú iba axiomaticky, (tajným hlasovaním vedcov) teda bez toho, aby ich argument pravdivosti bol (musel byť) experimentálne overený.
Takým je aj „Princíp ekvivalencie “, ktorý tvorí základ všetkých Newtonovych (jednorovnicových) zákonov pohybu, ale aj základ dvoch Einsteinových teórii relativity pohybu. (Einstein neuvádza že pohybu čoho. V skutočnosti ide iba o relativitu pohybu svetla.)
„Princíp ekvivalencie“ hovorí o tom, že statická, nehybná, gravitačná váha telesa, (aj živého človeka) nameraná v gravitačnom poli Zeme o intenzite (g), (na povrchu Zeme) je rovnako veľká dynamickej, zotrvačnej, zrýchlenej váhe telesa, nameranej v rakete (v zrýchlenej sústave) ktorá sa pohybuje priamočiarym rovnomerným zrýchlením (a = g).
Váha toho muža má byť (podľa osobných pocitov a dojmov fyzikov) rovnako veľká na severnom póle Zeme, kde má intenzita gravitačného poľa hodnotu (g), ako aj v zrýchlenej rakete (a = g). A už len treba dodať, kto, kde a kedy to zmeral v bdelom stave a nie iba v snoch, alebo pod vplyvom omamných látok. Na predmetnú otázku existuje zo strany SAV jediná odpoveď „Nepamätáme sa“.
Kvôli tejto (iba relativistickými fyzikmi vysnenej) jednote statickej a dynamickej váhy telies, nie je (vraj) možné experimentálným spôsobom rozoznať statický, nehybný stav telies od ich dynamického, od ich zrýchleného pohybu.
To v zrozumiteľnej, maloroľníckej reči znamená iba toľko, že telesá ležiace nehybne na povrchu Zeme, musíme považovať za telesá pohybujúce sa zrýchlením (a = g), teda za také telesá, ktorým sa každú sekundu zvyšuje ich rýchlosť o 10m/sec.
Ide o horibilný fyzikálny nezmysel, ktorý by bol pravdivý, ktorý by mohol byť pravdivý iba vtedy, keby niekto z relativistických fyzikov vedel hodnoverne odpovedať na nasledujúce otázky:
" Kto ? Kedy? Kde? A akým prístrojom zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)?"
Okresným súdom Košice 1 (zbytočne) zaplatený zástupca relativistických fyzikov, na uvedené otázky Okresného súdu Košice 1, odpovedal nasledovne:
“Nepamätám sa žeby niekto, niekedy, niekde, pomocou nejakého prístroja zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).“
(Pritom tomu relativistickému fyzikovi vôbec nevadí, že „Princíp ekvivalencie“ je považovaný za pravdivý prírodný princíp.)
Senát Okresného súdu Košice 1, z tejto (doslova idiotskej) odpovede štátom zbytočne plateného zástupcu relativistických fyzikov na uvedené otázky usúdil iba to, že pravdivosť tvrdenia GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa o tom, že „Princíp ekvivalencie“ je experimentom nikdy nepreverený blud, ktorý sa práve preto nesmie vyučovať na školách a univerzitách SR ako pravdivý výrok:
" Nedá sa ani dokázať, ani vyvrátiť ".
Následkom nejednoznačného úsudku senátu Okresného súdu Košice 1, tento fyzikálny blud, ktorý je odvodený z bludného, vraj experimentom neoveriteľného „Galileiho princípu relativity pohybu“, môže sa aj naďalej beztrestne vyučovať na školách a univerzitách SR, ako pravda prírody a to aj bez preverenia jeho pravdivosti experimentálnym dôkazom,
aj bez zmerania váhy telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).
Preto Krajský súd v Košiciach mal by posúdiť jedine to, či výrok štátom (zbytočne) plateného relativistického fyzika zo SAV v znení:
“Nepamätám sa , žeby niekto niekedy zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)“.
Je možné považovať za experimentálny dôkaz pravdivosti základného princípu fyziky :
„ Princípu ekvivalencie“
a to bez toho, aby jeho pravdivosť niekto, niekedy exaktne overil v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).
Keďže negatívna odpoveď štátom (zbytočne) plateného relativistického fyzika na predmetné otázky je úplme zhodná s tou, ktorú Galileo poskytol Inkvizičnému súdu (pred 420. rokmi), preto uznesenie Krajského súdu v Košiciach malo by byt v zmysle precedentného práva v harmónii s uznesením Inkvizičného súdu zo dňa, 22. júla 1633 a malo by znieť približne takto:
Pretože zástupca štátom (zbytočne) platených relativistických fyzikov, svojím výrokom:
“Nepamätám sa, žeby niekto niekedy zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)“,
nedokázal jednoznačne, vedeckou metódou, čiže pomocou experimentálneho dôkazu, obhájiť pravdivosť obsahu
„Princípu ekvivalencie“,
preto štátom (zbytočne) platení relativistický fyzici sú dôvodne podozriví z obhajoby herézy (z obhajoby bludu) tím, že iba na základe ich osobných pocitov a osobných dojmov, či optických ilúzií, úmyselne obhajujú falošnú doktrínu, ktorú už ani sami nepovažujú za potrebnú experimentálne preveriť v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)“.
1.) Krajský súd v Košiciach, preto požiadavku Alexandra JÁRAYa na experimentálne preverenie váhy telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g),
"akceptuje ako požiadavku opodstatnenú".
2.) Krajský súd v Košiciach, ďalej konštatuje, že posúdenie opodstatnenej požiadavky Alexandra JÁRAYa (na experimentálne preverenie váhy telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)), orgánmi činnými v trestnom konaní , ako prejav jeho duševnej choroby,
"bolo v rozpore s Chartou ľudských práv, v rozpore s Ústavou SR, ako aj v rozpore s platnými zákonmi SR, a hlavne v rozpore so záujmami študujúcich občanov SR".
Pre objasnenie vedeckosti názorov Galilea uvádzam nasledovné:
Tycho de Brahe (ktorý študoval kométy r. 1577) dospel k názoru, že kométy sú nebeská telesa nachádzajúce sa za Mesiacom, ktoré sa pohybujú po dráhe, ktorá nemusí byť kruhová. Ale podľa Galilea taký nekruhový pohyb ohrozoval koperníkovský systém, ktorý práve preto popieral existenciu komét ako nebeských telies.
Preto kométy pre Galileia neboli nebeskými telesami, ale iba optickými ilúziami slnečných lúčov v zemskej atmosfére – podobné ako dúha alebo polárna žiara.
Prozreteľnosť chce, aby toto historické uznesenie vyniesol
Krajský súd v Košiciach
a nie Okresný súd Košice1, súd nižšej kategórie.
Amen.
Toto je oficiálny prístroj na meranie parametrov priamočiareho zrýchleného pohybu telies. On dokáže zmerať veľkosť zrýchlenia, dĺžku dráhy i okamžitú rýchlosť pohybu telies. Chýba mu iba jedno a to najdôležitejšie, zariadenie na meranie váhy (hmotnosti) telies podliehajúcich zrýchlenému pohybu.
Ale práve tú váhu (hmotnosť) by ten prístroj mal vedieť v prvom rade zmerať, aby sa nim dala exaktne, pomocou experiemntu, dokázať platnosť „Princípu ekvivalencie“.
Taký by mal byť prístroj na meranie parametrov priamočiareho zrýchleného pohybu telies. Tento prístroj dokáže zmerať veľkosť zrýchlenia, dĺžku dráhy i okamžitú rýchlosť pohybu telies, ale aj to najdôležitejšie, aj váhu (hmotnosť) telies, podliehajúcich priamočiaremu zrýchleniu (a = g).
A práve preto iba tento prístroj je povolaný vedecky, experimentálne potvrdiť, či vyvrátiť údajnú jednotu staickej, gravitačnej a zrýchlenej, dynamickej, zotrvačnej hmotnosti telies.
Taký prístroj ale relativistická fyziká na celom svete nemá k dispozícii. A ani po ňom netúží.
Vážení sudcovia Krajského súdu v Košiciach.
Vami vedený súdny proces vo veci:
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY - v erzus Slovenská republika,
bude tak isto historickým súdnym procesom, akým bol
Inkvizičný súdny proces s Galileo Galileim, dňa 22. júla 1633
(pred 420. rokmi) to preto, že aj vy budete musieť posúdiť to isté, čo posudzoval Inkvizičný súd.
Budete musieť posúdiť experimentálny dôkaz pravdivosti „Princípu ekvivalencie “, ktorý je odvodený z Galileiho účelovej výhovorky zvanej:
„Gelieliho princípu relativity pohybu telies “.
Budete musieť posúdiť zhubné následky chorých myšlienkových pochodov Galilea Galileiho na súčasnosť.
Budete de facto znova súdiť Galilea. Galileo Galilei, dňa 22 júla 1633, mal Inkvizičnému súdu odpovedať na jeho nasledujúcu otázku:
"Obvinený Galileo Galilei, akým experimentálnym spôsobom viete dokázať pravdivosť svojho učenia o rotácii Zeme okolo svojej osi, ako aj o jej kružnicovom pohybe okolo slnka?“
Galileo však nevedel inkvizičnému súdu predložiť žiadny experimentálny dôkaz o rotácii Zeme okolo svojej osi, ani o jej kružnicovom pohybe okolo slnka.
Galileo inkvizičnému súdu povedal nasledovné slová:
“Nepamätám sa na žiadny experimentálny dôkaz, ktorým by som vedel dokázať pravdivosť môjho učenia o rotácii Zeme okolo svojej osi, ani o jej kružnicovom pohybe okolo slnka.“
Preto Inkvizičný súd (veľmi múdro a hlavne odborne) vyniesol nasledujúci rozsudok (uznesenie):
Keďže obvinený Galileo Galilei nedokázal pred Inkvizičným súdom (pomocou experimentálneho dôkazu), obhájiť svoje učenie o rotácii Zeme okolo svojej osi, ani o jej kružnicovom pohybe okolo slnka, je dôvodne obvinený z šírenia herézy (z šírenia bludu) tím, že iba na základe jeho osobných dojmov a pocitov, (biologických pudov) či očných ilúzií, vo svojej knihe:
„Dialógy o dvoch svetových sústavách “,
úmyselne hájil falošnú doktrínu, ktorá je v rozpore s Písmom:
1.) Preto prikazuje sa mu, aby ”s úprimným srdcom a nepredstieranou vierou” tu pred Inkvizičným súdom odvolal svoje bludy, ktoré šíril vo svojej knihe:
„Dialógy o dvoch svetových sústavách “.
2.) Jeho kniha „Dialógy o dvoch svetových sústavách“ bude ako bludná daná na index.
3.) Ďalej sa Galileo odsudzuje na domáce vezenie a má sa podrobiť pravidelne k pokániu.
Galileo rozsudok (uznesenie) Inkvizičného súdu pokorne prijal a kľaknúc na kolená, s rukou na Novom zákone (na Evangeliári) recitoval predpísaný formulár dovolania svojich bludov. Potom sa Galileo pokrižoval a svojim vlastnoručným podpisom potvrdil toto odvolanie svojich bludov.
Tým sa skončila oficiálna vedecká sláva Galilea Gelileiho.
Galileo ale svoju mentálnu neschopnosť experimentálne identifikovať (existujúci ) rozdiel medzi nehybnosťou a priamočiarym, zotrvačným pohybom telies vesmírom, (už počas svojho domáceho väznenia) ospravedlnil nasledovnou, iba na tento účel ním vyfabrikovanou výhovorkou:
„ Rozdiel medzi nehybnosťou telies vo vesmíre a zotrvačným pohybom telies vesmírom, objektívne neexistuje a preto niet čo merať, preto niet ani čo experimentálne dokazovať.“
Galileo túto svoju účelovú výhovorku dokonca povýšil na prírodný princíp, (dokonca až na axiómu) dnes známy ako:
„Galileiov princíp relativity pohybu“.
Veľkou zvláštnosťou „Galileiho princípu relativity pohybu“ je už aj to, že pravdivosť toho princípu nedá sa vedecky, čiže experimentálne dokázať.
Preto už aj v zmysle jeho vlastných, Galileových kritérií, ktoré on sám striktne vyžadoval pre akceptovanie, (či odmietnutie) pravdivosti každého vedeckého výroku,
„Galileiho princíp relativity pohybu“ nemôže byť pravdivým princípom prírody.
Slepé, až otrocké akceptovanie autority Galilea Galileiho a následne aj slepé, až bezduché akceptovanie obsahu jeho účelovéj výhovorky, „Galileiho princípu relativity pohybu“, (jeho zaslepenými nasledovníkmi) otvorilo novú éru vo výskume prírody a to éru relativistickej fyziky, v ktorej experimentálne dôkazy už prestávajú byť argumentom - dôkazom pravdivosti vedeckých výrokov.
Relativistická fyzika v snahe nájsť aspoň formálne argumenty pre pravdivosť „Galileiho princípu relativity pohybu“, umelo fabrikovala také experimentálne dôkazy, ktorých výsledok je zo zásady nulový, teda vymýšľala si také experimentálne dôkazy, ktoré mali dať aspoň punc pravdivosti Galileovym rečiam o nemožnosti zistiť rozdiel medzi nehybnosťou a zotrvačným pohybom materiálnych telies vo vesmíre.
![Obrázok blogu]()
V súčasnosti už aj o nemožnosti zistiť rozdiel medzi zotrvačným a zrýchleným pohybom telies vesmírom, teda o nemožnosti zistiť rozdiel medzi nehybnosťou a akýmkoľvek druhom pohybu telies vo vesmíre.
Relativistická fyzika došla až tak ďaleko, že experimentálny dôkaz rozdielu medzi zotrvačným pohybom a zrýchleným pohybom telies, už arogantne (drzo) ignoruje a ak sa nejaký experimentálny dôkaz (neželane) predsa len objaví, tak je relativistickými fyzikmi apriórne odmietnutý ako cielený útok na autonómiu a hlavne na autoritu relativistickej (štátom zbytočne platenej a nikým nekontrolovateľnej) vedecko akademickej obce.
V zmysle súčasnej paradigmy (dogmy) relativistickej fyziky, ktorá bezducho, až otrocky akceptuje „Galileov princíp relativity pohybu“ ako axiómu, (ako konečnú pravdu) vyslovujú sa už iba také fyzikálne princípy, či teórie, ktoré relativitu pohybu dokazujú iba axiomaticky, (tajným hlasovaním vedcov) teda bez toho, aby ich argument pravdivosti bol (musel byť) experimentálne overený.
Takým je aj „Princíp ekvivalencie “, ktorý tvorí základ všetkých Newtonovych (jednorovnicových) zákonov pohybu, ale aj základ dvoch Einsteinových teórii relativity pohybu. (Einstein neuvádza že pohybu čoho. V skutočnosti ide iba o relativitu pohybu svetla.)
„Princíp ekvivalencie“ hovorí o tom, že statická, nehybná, gravitačná váha telesa, (aj živého človeka) nameraná v gravitačnom poli Zeme o intenzite (g), (na povrchu Zeme) je rovnako veľká dynamickej, zotrvačnej, zrýchlenej váhe telesa, nameranej v rakete (v zrýchlenej sústave) ktorá sa pohybuje priamočiarym rovnomerným zrýchlením (a = g).
Váha toho muža má byť (podľa osobných pocitov a dojmov fyzikov) rovnako veľká na severnom póle Zeme, kde má intenzita gravitačného poľa hodnotu (g), ako aj v zrýchlenej rakete (a = g). A už len treba dodať, kto, kde a kedy to zmeral v bdelom stave a nie iba v snoch, alebo pod vplyvom omamných látok. Na predmetnú otázku existuje zo strany SAV jediná odpoveď „Nepamätáme sa“.
Kvôli tejto (iba relativistickými fyzikmi vysnenej) jednote statickej a dynamickej váhy telies, nie je (vraj) možné experimentálným spôsobom rozoznať statický, nehybný stav telies od ich dynamického, od ich zrýchleného pohybu.
To v zrozumiteľnej, maloroľníckej reči znamená iba toľko, že telesá ležiace nehybne na povrchu Zeme, musíme považovať za telesá pohybujúce sa zrýchlením (a = g), teda za také telesá, ktorým sa každú sekundu zvyšuje ich rýchlosť o 10m/sec.
Ide o horibilný fyzikálny nezmysel, ktorý by bol pravdivý, ktorý by mohol byť pravdivý iba vtedy, keby niekto z relativistických fyzikov vedel hodnoverne odpovedať na nasledujúce otázky:
" Kto ? Kedy? Kde? A akým prístrojom zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)?"
Okresným súdom Košice 1 (zbytočne) zaplatený zástupca relativistických fyzikov, na uvedené otázky Okresného súdu Košice 1, odpovedal nasledovne:
“Nepamätám sa žeby niekto, niekedy, niekde, pomocou nejakého prístroja zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).“
(Pritom tomu relativistickému fyzikovi vôbec nevadí, že „Princíp ekvivalencie“ je považovaný za pravdivý prírodný princíp.)
Senát Okresného súdu Košice 1, z tejto (doslova idiotskej) odpovede štátom zbytočne plateného zástupcu relativistických fyzikov na uvedené otázky usúdil iba to, že pravdivosť tvrdenia GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa o tom, že „Princíp ekvivalencie“ je experimentom nikdy nepreverený blud, ktorý sa práve preto nesmie vyučovať na školách a univerzitách SR ako pravdivý výrok:
" Nedá sa ani dokázať, ani vyvrátiť ".
Následkom nejednoznačného úsudku senátu Okresného súdu Košice 1, tento fyzikálny blud, ktorý je odvodený z bludného, vraj experimentom neoveriteľného „Galileiho princípu relativity pohybu“, môže sa aj naďalej beztrestne vyučovať na školách a univerzitách SR, ako pravda prírody a to aj bez preverenia jeho pravdivosti experimentálnym dôkazom,
aj bez zmerania váhy telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).
Preto Krajský súd v Košiciach mal by posúdiť jedine to, či výrok štátom (zbytočne) plateného relativistického fyzika zo SAV v znení:
“Nepamätám sa , žeby niekto niekedy zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)“.
Je možné považovať za experimentálny dôkaz pravdivosti základného princípu fyziky :
„ Princípu ekvivalencie“
a to bez toho, aby jeho pravdivosť niekto, niekedy exaktne overil v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).
Keďže negatívna odpoveď štátom (zbytočne) plateného relativistického fyzika na predmetné otázky je úplme zhodná s tou, ktorú Galileo poskytol Inkvizičnému súdu (pred 420. rokmi), preto uznesenie Krajského súdu v Košiciach malo by byt v zmysle precedentného práva v harmónii s uznesením Inkvizičného súdu zo dňa, 22. júla 1633 a malo by znieť približne takto:
Pretože zástupca štátom (zbytočne) platených relativistických fyzikov, svojím výrokom:
“Nepamätám sa, žeby niekto niekedy zmeral váhu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)“,
nedokázal jednoznačne, vedeckou metódou, čiže pomocou experimentálneho dôkazu, obhájiť pravdivosť obsahu
„Princípu ekvivalencie“,
preto štátom (zbytočne) platení relativistický fyzici sú dôvodne podozriví z obhajoby herézy (z obhajoby bludu) tím, že iba na základe ich osobných pocitov a osobných dojmov, či optických ilúzií, úmyselne obhajujú falošnú doktrínu, ktorú už ani sami nepovažujú za potrebnú experimentálne preveriť v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)“.
1.) Krajský súd v Košiciach, preto požiadavku Alexandra JÁRAYa na experimentálne preverenie váhy telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g),
"akceptuje ako požiadavku opodstatnenú".
2.) Krajský súd v Košiciach, ďalej konštatuje, že posúdenie opodstatnenej požiadavky Alexandra JÁRAYa (na experimentálne preverenie váhy telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g)), orgánmi činnými v trestnom konaní , ako prejav jeho duševnej choroby,
"bolo v rozpore s Chartou ľudských práv, v rozpore s Ústavou SR, ako aj v rozpore s platnými zákonmi SR, a hlavne v rozpore so záujmami študujúcich občanov SR".
Pre objasnenie vedeckosti názorov Galilea uvádzam nasledovné:
Tycho de Brahe (ktorý študoval kométy r. 1577) dospel k názoru, že kométy sú nebeská telesa nachádzajúce sa za Mesiacom, ktoré sa pohybujú po dráhe, ktorá nemusí byť kruhová. Ale podľa Galilea taký nekruhový pohyb ohrozoval koperníkovský systém, ktorý práve preto popieral existenciu komét ako nebeských telies.
Preto kométy pre Galileia neboli nebeskými telesami, ale iba optickými ilúziami slnečných lúčov v zemskej atmosfére – podobné ako dúha alebo polárna žiara.
Prozreteľnosť chce, aby toto historické uznesenie vyniesol
Krajský súd v Košiciach
a nie Okresný súd Košice1, súd nižšej kategórie.
Amen.
Toto je oficiálny prístroj na meranie parametrov priamočiareho zrýchleného pohybu telies. On dokáže zmerať veľkosť zrýchlenia, dĺžku dráhy i okamžitú rýchlosť pohybu telies. Chýba mu iba jedno a to najdôležitejšie, zariadenie na meranie váhy (hmotnosti) telies podliehajúcich zrýchlenému pohybu.
Ale práve tú váhu (hmotnosť) by ten prístroj mal vedieť v prvom rade zmerať, aby sa nim dala exaktne, pomocou experiemntu, dokázať platnosť „Princípu ekvivalencie“.
