aaaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
V roku 1968 sa bojovalo za vedecké bludy!
Tento môj článok venujem 42. výročiu nezákonnému vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, dňa 21. 8. 1968.
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala skutočnosť, že ani dnes, 42 rokov po násilnom ukončení demokratizačného procesu, zvaného „Pražské jaro“, nie je jasné ani jednoznačné, za čo sa vlastne v tom auguste roku 1968 bojovalo na obidvoch stranách barikády.
Aj dnes a nie malá časť občanov bývalej ČSSR, praje si návrat socializmu, ktorý vtedy zachraňovali ruské tanky a ktorý chceli za každú cenu zlikvidovať vodcovia „Pražského jara“.
Tento nelogický stav vecí v súčasnosti panuje v mysliach ľudí preto, lebo nikto nevie konkrétne, analyticky vysvetliť o čo vlastne vtedy išlo. Túto skutočnosť prezentuje aj priložený obraz, ktorý dáva znak rovnosti medzi fašizmus a socializmus.
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že základom pre vznik komunistickej ideológie, ktorej prvou etapou je socializmus, boli vedci, konkrétne fyzici, ešte konkrétnejšie Galileo a Newton, ktorí do vedy zaviedli pojem „relativita pohybu“ čo v skutočnosti neznamená nič iného, ako rovnicové myslenie, ktoré sa prejavuje vo vede aj v súčasnosti tým, že všetky zákony relativistickej vedy sú vyjadrené výlučne rovnicou.
Nerovnosť je vo vede neprijateľná, i keď materiálna príroda funguje výlučne na princípe nerovností.
Z rovnicového, relativistického myslenia vedcov, už nebolo ďaleko k rovnostárskej spoločenskej filozofii, ktorá vyústila do komunistickej, absolútne vedeckej, preto vedecko komunistickej filozofie beztriednej spoločnosti, zvanej komunizmus.
Základy vedeckého komunizmu položili Marx a Engels, ktorí ale o spojitosti medzi rovnicovým myslením vedy a filozofiou rovnostárskeho vedeckého komunizmu tíško pomlčali, následkom čoho vodcovia VOSR v Rusku, Lenin a Stalin o tejto základnej premise vedeckého komunizmu už nič nevedeli.
Sila Komunizmu, ako aj jeho víťazné ťaženie svetom, v 20 tom storočí spočívala v jeho náväznosti na vedecké atribúty, konkrétne na relativistické, rovnicové myslenie vedcov.
Základnou rovnicou vedeckého komunizmu, ako aj beztriednej spoločnosti, bol a je Newtonov zákon akcie a reakcie vyjadrený rovnicou:
+F = -F
Táto rovnica zjednocuje nezjednotiteľné, a to väčšiu silu akcie s menšou a na viac aj kauzálne, časovo posunutou, indukovanou silou reakcie, tvrdiac, že obidva uvedené sily sú rovnako veľké a pritom naraz vznikajú a naraz zanikajú.
Vodcovia „Pražského jara“ podobne ako aj zástancovia socializmu, nič nevedeli o mylných základoch vedeckého komunizmu, konkrétne o mylných zákonoch vedy, vyjadrených v rovniciach a tak oni nebojovali proti reálnemu, primárnemu nepriateľovi ľudstva, proti bludom relativistickej vedy, proti bludom relativistických vedcov, čiže proti spoločensky nebezpečným grázlom v ČSAV a SAV, ale iba proti aplikátorom vedeckých bludov v praxi, čiže proti komunistom.
Ruské tanky v roku 1968 prišli chrániť rovnicové myslenie relativistických vedcov a platnosť rovnice vedeckého komunizmu:
+F = -F
A ako sa ukazuje, ruské tanky platnosť rovnice vedeckého komunizmu ubránili, lebo tá bludná vedecká rovnica je platná i dnes a to aj 20 rokov po „Nežnej revolúcii“, v ktorej mala zvíťaziť pravda a láska nad nenávisťou a klamstvom. Nezvíťazila, lebo tá víťazná pravda nebola zadefinovaná, nebola známa.
V „Nežnej revolúcii“ mala zvíťaziť pravda o nerovnicových zákonoch prírody nad rovnicovými bludmi.
V „Nežnej revolúcii“ mala sa rovnica vedeckého komunizmu v tvare
+F = -F
prepísať na nerovnosť prírody
+F > -F
Keďže sa to nestalo, aj strata života tohto dievčaťa bola zbytočná.
To čo nedokázalo presadiť „Pražské jaro“, ani „Nežná revolúcia“
To sa pokúsim presadiť ja, dňa 1. 9. 2010, na okne budovy Ústavného súdu v Košiciach.
