Latentná hmotnosť telies.
Tu sa musím vyznať pánu Bohu a vám bratia a sestry v Kristu i v atikristu, že prvotným impulzom k mojej opozičnej činnosti (môjho rebelantstva) voči štátom plateným šíriteľom, iba dojmových Newtonových zákonov pohybu hmoty v stave chemických prvkov, (voči fyzikálnym a matematickým grázlom ako aj smradom zo SAV, ale aj zo škôl a univerzít SR) bol môj šiesty zmysel, čiže mne vnuknutá metafyzická intuícia, ktorá vo mne deň čo deň, vyvolávala nepríjemný podmienený reflex, vo forme potreby za každú cenu spochybniť obsah tretieho Newtonovho zákona pohybu, Zákona akcie a reakcie.
Pritom mojím prvotným impulzom spochybnenia Zákona akcie a reakcie bolo jeho tvrdenie, že počas dynamickej silovej interakcie, sila akcie je rovnako veľká sile reakcie a to hlavne preto, lebo v tom prípade nepoznal som reálnu odpoveď na otázku, ako a podľa čoho sa dá exaktne zistiť, že ktorá z uvedených dvoch rovnako veľkých síl je iná, ktorá je silou akcie a ktorá sila reakcie.
Moja mentálna neschopnosť odpovedať na túto otázku, vyvolávala vo mne nepríjemný, ponižujúci, ba až chorobný komplex menejcennosti.
Druhým mojím impulzom spochybnenia Zákona akcie a reakcie bolo jeho tvrdenie, že i keď sila akcie je rovnako veľká opačne orientovanej sile reakcie, tie dve sily sa navzájom nezrušia.
Moja mentálna neschopnosť odpovedať aj na túto otázku, vo mne už vyvolávala násobne nepríjemný, ba až neurologický, čiže chronický komplex menejcennosti.
Trápila ma tá skutočnosť, že prečo iba ja sám na tomto svete neviem pochopiť výrok fyzikov, že pri silovej interakcii medzi dvomi telesami sa účinky dvoch rovnako veľkých a opačne orientovaných síl akcie a reakcie navzájom nerušia a to vraj preto, že každá z týchto dvoch síl pôsobí na iné teleso.
Trápila ma tá skutočnosť, že prečo iba ja sám na tomto svete neviem pochopiť výrok fyzikov o tom, že prípade silovej interakcie medzi dvomi telesami nejde o jedinú silovú interakciu, ale ide o dve navzájom izolované, preto úplne rôzne silové interakcie, pričom vraj jedna sila +F12 pôsobí iba na jedno teleso a druhá sila - F21 pôsobí iba na druhé teleso.
No mojím rozhodujúcim impulzom na pokračovanie kontinuálneho procesu spochybňovania zdravého rozumu, autora i šíriteľov tretieho Newtonovho zákona, Zákona akcie a reakcie, bola absolútne primitívna, temer nulová reakcia štátom vydržiavanej vedecko-akademickej obce SR, na moje exaktné argumenty, dokazujúce bludný obsah Zákona akcie a reakcie.
Oslovení relativistickí, štátom vydržiavaní fyzici, na obhajobu tretieho Newtonovho zákona, Zákona akcie a reakcie, vždy uvádzali iba učebnicové texty, ktoré práve preto museli byť v súlade s Newtonovmi závermi, ale na druhej strane arogantne odmietli akceptovať, či aspoň reagovať na moje exaktné i filozofické protiargumenty, ktoré antagonisticky protirečili obsahu tretieho Newtonovho zákona, Zákona akcie a reakcie.
Ja, ako predstaviteľ reálnych, (teda v žiadnom prípade nie relatívnych, nie Newtonových a nie Einsteinových) vied, ale pritom aj veľký ľudomil a verný kresťan, vedený kresťanskou láskou k vedcom nízkym v duchu (ktorým patrí vedecké kráľovstvo, čiže SAV, ako aj školy a univerzity SR) začal som intenzívne hľadať príčinu toho, prečo relativistickí fyzici (niektorí vysoko odborne vyspelí, čiže úplne nabifľovaní učebnými látkami) pudovo ignorujú moje jednoznačne exaktné argumenty, prečo oni sa k ním zásadne nevyjadrujú a prečo sa pridržiavajú výlučne Newtonových osobných dojmov, ktoré on pred viac ako tristo rokmi vyslovil o silových interakciách.
A v zmysle biblického hesla, že ten kto hľadá aj niečo nájde, po viacročnom usilovnom, systematickom a vytrvalom hľadaní, našiel som konečne odpoveď na otázku, prečo sa fyzici celého sveta i SR, pridržiavajú Newtonových dojmov o silových interakciách.
Odpoveď na uvedenú otázku je opísaná v mojom nasledovnom analytickom rozbore tretieho Newtonovho zákona pohybu,
v analytickom rozbore Zákona akcie a reakcie.
Úvodom predmetného analytického rozboru, uvádzam oficiálne znenie Zákona akcie a reakcie, tak ako ho učitelia fyziky, bezducho nanucujú (tlačia do hláv) žiakom a študentom Slovenskej republiky a ako si ho následne žiaci i študenti SR, musia bezducho nabifľovať. -
A.) Dva hmotné body na seba pôsobia rovnako dvomi veľkými silami opačného smeru.
F12 = - F21
kde F12 je sila, ktorou pôsobí teleso 1 na teleso 2, a - F21 je zodpovedajúca sila, ktorou pôsobí teleso 2 na teleso 1.
B.) Jedna zo síl sa nazýva sila akcie a druhá sa nazýva sila reakcie.(Aby bolo jasné že sú dve.)
C.) Tento zákon hovorí, že pôsobenie telies je vždy vzájomné, a toto pôsobenie súčasne vzniká a súčasne zaniká.
D.) Pritom účinky síl akcie a reakcie sa navzájom nerušia, pretože každá z týchto síl pôsobí na iné teleso (nejde o rovnováhu síl, kedy sa rušia dve rovnako veľké sily opačného smeru).
E.) Ak pôsobí 1. teleso na druhé teleso, pôsobí aj 2. teleso na prvé teleso.
Každá z uvedených vied, pomocou ktorých sa na školách a univerzitách SR definuje tretí Newtonov zákon, je totálny nezmysel. Následkom čoho, pre odhalenie blunosti predmetného zákona pohybu, stačí podrobiť analýze hociktorú vetu tejto definície.
Ja som sa rozhodol podrobiť analýze iba vetu A. v znení:
„Dva hmotné body na seba pôsobia rovnako veľkými silami opačného smeru.
F12 = - F21
kde F12 je sila, ktorou pôsobí teleso 1 na teleso 2, a - F21 je zodpovedajúca sila, ktorou pôsobí teleso 2 na teleso 1.“
Obsah vety A, je obrazne vyjadrený obrazom (č.1).
Z uvedeného obrazu na prvý pohľad vyplýva, že relativistickí fyzici môžu mať eventuálne aj pravdu a že ja eventuálne môžem hlásať bludy.
Tu mnou použitý výraz: „môžu mať eventuálne aj pravdu“, namiesto výrazu: „majú pravdu“, vyplýva z môjho exaktného argumentu, ktorý je znázornený na priloženom obraze (č.2).
Na obraze (č.2) je znázornená silová interakcia medzi dvomi telesami s rôzne veľkou hybnosťou, pri ktorej teleso s väčšou hybnosťou, (ktoré práve preto je akčné teleso) odovzdáva svoju hybnosť telesu s menšou hybnosťou, (ktoré práve preto je reakčné teleso) počas ich vzájomnej, kontaktnej a jedinej silovej interakcii.
Pritom reakčné teleso na impulz sily akcie nezrýchľuje svoj pohyb v opačnom smere spomaľujúceho sa pohybu akčného telesa, ako sa domnieval I. Newton, Einstein ...., ale že smer spomalenia i zrýchlenia obidvoch telies, počas ich vzájomnej a jedinej kontaktnej silovej interakcie, prebieha v jednom spoločnom (nikdy nie opačnom) smere, presne tak, ako to tvrdím ja.
Práve tento môj exaktný argument, pomocou ktorého ja spochybňujem osobné dojmy Newtona na silové interakcie medzi dvomi telesami, je aj jedinou príčinou toho, že prečo každý člen armády štátom vydržiavanej, relativistickej vedecko akademickej obce SR, musí byť ticho, (musí držať hubu) pričom ja môžem ich nazývať popravde grázlami a vedeckými smradmi, darmožráčmi, alebo akokoľvek ináč.
A to všetko beztrestne, ba dokonca aj pod ochrannou rukou článku 32, Ústavy SR.
V čom konkrétnom sa teda Newton mýlil vo svojom Zákone akcie a reakcie, čo ušlo jeho pozornosti, ako aj pozornosti jeho nasledovníkov?
Odpoveď na danú otázku dáva nasledovný obraz, na ktorom je znázornená silová interakcie, ktorá bola Newtonom i Einsteinom a ktorá je aj súčasnými fyzikmi, katastrofálne mylne interpretovaná.
Obraz (č.3)
Súčasná rozumovo degenerovaná, preto iba relativistická Slovenská i svetová obec fyzikov, túto silovú interakciu opisuje nasledovným, katastrofálne mylným spôsobom:
„Celú zostavu umiestnime na vodorovnú podložku (laboratórny stôl). Pružinu ohneme do tvaru U a zafixujeme slučkou z ražnej nite. Pred voľný koniec napnuté pružiny položíme do žliabku guľu. Prepálením ražnej nite dôjde k uvoľneniu pružiny a následne k odleteniu gule jedným smerom (pozor na zranenia a poškodenia vybavenia učebne) a pohybu vozíka druhým smerom. Podstata javu: Reakčná sila sa prejavuje pohybovými účinkami na vozíček..“
Tento citát som opísal z jednej úspešnej diplomovej práce, nachádzajúcej sa na webe.
Tak isto by uvedenú silovú interakciu opisoval aj I. Newton i Einstein a tak isto ju opisujú aj žijúci učitelia fyziky SR.
Všetci menovaní, takto zobrazenú silovú interakciu považovali a považujú za silovú interakciu medzi dvomi telesami, medzi vozíkom a guľou, ktorá prebieha podľa nasledovnej matematickej rovnice:
+F12 = -F21
Za predpokladu, že hmotnosť vozíka a hmotnosť gule je rovnaká, tak zrýchlenie gule a vozíka v predmetnej silovej interakcii má rovnako veľkú hodnotu a prebieha opačným smerom a to presne tak, ako to vyplýva z tretieho Newtonovho Zákona akcie a reakcie.
Tak potom prečo sú podľa Jeho vedeckej svätosti a Jeho neskonalej skromnosti, ako aj Jeho geniálnej geniality,
GRSc. Alexandera Jozefa JÁRAYa,
žijúci fyzici SR, grázli, a prečo nie užitočný a naslovovzatí odborníci?
Alebo, prečo užitočný a naslovovzatí fyzikálni odborníci SR , podľa ich osobných dojmov s duševne chorým Alexandrom JÁRAYom (ktorý neustále útočí na ich zjavnú debilitu) nezatočia v zmysle zákona a Ústavy SR, raz a navždy???
Odpoveď na tieto dve otázky nachádza sa latentne skrytá v nasledovnej vete, ktorou fyzici opisujú priebeh silovej interakcie zobrazenej na obraze č.3:
„Pružinu ohneme do tvaru U a zafixujeme slučkou z ražnej nite. Pred voľný koniec napnuté pružiny položíme do žliabku guľu. Prepálením ražnej nite dôjde k uvoľneniu pružiny, ako aj k odleteniu gule jedným smerom a pohybu vozíka druhým smerom.“
Z uvedeného textu plynie tá objektívna skutočnosť, že po prepálení ražnej nite dôjde k rozpínaniu pružiny a následkom rozpínajúcej sa pružiny, k odleteniu gule jedným smerom a k pohybu vozíka druhým smerom.
Táto realita je dobre viditeľná aj zrakom každého človeka na zemi.
No to ale v žiadnom prípade ešte neznamená, že v tejto silovej interakcii, medzi sebou interagujú iba dve telesá, čiže iba vozík a guľa, ako si to myslel Newton, Einstein a ako si to myslia všetci štátom vydržiavaní zamestnanci SAV a ako to v rozpore s objektívnou realitou i zdravým rozumom, bezducho učia učitelia fyziky na školách a univerzitách SR. (č.4.)
Fyzikmi celého sveta i fyzikmi SAV nepoznaná objektívna realita je ale taká, že v tejto silovej interakcii, neinteragujú medzi sebou iba dve telesá, vozík a guľa, ale že v tejto silovej interakcii, medzi sebou interagujú tri hmotné telesá a to:
1. vozík s nulovou hybnosťou,
2. guľa s nulovou hybnosťou,
3. a pružina ohnutá do tvaru U
a zafixovaná slučkou z ražnej nite, ktorá má v sebe naakumulovanú potenciálnu energiu.
Potenciálna energia ohnutej pružiny, zafixovaná slučkou z ražnej nite, nemôže sa uvoľniť len preto, že sila jednej vetvy ohnutej pružiny je rovnako veľká ako sila druhej vetvy ohnutej pružiny, pričom obidva (statické) sily ohnutej pružiny pôsobia v opačnom smere a preto navzájom eliminujú svoje dynamické silové účinky, podľa rovnice
+F = I-FI.
Až po prepálení ražnej nite ohňom sviečky, dôjde k uvoľneniu potenciálnej energie pružiny a tým aj k pretransformovaniu pôvodne jedinej statickej rovnice
1.(+F = I-FI), (ktorá fixovala pružinu v nehybnom - statickom stave) na dve dynamické nerovnosti.
2.(+F >I-FI);
1(+Fpružiny > I-FIvozíka) + 1(+Fpružiny > I-FIgule)
a tým pádom potenciálna energia pružiny už môže začať zrýchľovať ako vozík, tak aj guľu v opačných smeroch, v zmysle tých dvoch dynamických rovníc.
V tomto prípade skutočne ide o dve rôzne silové interakcie a to:
1.) o silovou interakciou medzi pravou vetvou pružiny a vozíkom a
1(+Fp. pružiny > I-FI vozíka
2.) o silovou interakciou medzi ľavou vetvou pružiny a guľou.
1(+Fp. pružiny > I-FI gule
Pri tejto, podvojnej silovej interakcii, obidve uvedené telesá sa zrýchľujú, na úkor úbytku potenciálnej energie tretieho telesa, na úkor úbytku potenciálnej energie pružiny, na úkor jej dynamického rozpínania sa.
V prípade, že ohnutá pružina by nebola pevne pripevnená k vozíku, ako je to v zobrazené na obraze č.3, výsledkom uvedenej silovej interakcie by bol zrýchlený pohyb gule a vozíka v opačnom smere, pričom pružina by ostala ležať nehybne v priestore medzi vzďaľujúcim sa vozíkom a vzďaľujúcou sa guľou.č.5.
Z uvedeného prípadu jednoznačne vyplýva, že na obraze č.3, nie je znázornená silová interakcia medzi dvomi telesami, prebiehajúca podľa jedinej mylnej (presnejšie debilnéj) Newtonovej rovnici:
1.(+F = -F),
ale že v tomto prípade prebieha silová interakcia medzi tromi telesami a podľa dvoch reálnych JÁRAYových (dynamických, presnejšie geniálnych) nerovností.
2.(+F >I-FI)
Ani túto objektívne reálnu, (ktorá je aj očami viditeľná) skutočnosť materiálnej prírody v stave chemických prvkov, nie je schopný svojimi očami vidieť a svojim rozumom pochopiť, žiadny štátom vydržiavaný relativistickí fyzik SR ani zo SAV.
Túto objektívne reálnu skutočnosť materiálnej prírody v stave chemických prvkov, je schopný svojimi očami vidieť a svojim rozumom pochopiť, zatiaľ iba jeden človek na zemi a to občan SR,
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Pre prípad ktorý je opísaný na obraze č.1, je situácia zdanlivo zložitejšia, lebo tam na prvý a povrchný pohľad, prebieha silová interakcia skutočne iba medzi dvomi osobami (dvomi telesami) pričom sila ktorá priťahuje osoby k sebe (alebo odtlačuje od seba) nie je viditeľne viazaná na separátne tretie materiálne teleso (na žiadnu ohnutú pružinu s naakumulovanou potenciálnou energiou) ale je latentnou (neviditelnou) súčasťou svalov dvoch, vzájomne silovo interagujúcich osôb.
A teraz sme sa dostali k meritu veci, z ktorého pramení zásadný, ba až katastrofálny omyl ľudstva, vo forme bezduchého akceptovania nezmyselného obsahu tretieho Newtonovho zákona pohybu, Zákona akcie a reakcie, ako pravdivého zákona prírody.
Tak ako Newton za svojho života nedokázal identifikovať tretiu silu, tretie separátne pružné teleso pri silovej interakcii medzi vozíkom a guľou, sprostredkovanú rozpínajúcou sa hmotnou pružinou, ako je to znázornené na obraze č.3, tak ju nedokázal identifikovať ani pri vzájomnom priťahovaní a odtláčaní sa dvoch osôb znázornených na obraze č.1.
Dve osoby v predmetnej silovej interakcii na obraze č.1 majú počiatočnú nulovú hybnosť a tak oni nemôžu svojou nulovou hybnosťou, nijako na seba navzájom pôsobiť kontaktnou silovou interakciou.
K silovej interakcii medzi uvedenými osobami s pôvodne nulovou hybnosťou môže dôjsť výlučne iba pomocou tretej sily a to, latentnej, neviditelnéj sily, ktorá je ukrytá vo svaloch rúk jedného, či obidvoch osôb s nulovou hybnosťou.
A až tá tretia neviditeľná, latentná sila, sila ukrytá vo svaloch jedného či obidvoch osôb, môže zmeniť nulovú hybnosť obidvoch osôb znázornených na obraze č. 1.
Latentná potenciálna sila svalov rúk jedného či obidvoch osôb s nulovou hybnosťou, substituuje, nahrádza tú viditeľnú a rozpínajúcu sa (U) pružinu, ktorá je viditeľná pri silovej interakcii, znázornenej na obraze, č.3.
Takže ani silová interakcia znázornená na obraze č.1, nie je silovou interakciou medzi dvomi telesami, ale silovou interakciou medzi tromi telesami.
No a túto reálnu skutočnosť materiálnej prírody, nie je schopný svojimi očami vidieť a svojím rozumom pochopiť ani jeden fyzik na svete, ale ani žiadaný fyzik v SAV.
To preto, že oni nerozmýšľajú, ale iba bezducho opakujú v školách nabifľované Newtonové omyly, skôr keci, ktoré sú iba tradicionalisticky, teda zo zotrvačnosti, pritom neprávom povýšené na pravdy prírody.
Vo veci pravdivosti obsahu tretieho Newtonovho zákona pohybu, Zákona akcie a reakcie, konštruktívne kriticky rozmýšľa iba jeden človek na svete a ten človek sa volá,
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Najzávažnejší prírodný objav občana SR, GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa spočíva v nasledujúcej vete:
„V prírode neexistuje silová interakcia medzi dvomi telesami ale iba medzi tromi telesami.“
Úlohu tretieho telesa (čiže substitúciu rozpínajúcej sa, alebo stáčajúcej sa pružiny) pri silových interakciách medzi dvomi telesami, prezentuje latentná, očami neviditeľná pružnosť elektrónových obalov atómov chemických prvkov, ktoré pri kontaktnej silovej interakcii medzi dvomi (atómovými) telesami s nenulovou hybnosťou, sú schopné absorbovať do seba kinetickú, nárazovú energiu telies, vo forme ich spomalenia sa a následne ju vrátiť telesám späť vo forme zmeny ich rýchlosti, ako aj vo forme zmeny smeru ich pohybu.
Bez tretej, latentnej hmotnosti dvoch telies, (zobrazená oranžovo žltou farbou) vzájomná silová interakcia medzi nimi by nemohla prebehnúť. Momentálnu stratu kinetickej energie akčného telesa, dočasne nakumuluje do seba tretia latentná hmotnosť obidvoch telies. Keďže pružnosť telies je funkciou času, debilné tvrdenie Newtona a relativistických fyzikov, o tom, že sila akcie vzniká naraz so silou akcie odporuje aj Einsteinovej teórii relativity, lebo aj keby pružina sa stáčala rýchlosťou svetla, aj tak by to nemohlo byť naraz, ale na viac raz!!
Preto: „Každé teleso vytvorené z atómov chemických prvkov, nosí v sebe latentne ukryté aj druhé bezhmotné teleso, (latentnú bezhmotnú pružinu) pomocou ktorého dokáže interagovať s iným telesom, tiež vytvoreným z atómov chemických prvkov, pri ich vzájomnej, kontaktnej silovej interakcii.
Výnimočnosť, Jeho vedeckej skromnosti a Jeho vedeckej geniality,
GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa
spočíva v tom, že on dokázal objaviť túto dosial neznámu, ale objektívne existujúcu, druhú, bezhmotnú, preto iba latentnú (očami neviditeľnú) hmotnosť telies, ktorá svoju materiálnu existenciu prejavuje iba počas silových interakcií medzi telesami (iba počas kumulovania, či odovzdávanie kinetickej energie telesám podliehajúcim silovým interakciám) a ktorá po skončení silových interakcii zaniká.
Druhá, latentná hmotnosť telies, v zotrvačných sústavách je neidentifikovateľná.
Vo svetle JÁRAYovho objavu druhej, latentnej hmotnosti telies, rozbor ostaných viet definujúcich obsah tretieho Newtonovho zákona pohybu, Zákona akcie a reakcie, je už irelevantný, už je úplne zbytočný.
Vo svetle JÁRAYovho objavu druhej, latentnej hmotnosti telies, obsah definície tretieho Newtonovho zákona pohybu, Zákona akcie a reakcie, ako celku, je od začiatku do konca iba totálny blud.
A to by bolo všetko.
