aaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaa
Prvý súdnoznalecký posudok neplatnosti „Princípu ekvivalencie“ v dejinách fyziky. (Možná.)
Kapitola č. II.
Školenie súdneho znalca o filozofickej kategórii „absolútny pohyb telies“.
Základným poznatkom autora objavu pod názvom "Princíp absolútneho pohybu", Alexandra JÁRAYa, v spojitosti s pohybom hmoty, je jeho konštatovanie, že spoločenské systémy sú vždy také, aká je fyzikálna definícia pohybu hmoty v tej ktorej ľudskej epoche.
Fyzikálna definícia pohybu hmoty teda zákonite určuje nielen spôsob myslenia prírodovedcov, ale aj spôsob myslenia politikov, ako aj morálku danej ľudskej epochy. Fyzikálnou definíciou pohybu hmoty, dá sa ľudstvo povzniesť ale aj zdegenerovať.
Implicitne, inými slovami povedané platí aj to, že kto chce zmeniť myslenie ľudstva, ten musí zákonite vedieť zmeniť fyzikálnu definíciu pohybu telies. Kto chce zmeniť myslenie ľudstva, ten musí byť dobrým (alebo podlým) fyzikom.
Platí aj to, že kto nedokáže zmeniť definíciu pohybu hmoty, ten vo vede i v politike nemôže nič zmeniť k lepšiemu, ten vo vede i v politike iba klame.
A ďalej platí aj to, že tí ktorým momentálny spoločenský systém vyhovuje, tí ktorí z neho majú bezprácny zisk, tí robia všetko pre to, aby súčasná fyzikálna definícia pohybu hmoty sa nikdy nezmenila a keď už, tak až po ich smrti.
¤História vzniku fyzikálnej definície absolútneho pohybu matérie.
Základným poslaním prírodných vied, ako aj prírodnej filozofie, bolo a je skúmanie rôznych foriem pohybu matérie a to preto, že základnou formou existencie matérie je jej pohyb.
Prvotná fyzikálna definícia pohybu hmoty, bola odvodená z axiómy o nehybnosti Zeme vo vesmíre. (Z nulovej vesmírnej rýchlosti Zeme.)
Čo ležalo nehybne na povrchu (nehybnej) Zeme, to bolo nehybné v celom vesmíre.
Čo sa pohybovalo vzhľadom k povrchu (nehybnej) Zeme určitou rýchlosťou, tak tá rýchlosť pohybu telesa bola aj jeho jedinou (preto absolútnou) rýchlosťou v celom vesmíre.
Všetky ostatné závery prírodných i spoločenských vied, niesli v sebe túto fyzikálnu definíciu pohybu hmoty, čiže túto jedinú, jednoznačnú, ďalej už nespochybniteľnú, preto absolútnu pravdu o pohybe hmoty.
Veľmi stručne povedané, prvotnou fyzikálnou definíciou pohybu hmoty, dal sa jednoznačne rozoznať pohyb od nehybnosti telies vo vesmíre. Prvotná fyzikálna definícia pohybu hmoty, vedela jednoznačne zadefinovať aj veľkosť rýchlosti, ako aj smer pohybu materiálnych telies celým vesmírom.
Pohyb telies vzťahovaný na nehybnosť Zeme vo vesmíre nazýva sa ako absolútny pohyb telies vesmírom. Preto prvou fyzikálnou definíciou pohybu hmoty bol zadefinovaný takzvaný absolútny pohyb hmoty.
Táto fyzikálna idylka v spojitosti s nehybnou Zemou a absolútnym pohybom hmoty, platila 2000 rokov, až do roku 1543, keď túto fyzikálnu idylu spochybnil Mikuláš Koperník vo svojom knižnom diele pod názvom „O pohybe nebeských sfér“.
V tejto knihe Koperník vyslovil myšlienku, že Zem nie nehybným stredom vesmíru, ale že sa pohybuje okolo nehybného slnka. Koperník pár mesiacov po vydaní svojej knihy zomrel, takže do diskusie, či do polemiky o obsahu svojej knihy sa už on sám osobne nemohol zapojiť.
Napriek tomu obsah jeho knihy spustil revolúciu vo fyzike a v tej revolúcii sa zrodila nová fyzikálna definícia pohybu hmoty od Galilea Gelileiho, (ktorá následne a zákonite) zmenila spôsob myslenia i konania celého ľudstva. ¤
Zhrnutie kapitoly o absolútnom pohybe hmoty.
Základom prvotnej fyzikálnej definícii pohybu hmoty, definície absolútneho pohybu hmoty, bola axióma, (presvedčenie, či slepá viera v to) že Zem je nehybným stredom celého vesmíru. Rýchlosť pohybu (či nehybnosť) telies vzťahovaná na povrch nehybnej Zeme, prezentovala jedinú vesmírnu rýchlosť (či nehybnosť) telies, označovanú aj ako absolútna (jediná) rýchlosť pohybu telies vo vesmíre.
Tu je potrebné spomenúť tú zásadnú skutočnosť, že závery prvotnej fyzikálnej definícii pohybu hmoty, nikdy neboli overované experimentálnymi dôkazmi, oni boli odvodene výlučne iba logickými úvahami a slepou vierou v ich pravdivosť.
Závery prvotnej fyzikálnej definícii pohybu hmoty stáli iba na logických (úvahách) axiómach antických mudrcov.
Preto sa časom museli ukázať ako závery nesprávne, ako závery mylné.
Preto prvá fyzikálna definícia pohybu, teda prvá fyzikálna definícia absolútneho pohybu bola omylom ľudstva, i keď 2000 rokov sa považovala za absolútnu pravdu.
Nasledovať bude kapitola č. III.
