sssssssssssssssssssssssssssssssssss
dddddddddddddddddddddddd
Človek je tvor mysliaci.
Človeku je možné zakázať hoci čo, okrem slobodného myslenia. Sloboda myslenia je dokonca ukotvená v základných ľudských právach občanov všetkých demokratických štátov sveta, teda aj Slovenskej republiky.
Človek túto svoju slobodu myslenia, čiže jeho abstraktnú, predstavivosťou, voľnú variáciu, ktorá mu umožňuje vytvárať, kombinovať rôzne životné situácie, v plnej miere aj využíva a to vo forme ohovárania iných ľudí z činov ktoré síce neurobili, ale ktoré s určitou pravdepodobnosťou, predstavivosťou, fantáziou, urobiť by mohli.
Ale aj vychvaľovaním určitých ľudí, takými pozitívnymi činmi, ktoré oni tiež nikdy neurobili, ale ktoré by bez problémov mohli urobiť.
Slobodou myslenia sú prešpikované dejiny ľudstva, presnejšie výklad dejín ľudstva, rôznymi špekuláciami historikov, ktoré sa eventuálne mohli stáť, lebo výsledok ich špekulácie v konečnom dôsledku nenaráža na také skutky, ktoré by protirečili zdravému rozumu a hlavne zákonom prírody.
Slobodné myslenie, ktorého závery protirečia zákonom prírody, sú buď geniálne, invenčné objavné a preto sa preverujú v praxi a keď sa potvrdia, vyvolajú zmenu zákonov prírody i v myslení ľudstva, alebo sú debilné a preto ich autori končia na psychiatrii, v lepšom prípade stanú sa predmetom celosvetového výsmechu.
Z hore uvedeného argumentov dá sa teda jednoznačne konštatovať, že aj sloboda myslenia má svoje hranice, mantinely a tými sú obsahy prírodných zákonov, ktoré by slobodne mysliaci človek mal každopádne poznať a ktoré by pri svojom slobodnom uvažovaní, abstrahovaná nemal prekročiť.
Posudzovaním geniality, či debility záverov abstraktného myslenia ľudí, sú poverení v prvom rade fyzici, matematici a potom psychológovia a psychiatri, keď sa jedná o filozofické, čiže metafyzické výplody slobodného myslenia.
Dalo by sa jednoznačne konštatovať, že spoločnosť je veľmi dobre chránená pred hlásateľmi bludov, práve fyzikmi, matematikmi, nie v poslednom rade aj psychológmi a psychiatrami.
S týmto konštatovaním mohol by som túto moju úvahu o hraniciach slobody myslenia ukončiť, v pevnom presvedčením, že ľudstvo je dostatočne ochránené pred šíriteľmi bludných výplodov slobodného ľudského myslenia, fyzikmi matematikmi, psychológmi a psychiatrami a preto žiadni prírodovední laici a ignoranti prírodných zákonov, (súhrne zvaní ako blázni) nemajú šancu stáť sa vedcami, učiteľmi, vzdelanými jedincami a tým pádom ani politikmi.
Ak je to pravda potom v súčasnosti žiadni blázni nemôžu ovplyvniť vývoj ľudstva, lebo ich bláznivé nápady ešte v zárodku odhalia fyzici, matematici, psychológovia a psychiatri.
Keďže túto svoju úvahu ešte nekončím, tak dá sa logicky predpokladať, že s tou ochranou ľudstva pred vstupom bláznov do Akadémii vied, škôl a univerzít i do vedenia štátov, čiže do politiky, to tak jednoduché nebude.
Exaktný dôkaz tohto môjho logického predpokladu budem prezentovať na slobodnom myslení fyzikov a matematikov. Konkrétne na ich výplode slobodného myslenia a to na Tachyonoch, ako aj na záporných číslach, ktorými oni bežne operujú na školách a univerzitách celého sveta i v SR.
Tachyon vznikol ako produkt slobodného myslenia fyzikov, ktorí do Einsteinovej rovnice (v rozpore s Einsteinovou axiómou o konštantnej a najvyššej rýchlosti v prírode, rýchlosti svetla) vpasovali vyššiu rýchlosť ako je rýchlosť svetla a tak sa dopracovali k zápornej hodnote v menovateli Einsteinovej rovnici, z ktorej potom dedukovali, vyabstrahovali, odtušili existenciu takej hypotetickej materiálnej častice, ktorej hmotnosť (hybnosť) by sa zmenšovala zvyšovaním jej rýchlosti, pričom priestorová veľkosť tejto častice, narastaním je rýchlosti by sa zväčšovala a plynutie jej času by sa zvyšovaním jej rýchlosti zrýchľovalo.
A túto elementárnu časticu fyzici nazvali Tachyon.
Tachyon je prototypom antihmoty, nakoľko jeho existenčné zákony sú úplne opačne, teda anti, voči súčasným zákonom reálnej hmoty.
Súhrne povedané, tachyony sú výplodom slobodného, ničím neobmedzeného myslenia fyzikov, ktorí si dali tú námahu vôbec myslieť.
Keďže základný kameňom na ktorom fyzici vybudovali svoj Tachyón je záporné matematické číslo, teraz svoju pozornosť upriamim práve naň.
V prvom rade je potrebné zadefinovať to, akú hodnotu má záporné číslo v matematike a ako sa k takému číslu dá vôbec dopracovať, napríklad aj metafyzikou, čiže abstraktným myslením.
Predpokladajme, že Pytagoras pomocou metafyziky dospel k tomu záveru, že v prírode najmenšia možná vzdialenosť medzi telesami je nulová vzdialenosť, ktorú prezentoval, (nie ako nič, ale ako niečo, teda) ako dĺžku úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom a ktorú nazval dĺžkou matematického bodu. (Nehmotné nič = matematický bod.)
Vďaka Pytagorovi sme spoznali nič ako číslo nula, teda ako najmenšiu možnú, i keď iba metafyzickú (myšlienkovú) veličinu v prírode. Ako je všeobecne známe, tým sa skončila objavná práca antických matematikov, lebo oni už aj v zmysle metafyziky, nič viac v tomto smere (zmenšovaní číselných hodnôt) nevedeli objaviť.
Pytagoras si nemohol dať otázku, či môže existovať niečo menšie ako nula, lebo on bol materialista a vedel, že k hodnote nula sa dá dopracovať iba odnímaním všetkých materialistických parametrov od hmoty, ktorá v stave nula je už bezrozmerná, bezhmotná, objektívne neexistujúca.
Pytagoras vedel aj to, že od ničoho, už nič menšie byť nemôže. Týmto logickým záverom skončila sa aj filozofia matematiky antickej doby.
Neviem kto a akou logickou úvahou došiel k takému záveru, že ak nič, číže nulovú nehmotnú, bezrozmernú, iba myšlienkovú číselnú hodnotu, hodnotu nula (0) zmenšíme dlením na jej menšie časti, (ako akým spôsobom?) tak dostaneme od ničoho, od nuly (0) ešte menšie časti, teda záporné číselné hodnoty, ktoré budú mať tú vlastnosť, že budú najväčšie vtedy, keď budú mať nulovú hodnotu, keď nebudú objektívne existovať, pričom narastaním ich zápornej numerickej hodnoty, delením nuly na jej menšie časti, bude ich (záporná) hodnota vždy menšia od nuly, bude menšia od ničoho, a tým ich neexistencia bude vždy násobne narastať.
Existencia záporných (od nulovej hodnoty menších) čísel v matematike, je tiež výplodom slobodného myslenia matematikov, ale ten výplod je v rozpore s materiálnou podstatou prírody, ale aj zo zákonom zachovania hmoty, ktorý od neexistujúcej (nulovej) hmoty nepozná násobne neexistujúcu hmotu, čiže zápornú hmotu, (anti hmotu) vzniknutú delením nulovej hmoty na jej menšie, teda záporné časti ????.
Podľa definícii záporných čísel, štvorec 1m-2, by mal byť väčší od štvorca 2m-2, ale nie je.
Problém s existenciou záporných čísel v matematike prejavuje sa aj pri zlomkoch.
Majme zlomok 1/2; (1m/2m).
Tento zlomok môžeme zapísať ako číslo s záporným exponentom:
(1/2)1-1. = (1/2) = 1 = 1.0 = 0
[(1/2)m]1-1 = [(1/2)m] = 1 = 1.0 = 0
Kvôli akceptácii záporných čísel v matematike, hodnota každého zlomku s väčším číslom v menovateli je hodnota 1, čiže jeden matematický bod, čiže nulová hodnota.
Dôkazom nereálnosti, priam debilnosti záporných čísel v matematike je aj vznik tachyonov, ktoré bez existencie záporných čísel v matematike by nemohli vzniknúť.
Ktoré by bez debilnej matematiky nemohli vzniknúť!
No a teraz sa dostávame k meritu mojej úvahy.
Aj vznik (existencia) záporných čísel v matematike patrí do kategórie výplodu slobodného myslenia ľudských jedincov, i keď existencia takýchto čísel je v rozpore so všetkými prírodnými zákonmi, najmä so zákonom zachovania hmoty a energie.
Je len samozrejme že na základe takého myšlienkového výplodu, nie je možné vybudovať nič rozumného, iba ak niečo debilného.
Tachyony sú jednoznačne výplodom debilov a preto sú to debilné častice.
Katastrofou pre ľudstvo je to, že tento Tachyonový fyzikálny blud, môže beztrestne existovať, lebo (3D) fyzici akceptujú výplody debilnej matematiky, čiže akceptujú debilné záporné čísla, pričom šíriteľov týchto debilných matematických čísiel, konkrétne debilných matematikov, psychológovia a psychiatri považujú za normálnych ľudí. Z toho potom implicitne plynie, že aj psychiatrova a psychológovia, sú debilne mysliaci jedinci.
Títo fyzikálny a matematickí debilovia, na viac skúšajú nájsť, dokázať objektívnu existenciu tých ich debilných Tachyonov na veľmi drahom a „Výkonnom“ urýchľovači v CERNe.
Vďaka doslova debilným fyzikom, matematikom, psychiatrom a psychológom, Akadémie vied na celom svete, ale hlavne v SAV, sú preplnené debilmi a do politiky sa môže dostať každý jeden blázon.
Ľudstvo proti vniknutiu bláznov do politiky (do vlády a parlamentu) nie je nikým chránené, je bezmocné.
A pritom stačí tak málo, stačí uzákoniť do praxe reálnu, materialistickú JÁRAYovú „Kvantovú matematiku“ a JÁRAYovú „Kauzálnu fyziku“, a žiaden blázon sa do SAV, na školy a univerzity SR, ale ani do parlamentu SR nikdy nedostane!
Amen.
