Matematiku pochopil iba ten, kto v nej našiel aspoň jednu chybu.
JÁRAY Alexander
Autor: GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Úvod do JÁRAYovej Kvantovej matematiky 4.
K pochopeniu pojmu delenie matematických číselných hodnôt v JÁRAYovej Kvantovej matematike, je potrebné letmo zopakovať si pravidlá násobenia čísel v JÁRAYovej Kvantovej matematike.
Majme súčin príslovkových binárnych čísel, čísel s prázdnym podmetom typu:
3x0 . 3x = 9x
JÁRAYova Kvantova matematika, tento súčin kvalifikuje iba ako súčin metúci, lebo falošne naznačuje paralelu so súčinom materiálnych, binárnych čísel, ale v skutočnosti tomu tak nie je. V skutočnosti ide o miechový matematický abstraktný nezmysel, lebo binárne číslo s podmetom x, (čiže s ničím) násobiť s iným binárnym číslom s tiež podmetom x, (tiež iba s ničím) je zaujímavé a zmysluplné, iba pre miechou mysliacich matematikov v ich bodovej matematike.
Tie prázdne čísla, ale ani ich súčin:
3x0 . 3x = 9x
nedajú sa zviditeľniť v materiálnom priestore a tým pádom nedá sa exaktne dokázať pravdivosť výsledku toho súčinu. Ide výlučne o numerický zápis choromyseľných matematických myšlienok, opisujúcich manipuláciu miechových matematikov s ich vysnenými matematickými bodmi, teda s úsečkami ktorých začiatok splýva s ich koncami. Z tohto zorného uhla pohľadu ma miechovú matematiku a jej poučky, dochádzame k záveru, že pravdivosť 99,99 % matematických poučiek nedá sa exaktne, teda v materiálnej podobe dokázať. Vo všetkých prípadoch ide iba o dôkaz pravdivosti matematických poučiek čarbaním tužkou, či perom na papieri (snáď aj s kriedou po tabuli).
Prečo bol Pytagoras mešuge:
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=94839&bk=97688
Stručne povedané v prípade súčinu prázdnych, bezpodmetových čísel typu:
3x0 . 3x = 9x
ide o 101%. materialistický blud. A ten blud sa beztrestne učí na všetkých školách našej verne milovanej Slovenskej republiky.
To čo v bodovej matematike, matematike prázdnych čísel, znamená bezrozmerný a preto aj bezhmotný a na viac aj materiálne neexistujúci, iba miechovými matematikmi vysnený bod, to v JÁRAYovej Kvantovej matematike, znamená hociktorý atóm chemického prvku, čiže materiálny trojrozmerný objekt 1x3, ktorého začiatok nikdy nesplýva s jeho koncom.
(Čiže ide o materiálny objekt stojací v antagonistickej opozícii, voči matematickej chimére, zvanej bod.)
Tým že k jednému trojrozmernému materiálnemu atómu priradíme smer (smernicu) postupu priraďovania, spájania sa s ďalšími atómami, udeľujeme mu štvrtý rozmer a tým vytvárame matematickú rovnicu materiálnej priamky (JÁRAYovej priamky).
Materiálna lineárna (úsečka) prezentuje štvorrozmerný matematický objekt.
3x3.1x1 = 3.(x3+1)
Tým, že k trom (3) atómom, štvorrozmernej materiálnej (JÁRAYovej) úsečky priradíme aj ďalší (kolmý) smer postupu priraďovania, spájania ďalších atómov, udeľujeme atómom štvorrozmernej úsečky piaty rozmer a tým vytvárame materiálnu, atómovú (JÁRAYovu) plochu.
3.(x3+1). 3 x1 = 3.3.(x3+ 2) = 9.( x3+ 2)
Tým, že k trom (9) päťrozmerným atómom, materiálnej plochy priradíme ich ďalší kolmý smer postupu priraďovania, spájania sa s ďalšími atómami, udeľujeme atómom plochy ďalší, šiesty rozmer a tým vytvárame šesťrozmerný materiálny atómový, nie geometrický (JÁRAYov) priestor.
9.( x3+ 2).3x1 = 3.9.(x3+ 3) = 27.( x3+ 3)
Ajhľa JÁRAYov atómový priestor.
Fyzikálna interpretácia šesťrozmerného priestoru spočíva v tom, že trojrozmerný atóm chemického prvku, okrem vnútorného pohybu jeho častíc (okrem jeho vnútornej energie) koná ešte na viac (+) aj lineárne pohyby vo vesmírnom priestore tromi smermi naraz.
V pochopení obsahu uvedenej vety, je skrytý a je pravý obsah antickej vety:
Čo je dovolené Bohovi, to nie je dovolené volovi“.
Každá materiálna kocka vytvorená z atómov chemických prvkov je šesťrozmerný materiálny objekt. O konštrukcii viac ako šesťrozmerných materiálnych objektov pomlčím, aby som cteného občana študujúceho moju Kvantovú matematiku neuvádzal do stavu zúfalstva, čiže do komplexu menejcennosti.
Súčin 3.x3 označuje počet troch neusporiadaných, neviazaných atómov v priestore.
Súčin 3.(x3+1) označuje úsečku, čiže usporiadaný, viazaný počet troch trojrozmerných atómov, ležiacich na jednej priamke (x) do jednej homogénnej úsečky.
Súčin 3.3(x3+1) označuje usporiadaný počet troch trojatómových úsečiek ležiacich na jednej priamke (x) tvorenú 9. štvorrozmernými atómami.
Súčin 3.3(x3+2) označuje usporiadaný počet troch trojatómových úsečiek ležiacich v jednej rovine (x,y) vytvárajúcich tak štvorcovú atómovú (JÁRAYovu) plochu tvorenú 9. päťrozmernými atómami.
Súčin 3.3.3 (x3+3) označuje usporiadaný počet troch (3) 9 atómových rovín tvorených 27 šesťrozmernými atómami ležiacimi v priestore (x,y,z)
Pomocou tu uvedeného mechanizmu násobenia binárnych materiálnych čísel, dá sa materiálny objekt vyjadriť rôznymi materiálnymi formami, a to napríklad súčtovou dĺžkou všetkých atómov materiálneho objektu, alebo váhou súčtu všetkých atómov materiálneho objektu, atd.
Aj problém s číslom (1) a s číslom () dá sa pomocou JKM exaktne a jednoznačne vyriešiť.
(JKM je v skutočnosti dynamickou fyzikálnou matematikou, lebo iba v dynamických, zrýchlených procesoch sa objektívne dá identifikovať viac rozmernosť atómov chemických prvkov).
Po tomto zosumarizovaní poučiek JÁRAYovej Kvantovej matematiky o násobení binárnych čísel, pristúpim k definícii delenia čísel v JÁRAYovej Kvantovej matematike. V stali o násobení čísel v JÁRAYovej Kvantovej matematike , som konštatoval, že v prípade kombinovaného súčinu čísel:
3. 3x1 = 9x1; 9x1 = 3x1+ 3x1+ 3x1;
výsledkom toho súčinu je trojnásobný súčet binárneho čísla 3x1.
Takže z uvedených argumentov môžem zadefinovať násobenie v JÁRAYovej Kvantovej matematike ako:
Násobenie JÁRAYovej Kvantovej matematike znamená, zistiť hodnotu predpísaného počtu súčtov daného čísla, činiteľa, ktorého súčtová hodnota určuje hodnotu čísla zvaného súčin.
3. (3x1) = (3x1) + (3x1) + (3x1) = 9x1
Akýkoľvek druh súčinu čísel, dá sa matematikou povolenými úpravami JÁRAYovej Kvantovej matematike previesť na túto definíciu súčinu čísel.
Keďže delenie je inverzná funkcia k násobeniu, tak zadefinovanie delenia v JÁRAYovej Kvantovej matematike bude hračka.
Odvolávajúc sa na tu uvedené argumenty uvádzam definíciu delenia v JÁRAYovej Kvantovej matematike nasledovne:
Delenie v JÁRAYovej Kvantovej matematike znamená, určiť počet rozdielov daného čísla, deliteľa nachádzajúcich sa v druhom danom čísle v delenci, čiže určiť, koľkokrát sa dá deliteľ odpočítať od delenca.
9x1 : (3x1) = 9x1 - (3x1) - (3x1) - (3x1)
9x1 : (3x1) = 3
Akýkoľvek druh podielu čísel, dá sa matematikou povolenými úpravami JÁRAYovej Kvantovej matematike previesť na túto definíciu podielu čísel.
Túto definíciu podielu čísel, musel som urobiť hlavne preto, aby som exaktným spôsobom dokázal omyl (skôr totálny blud) matematikov pri podeli väčšieho čísla menším.
Majme podiel:
1x1 : 2x1 = 1x1 – (2x1) - ?
Číslo 1x1 je delenec a číslo 2x1 je deliteľ. Podľa definície delenia čísel, máme zistiť koľko krát môžeme hodnotu 2x1, odpočítať z hodnoty 1x1
Podľa miechovej matematiky 0,5 krát.
Otázkou zostáva, akým spôsobom sa dá číslo 2x1 spočítať samo so sebou polovicu, 0,5 krát. 0,5 . ( 2x 1 ) = (2x 1) + = 1x 1 ;
A práve v konštatovaní miechových matematikov, že čísla dajú sa sami so sebou spočítať aj polovicu krát, tkvie exaktne dokázateľná mentálna retardácia matematikov celého sveta.
Teším sa na retardované kritické diskusné príspevky.
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Na texte sa usilovne a priebežne pracuje 24 hodín denne.
.
