Školenie súdneho znalca o exp. dôkazoch nehybnosti telies.

Ako Galileo, tak aj Einstein a po nich všetky ďalšie generácie fyzikov, bezducho opakujú, že žiadnym mechanickým, ani elektromagnetickým, ale ani žiadnym iným experimentálnym dôkazom, (teda absolútne žiadnym experimentálnym dôkazom), nikto na Zemi, ani vo vesmíre, nedokáže v uzavretej miestnosti zistiť, či tá miestnosť stoji nehybne vo vesmíre, alebo sa pohybuje vo vesmírnom priestore rovnomerným a priamočiarym, čiže zotrvačným pohybom.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

aaaaaaaa

 aaaaaa

JÁRAYove experimentálne dôkazy (JED)

neplatnosti relativity zotrvačného pohybu telies.

JÁRAYove experimentálne dôkaz neplatnosti Galileiho „Princípu relativity mechanického pohybu telies“, ako aj Einsteinovej „Špeciálnej teórie relativity pohybu svetla“.

Galileiho „Princípu relativity mechanického pohybu telies“, znie nasledovne:

Žiadnym mechanickým experimentálnym pokusom, prevedeným vnútri zotrvačnej sústavy, nie sme schopní rozhodnúť, či je sústava v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Einsteinova „Špeciálna teória relativity pohybu svetla“, znie nasledovne:

Všetky fyzikálne zákony musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené.

Ako Galileo, tak aj Einstein a po nich všetky ďalšie generácie fyzikov, iba bezducho opakujú, že žiadnym mechanickým, ani elektromagnetickým, ale ani žiadnym iným experimentálnym dôkazom, (teda absolútne žiadnym experimentálnym dôkazom), nikto na Zemi, ani vo vesmíre, nedokáže v uzavretej miestnosti zistiť, či tá miestnosť stoji nehybne vo vesmíre, alebo sa pohybuje vo vesmírnom priestore rovnomerným a priamočiarym, čiže zotrvačným pohybom.

SkryťVypnúť reklamu

Z tohto dôvodu zotrvačný pohyb a nehybnosť telies je z fyzikálneho hľadiska, (v tej uzavretej miestnosti) jedno a to isté.

Z tu uvedených dvoch argumentov, na ktorých stojí relativita (čiže očná vidina) pohybu telies (nie svetla) vyplýva, že ako Gelileo, tak aj Einstein, svoju mentálnu úrovňou myslenia, neboli schopní nájsť (ani nenašli) žiadny experiment, pomocou ktorého by dokázali rozlíšiť stav pokoja od stavu zotrvačného pohybu telies vo vesmírnom priestore.

Preto ako Gelileo, tak aj Einstein svoj mentálny hendikep ospravedlňovali rovnakým spôsobom a to svojimi výhovorkovými princípmi a teóriami o neexistencii žiadneho experimentu pomocou ktorého by sa dala vykázať fyzikálna diferencia, medzi nehybnosťou a pohybom telies, v uzavretej miestnosti, v pivnici bez okna.

SkryťVypnúť reklamu

Kým Galileo iba konštatuje, že zmenou rýchlosti zotrvačného pohybu telies sa nič fyzikálne v telesách nemení a preto pozorovateľ v uzavretej miestnosti, v pivnici nemá čo namerať, nemá s čím experimentovať, tak Einstein tvrdí pravý opak.

Einstein tvrdí, že zmenou rýchlosti zotrvačného pohybu telies, v telesách sa menia všetky jeho fyzikálne parametre, čiže mení sa veľkosť hmotnosti telies, mení sa priestorová veľkosť telies, ale mení sa aj rýchlosť plynutia času, ako aj to, že tá zmena rýchlosti plynutia času pôsobí na mozgové bunky pozorovateľa (fyzika - experimentátora) takým spôsobom, že on (následkom vplyvu pôsobenia zmeny rýchlosti plynutia času na jeho mozog) stratí (nevedomky) svoj zdravý rozum a tým stratí aj svoj zdravý úsudok, takže on už tie fyzikálne zmeny hmoty a priestoru, nie je schopní vidieť ani namerať, následkom čoho aj on bude súhlasiť s tým čo tvrdil Galileo, že zmenou rýchlosti zotrvačného pohybu telies, v telesách nič sa nemení, čiže nemení sa veľkosť hmotnosti telies, nemení sa priestorová veľkosť telies, nemení sa ani rýchlosť plynutia času.

SkryťVypnúť reklamu

Kým Galileo zdanie pravdivosti svojej účelovej výhovorky o relativite pohybu dokazoval iba slovami, zatiaľ Einstein na doloženie pravdivosti Galileiho účelovej výhovorky, o relativite pohybu, použil (cudzie) zložité matematické rovnice pohybu svetla, ako aj rôzne fyzikálne (srandy) paradoxy.

Samozrejme že ani Einstein argumenty svoje „Špeciálnej teórie relativity pohybu svetla“ nedokladá žiadnym experimentom, ak práve zmenu zdravého rozumu pozorovateľa, vyvolaného údajnou zmenou rýchlosti plynutia času v rýchlejšej zotrvačnej sústave, nepovažujeme za experimentálny dôkaz pravdivosti Einsteinovej „Špeciálnej teórie relativity pohybu svetla“.

Tí dvaja mentálne nedostatočne podkutí „géniovia“ relativistickej fyziky, ale svojmi prázdnými rečami dokázali ovplyvniť myslenie fyzikov do takej miery, že i keď relativistickí fyzici nevedia o čom hovorí Galileiho „Princíp relativity mechanického pohybu telies“, ani to o čom hovorí Einsteinova „Špeciálna teória relativity pohybu svetla“, aj napriek tomu oni tieto fyzikálné i prírodovedné nezmysly, otrocky obhajujú.

Lebo akýkoľvek experimentálny dôkaz, ktorý by dokazoval fyzikálnu diferenciu medzi nehybnosťou a pohybom telies vesmírom, bol by smrteľným zabijakom ako Galileiho, tak aj Einsteinových poučiek o relativite pohybu. Relativita pohybu hmoty, bojí sa experimentálného dôkazu ako čet svätenéj vody.

To že celá súčasná relativistická fyzika sa mýli už v samotnej definícii najzákladnejšej formy existencie hmoty a to v definícii pohybu hmoty, dokážem nasledovnými

JÁRAYovymi experimentálnymi dôkazmi.  

JÁRAYov experimentálny dôkaz č. 1. (JED č.1.)

(Dôkaz na identifikáciu nehybnosti telies (materiálnych sústav) vo vesmíre.)

Opis experimentu.

Umiestnime do pivnice, ktorá nemá okná, (do uzavretej materiálnej sústavy) dvoch ľudí. Jeden nech bude robotník so základným vzdelaním, teda človek neovplyvnený relativistickými nezmyslami, napríklad frézar kovov a ten druhý nech bude nositeľ Nobelovej ceny za kvantovú fyziku, najlepšie dvojnásobný nositeľ NC.

Obidvom dajme rovnakú úlohu a to, aby oni zistili pomocou nejakého fyzikálneho efektu, pomocou nejakého javu a zákonitosti materiálnej prírody, či tá pivnica (uzavretá miestnosť) nachádza sa v nehybnom stave vo vesmíre, alebo koná absolútny zotrvačný pohyb vesmírom určitým smerom. Súčasne im sľúbme, že im dodáme všetky nimi požadované prístroje a pomôcky na splnenie tejto úlohy, o ktoré oni požiadajú.

A na viac sľúbme im za vyriešenie tejto úlohy aj 10 miliónov euro, aby mali nejakú motiváciu a aby po polhodine z tej pivnice náhodou neodišli.

Samozrejme že v tej pivnici bude aj bar s rôznymi druhmi (aj s alkoholickými) nápojmi, ako aj ľadnička plná prvotriednych potravín. Bude tam aj umyváreň s vaňou a teplou vodou, ako aj s malým fitnescentrom. Televízor, rozhlas, mobilný telefón, internet a postele budú tam samozrejmosťou. No a potom so skrytými kamerami sledujme, ako sa tí dvaja ľudia zmocnia riešenia im zadanej úlohy.

Vedec a robotník sa najprv dohodnú na tom, ako si poprípade rozdelia tých 10 miliónov eur a potom sa pustia do konzumácie nápojov a jedál. Vedec medzi tým bude surfovať na internete a posielať e-meily svojim kolegom a kolegyniam.

Keď sa minú nápoje a jedlo, obidvaja vydajú počet z ich vedeckej činnosti v písomnej forme.

V tom sumári bude stáť to, že oni sa počas riešenia im zadanej úlohy, z dostupnej literatúry na internete dozvedeli to, že na základe Galileiho „Princípu relativity mechanického pohybu telies“, ako aj na základe Einsteinovej „Špeciálnej teórii relativity pohybu svetla“, daná úloha sa nedá splniť.

Ale ako ich invenčný prínos k riešeniu danej úlohy uvedú, že oni sa dočítali na internete aj to, že podľa akéhosi JÁRYAovho „Princípu absolútneho pohybu hmoty“, ktorý oni dvaja (svojou mentálnou výbavou) nie sú schopní pochopiť, táto úloha sa vraj dá splniť a tak nám odporučia, nech si na riešenie tejto úlohy zavoláme samého

 GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa.

(Aby sa nepovedalo, že zadarmo skonzumovali obsah baru i ľadničky.)

Keďže (aj podľa tých dvoch ľudí) na splnenie uvedenej úlohy, okrem GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa, nikto na svete nemá potrebné skúsenosti ani vedomosti, tak nám neostane nič iného, ako povolať na vyriešenie tejto úlohy toho výnimočne skromného, výnimočne hanblivého až cudného a pritom aj výnimočne, ba až geniálne - geniálneho jedinca,

 GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa.

 GRSc. Alexander Jozef JÁRAY, po zadaní predmetnej úlohy vyjadrí sa nasledovne:

Riešenie tejto úlohy je možné a to v prvom rade v rovine filozofickej a potom aj v rovine experimentálnej.

Podľa geniálnej (on inú ani nepozná) filozofickej úvahy GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa, ak by tá pivnica stála nehybne vo vesmíre, tak pohyb telesa po kružnici, v tej pivnici, (v tej uzavretej materiálmej sútave) predstavoval by rovnomerný pohyb telesa po kružnici, s rovnakou veľkou silovou interakciou medzi silou dostredivou a silou odstredivou, v každom bode rovnomerného pohybu toho telesa po tej kružnici.

Inými slovami povedané, kružnicový pohyb v nehybnej pivnici (v uzavretej materiálnej sústave) bol by neustále sprevádzaný merateľným, rovnakým (konštantným) tlakom medzi silou dostredivou a silou odstredivou. Tento (iba pre absolútne nehybné materialistické sústavy) charakteristický, rovnaký (konštantný) tlak, vedeli by sme pomocou experimentu aj jednoznačne vykázať, čiže zmerať.

Preto JÁRAYova definícia nehybnosti telies vo vesmíre je nasledovná:

Iba v materiálnej sústave, ktorá stojí absolútne nehybne vo vesmíre, môže teleso konať rovnomerný pohyb po kružnici, s rovnakým tlakom medzi silou dostredivou a silou odstredivou, v každom bode jeho kružnicového pohybu.

JÁRAYov experimentálny dôkaz definície nehybnosti telies vo vesmíre, je nasledovný:

Experimentálnym dôkazom toho, že materiálna sústava stojí nehybne vo vesmíre, je rovnaký (konštantný) tlak nameraný medzi silou dostredivou a silou odstredivou, ktorý sprevádza výlučne, iba rovnomerný pohyb telesa po kružnici v každom bode jeho pohybu.

Demonštrácia experimentu:

V pivnici, (v uzavretej materiálne sústave) zavesme na plafón pivnice niť, na konci ktorej je upnuté materiálne teleso. To teleso uveďme do rovnomerného pohybu po kružnicovej dráhe. Tým vytvoríme takzvané kužeľové kyvadlo, tak ako to je nižšie zobrazené.

Nasleduje zobrazenie pohybu tohto kužeľového - kónického kyvadla z vertikálneho pohľadu, čiže pohľadu zhora.  

 Keď sa toto kužeľové kyvadlo bude stále pohybovať po kružnicovej dráhe, to bude experimentálnym dôkazom toho, že tá pivnica (materiálna sústava) stojí nehybne vo vesmíre.

Intelekt relativistických fyzikov túto JÁRAYovu definíciu experimentálnej identifikácie nehybnosti pivnice (uzavretej materiálnej sústavy) vo vesmíre, ešte dokáže ako tak pochopiť, lebo takýto pohyb je v súlade s tretím Newtonovým zákonom, zákonom akcia a reakcie, v ktorm sila akce je rovnako veľká sile reakcie.

Ale pochopiť JÁRAYovu definíciu experimentálnej identifikácie smeru absolútneho zotrvačného pohybu pivnice (uzavretej materiálnej sústavy) vo vesmíre, intelekt relativistických fyzikov už nie je schopný pochopiť. To je už za horizontom ich mentálnych možnosti.

Ale to je iba mentálny problém relativistických fyzikov a nie problém materiálnej prírody.

Nasleduje JÁRAYov experimentálny dôkaz č.2.  

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu