*** Akademik A. Dvurčenskij: Prvá derivácia.

Rozhovor s pánom

prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.

Na tému: Prvá derivácia funkcií.   vvv

 Najväčší matematik všetkých čias,

Jeho Vedecká svätosť, (ScH.)

Jeho Magnificencia,

Jeho bezbrehá Genialita,

Jeho bezbrehá Skromnosť

a iné tu nemenované jeho vzácne,

Bezbrehé ľudské vlastnosti,

autor:

„Kvantovej matematiky“

autor:

„Kauzálnej fyziky“

autor:

Najslávnejšej matematickej vety:

  „Keď je bodrel v matematických číslach,

tak je bodrel aj v matematike,

keď je bodrel v matematike, tak je bodrel aj vo fyzike,

keď je bordel vo fyzike, tak je bordel na celom svete !!!“

dddddddd  

 Generalissimus Reálnych Vied,

 GRSc. Alexander Jozef JÁRAY,  

Touto cestou predkladá širokej laickej i odbornej verejnosti, jeho telepatický (kauzálny) rozhovor s riaditeľom Matematického Ústavu SAV, pánom prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.

 Úvodom dovolím si predstaviť účastníka tohto rozhovoru: ss sssssss

Prof. RNDr. Anatolij Dvurčenskij DrSc.

Je riaditeľom Matematického ústavu SAV, ako aj vedec roka 2005.

Jeho najdôležitejšie vedecké výsledky sú nasledovné:

Vyriešenie problému združených rozdelení pozorovateľných v kvantových logikách (spolu s doc. RNDr. Pulmanovou, DrSc.), Zovšeobecnenie a aplikácie Gleasovnovej vety v kvantových logikách Hilbertovho priestoru, tenzorový súčin diferenčných posetov, reprezentácia pseudo MV-algebier a pseudo efektových algebier pomocou unikátnych čiastočne usporiadaných grúp.

Slávny výrok Anatolija Dvurčenskijho:

„Matematik musí veľa vedieť, aby mohol málo povedať.“ om

Priebeh rozhovoru je nasledovný.

 Vysoko vážený pán prof. Anatolij Dvurčenskij DrSc, riaditeľ Matematického ústavu SAV, ako aj predstaviteľ šíriteľov poučky o tom, že limitu klesajúcej postupnosti zapísanej rovnicou: 1/n, keď hodnota čísla n sa blíži k nekonečnu, je hodnota nula, 0 = 1-1.

 V plnej miere akceptujem jej závery, lebo ich môžem veľmi dobre aplikovať na prúdenie plynov, napríklad aj v plynovode Družba, ale aj Mabuco.    

Tak pristupujem k meritu veci. 

Mylnosť, čiže mentálnu retardáciu filozofie derivácie funkcii, budem prezentovať na matematikou predpisnom spôsobe derivácie funkcie:

y = x².

Ako sa na školách a univerzitách celého sveta učí, Limitný podiel diferencie (nie ešte diferenciálu) Dx s diferenciou jeho funkcie Dy, keď hodnota diferencie Dx blíži sa k nule- 0 = 1-1, tvorí prvú deriváciu funkcie, v našom prípade funkcie y = x².

Namiesto slovného výrazu: limitná hodnota Dx, keď sa Dx blíži k nule-0 = 1-1, matematika používa skrátený zápis v podobe dx.

Pre prípad derivácie funkcie y = x² matematika predpisuje nasledovný záväzný postup:

1. dy/dx = [ (x + dx)² – x²]/dx

2. dy/dx = [x² + 2x.dx + dx² - x² ]/dx

3. dy/dx = (2x.dx + dx²) /dx

4. dy/dx = 2x.dx/dx

5. dy/dx = 2x !!!

Čo si renomovaní a konferenční matematci na tomto rozbore nemôžu zo zásady všimnúť, to by si mal bez problémov všimnúť matematický laik.

Matematický laik mal by upriamiť svoju pozornosť na to, čo matematici po konferenčnej dohode svojvoľne urobili pri prechode z tretieho kroku rozboru na štvrtý krok, čiže:

3. dy/dx = (2x.dx + dx²) /dx

4. dy/dx = 2x.dx/dx + dx²/dx

Aj pre matematického laika musí byť nevyriešiteľnou záhadou, ako sa matematici celého sveta dokázali dopracovať k hodnote rovnice štvrtého kroku,

4. dy/dx = 2x.dx/dx + dx²/dx

a následne k rovnici piateho kroku:

5. dy/dx = 2x !!!

Prirodzená, na školách celého sveta vyučovaná matematická úprava rovnice tretieho kroku úpravy predmetného rozboru, by mala vyzerať nasledovne:

3. dy/dx = (2x.dx + dx²) /dx

4. dy/dx = 2x. dx /dx  + dx² /dx

5. dy/dx = 2x + dx !!!

V tomto záhadnom, presnejšie mentálne retardovanom kroku matematikov celého sveta, pri ktorom matematici úmyselne zahmlievajú, či cielene ignorujú matematické hodnoty, ktoré sa im nehodia do nimi predpovedaného a dohodnutého výsledku, je ukrytá bieda literárnej matematiky, relativistickej fyziky, ale aj bieda komunistického, demokratického, čiže relativistických spoločenských systémov na celom svete.

Pán akademik, prečo matematici nepostupujú normálne pri delení

dx² /dx ?   

Aký problém vidíte v ignorácii podielu dx² /dx ?

 Celý problém spojený s deriváciou funkcii, točí sa okolo definície veľkosti hodnoty dx, čiže okolo najmenšej možnej hodnoty diferencie Dx, teda všetko sa točí okolo limitnej hodnoty diferencie Dx. 

Celý problém spojený s deriváciou funkcii, točí sa okolo definície veľkosti hodnoty dx, čiže najmenšej možnej hodnoty diferencie Dx, teda limitnej hodnoty diferencie Dx, ktorej hodnota má, ale súčasne aj nemá prezentovať hodnotu čísla nula - 0 = 1-1, čiže má byť s hodnotu čísla nula - 0 = 1-1, binárna, inými slovami povedané, ekvivalentná, čiže vzájomne zameniteľná. 

Ak by dĺžková hodnota dx bola totožná s dĺžkovou hodnotou čísla 0 = 1-1 (nula) ako to vyplýva s rovnice limity postupnosti, tak žiadna derivácia funkcie by sa nedala odvodiť, lebo platilo by nasledovné:

1. / = [ (x + )² – x²]/ 0

2. / = (x² + 2x. 0 + ² – x²)/ 0

3. / = /

Takže ďalej nie je potrebné nič dovysvetľovať, lebo v takomto prípade, akákoľvek derivácia funkcií, mala by iba jeden výsledok a to výsledok: /

Ak by ale hodnota dx nebola totožná s hodnotou-0 = 1-1, (nula), ale bola od nuly väčšia, potom by tá hodnota musela mať aj konkrétnu, jedno rozmerovú dĺžkovú hodnotu, jednorozmernú priestorovú dimenziu a jej súčasný zápis dx, musel by sa písať v zmysle JÁRAYovej „ Kvantovej matematiky“ nasledovne: dx¹.

1. dy¹/dx¹ = [ (x¹ + dx¹)² – x²]/dx¹

2. dy¹/dx¹ = [x² + 2x¹.dx¹ + dx² - x² ]/dx¹

3. dy¹/dx¹ = (2x¹.dx¹ + dx²) / dx¹

4. dy¹/dx¹ = 2x¹.dx¹/ dx¹ + dx²/ dx¹

5. dy¹/dx¹ = 2x¹.dx⁰ + dx¹

6. dy¹/dx¹ = 2x¹.1  + dx¹

Hodnota podielu (dy¹/dx¹) , v konečnom dôsledku bude akási hodnota na nultú, teda akýsi násobok literárnej číslovky jeden,

čiže konštanta,

presnejšie spomienka na materiálne hodnoty, nemajúce s materialistickou matematikou nič spoločného.

Výsledkom aj takého, už nie celkom mešuge, ale iba metafyzického (mimo časopriestorového) postupu predmetnej derivácie funkcie, bola by rovnica, ktorá by mala na jednej strane hodnotu konštanty (cx) a na druhej strane zase nezávislú jednorozmernú premennú 2x¹, plus záhadnú, no nie nulovú hodnotu dynamického Newtonového čísla dx¹.

Akýkoľvek súčasný matematický postupu derivácie funkcii, naráža na samotné zákony matematiky a preto je ho možné aplikovať v matematike iba za cenu ignorácie základných matematických zákonov, iba za cenu bezduchej akceptácie uvedeného nezmyselného záveru, ktorý je jednak nelogický, no hlavne nepravdivý.

Teraz nasleduje JÁRAYove geniálne vysvetlenie príčin mentálnej retardácie matematikov celého sveta.

O tom, či limita hore uvedenej klesajúcej postupnosti 1/n má hodnotu číslanula-0 = 1-1, alebo nie, to sa dá veľmi ľahko dokázať pomocou nasledovnej geniálnej JÁRAYovej úvahy.

Normálny človek pod pojmom diferencia, rozdiel, delta (Dx), či dx, chápe rozdiel medzi rôzne veľkými materiálnymi hodnotami.

Normálny človek nepovažuje rozdiel medzi dvomi rovnakými materiálnymi hodnotami za rozdiel, respektíve konštatuje, že medzi dvomi rovnakými materiálnymi hodnotami, neexistuje žiadny rozdiel, lepšie povedané existuje nulový- 0 = 1-1, rozdiel.

Takže v zmysle myslenia normálnych ľudí, akákoľvek malá diferencia, akýkoľvek malý aj nekonečne, nekonečne malý rozdiel medzi rôzne veľkými materiálnymi hodnotami, je vždy jednorozmerný rozmer, teda x¹, či D x¹, alebo dx¹.

Takže v zmysle myslenia normálnych ľudí, rozdiel medzi dvomi rovnakými materiálnymi hodnotami má nula- 0 = 1-1, rozmernú priestorovú dimenziu, ktorá sa má zapisovať nasledovne, teda x⁰ či D x, alebo dx, čiže takú hodnotu, ktorá hovorí o tom, že

takáto hodnota v materiálnom časopriestore neexistuje.

Takéto, nulové hodnoty sú iba súčasťou metafyzickej číslovkovej, literárnej gramatiky.

Bez akejkoľvek snahy uraziť čo i len jedného mentálne retardovaného konferenčného matematika na svete, musím jednoznačne konštatovať, že akceptácia pojmu limity funkcie, je exaktným symptómom duševnej retardácie jej akceptora, čiže všetkých matematikov sveta.

Nemajte strach pán profesor Anatolij Dvurčenskij, že ja vás vylúčim z grupy akceptorov limity postupnosti.

Konečné geniálne resumé GRSc. Alexandera Jozefa JÁRAYa, je nasledovné:

Ak by sa hodnota Newtonovho čísla dx rovnala hodnote

nula- 0 = 1-1,

potom by sa tá hodnota mala v matematike prezentovať nasledovne:

dx !!!

Ak by sa hodnota Newtonovho čísla dx nerovnala hodnote

nula - 0 = 1-1,

potom by sa tá hodnota mala v matematike prezentovať nasledovne:

dx¹ !!!

Ako som už v mojej geniálnej úvahe uviedol, akákoľvek akceptácia limity postupnosti nevedie k reálnej, k pravdivej, k logickej matematickej demonštrácii jej pravdivosti, nakoľko limita postupnosti nemá nič spoločného so zákonmi materiálneho sveta, ale ani s jeho časopriestorovými, nenulovými dimenziami.

Jedným poslaním limity postupnosti je prepojenie bezrozmerných čísel s jednorozmernými, obecnejšie povedané, prepojenie čísel s rôznou priestorovou dimenziu, s rôznymi exponentmi.

Takýto matematický postup je v podstate matematickým podvodom, ktorý robí z jeho šíriteľov podvodníkov.

Preto platí, čo matematik to podvodník !!!

Ajhľa mentálne normálny spôsob derivovania materiálnych funkcii, aplikovaný v geniálnom matematickom diele, jeho vedeckej svätosti, najgeniálnejšieho matematika všetkých dôb, vrátane celej doby existencie časopriestoru, od veľkého tresku do dnešných časov,

 GRSc. Alexandera Jozefa JÁRAYa,

zvanom „Kvantová matematika“. 

Majme funkciu y = ½ x². 

V materiálnej praxi, v materiálnej - geometrickej podobe, v nenulových materiálnych dimenziách, túto funkciu znázorňuje pravouhlý trojuholník.

Prvú deriváciu tejto funkcie prezentuje dĺžka rezu uvedené plochy trojuholníka vedného z bodu x¹.

V prípade, že pôde o funkciu y = 1/3 x³, to je rovnica ihlana,

potom hodnotu prvej derivácie tejto funkcie tvorí obsah plochy rezu predmetného ihlana v bode x¹. Plocha ihlana rezu má hodnoru x².

Stručne povedané, hodnotou prvej derivácie, akejkoľvek materiálnej funkcie, je hodnota jej geometrického rezu, vedeného z bodu x¹.

V JÁRAYovej „ Kvantovej matematike“ najprv sa predmetná funkcia prevedie do časopriestorových dimenzii, čiže do jej geometrického tvaru a potom sa vedie rez týmto geometrickým obrazom funkcie, kolmo na tú ktorú časopriestorovú os (x,y,z ....).

Plocha toho rezu vyjadruje potom hodnotu prvej derivácie predmetnej materializovateľnej funkcie, bez použitia mentálne retardovanej definícii limity postupnosti.

Takýto výklad definície prvej derivácie funkcii, je síce geniálny no nie geniálne, geniálny, akým je myslenie jeho vedeckej svätosti atd. Alexandera JÁRAYa. 

 Tým geniálne, geniálnym matematickým objavom jeho vedeckej svätosti atd. Alexandera JÁRAYa, je konštatovanie, že keď derivujeme nie monotónnu, nie konštantnú materialistickú funkciu, ktorej body nie sú nulovej hodnoty, ale ktorej body majú nenulovú materiálnu (napríklad atómicku, konkrétnú, konečnú hodnotu) dimenziu, tak hodnota rezov týchto zmaterializovaných, zgeometrizovaných objektov, má nie jednu, ale dve hodnoty rezov, teda aj dve hodnoty prvej derivácie materiálnych funkcii.

Toto geniálne, geniálne tvrdenie jeho vedeckej svätosti atd. Alexandera JÁRAYa, je zobrazené na priloženom obraze.

Ignorácia, tejto objektívnej matematickej reality, súčasná matematika zaviedla fyziku do bahna relativizmu a tým pádom zablokovala vývoj poznania reálnych, kauzálnych, kvantových, teda absolútnych zákonov materiálnej prírody.

Bez akceptácie tejto objektívnej reality, nikto na svete nebude schopný vysvetliť príčinu eliptických dráh slnečnej sústavy, ani príčinu vzniku JÁRAYovej roviny pohybu planét slnečnej sústavy.

Teraz už končím, lebo to čo som napísal je dosť na to aby to niekto prečítal do konca a nie ešte na to, aby to aj niekto pochopil na prvé prečítanie.  

Ako aj predstaviteľ šíriteľov poučky o tom, že dx je nekonečne malé číslo ekvivalentné, vzájomne zameniteľné s číslom 0 = 1-1.

Teraz nastala tá historická, priam revolučná chvíľa v matematike, keď moja vedecká svätosť a moja bezbrehá genialita, ako aj moja ničím nepodložená a preto aj falošná bezbrehá skromnosť, predloží vám, ako top matematikovi, exaktné dôkazy o totálnej mylnosti, skôr mentálnej zvrátenosti filozofie diferenciálneho počtu, ale popri tom aj reálny, mentálne nezvrátený teda geniálny JÁRAYov spôsob derivácie funkcii, v zmysle jeho geniálne geniálnej “Kvantovej matematiky“.

To všetko urobím formou telepatického dialógu s vašou obzvlášť ctenou osobou.

Pán akademik, je táto téma vašou srdcovou záležitosťou?