Taký nový rok, ohňostroje a výbuchy všade okolo, toľko farebností svieti pod nebom. Stojíme na balkóne a pozorujeme, zabalená šálom, rukavicami, čapicou, všetky možné spôsoby tepla. A potom si ešte dlho fotím prípitkový pohár pred sviečkou, Canonom, ktorý niekedy blbne, v krbe horí, z použitého baliaceho papiera je už dávno stratený popol. Spomínam na ten posledný večer, keď sa v tomto dome zišla celá rodina, M. zaspal na sedačke ešte pred polnocou, dom vyzdobený farebnými papiermi a smiechom príbuzných.
A na druhý deň z Anglicka priletel J. aj s veľkým kufrom plným anglických drobností, cukríkmi z karamelu, čo sa naťahuje a lepká na ruke, rozpráva o Angličanoch, rozdáva dary, prijíma dary, na okne svietia vianočné svetielka a my sme pozerali Záhradu a potom Kruté radosti,
slovenčina na tento deň, keď vznikla SR.
Spala som v novom srdiečkovom pyžame, nepamätám si žiadny sen, žiadny nočný príbeh prebiehajúci niekde v mysli, ako by to mohlo byť. Prebúdzanie, po ktorom ešte chvíľu ležím v posteli a myslím na námrazu na okne, s ktorou som sa tieto dni prebúdzala, rôzne obrázky a trblietanie. Čerstvé ráno, prenikavé a citlivé svojím svetlom.
Nejaké koláče nasypané v krabici od zmrzliny Carte d´Or créme caramel, cesta autom, čítam Neviditeľné mestá a občas sa pozerám, pár stojí na chodníku a ten muž hodnotí nový kruhový objazd, ukazuje prstom, žena v klobúku len pokrčí plecami, polia, kľudná tráva rastúca pri ceste, to slnko a modrá obloha, žiadne lietadlá, chvíľu cítime vôňu hrianok a čudujeme sa. Na plote, aj na poliach, tam často, striehnu veľké vtáky.
Veľa sa smejeme, kontrasty kabátov a plaviek, kvapky na tele, miestnosť, kde sa prezliekajú muži aj ženy, skrinky, veľa skriniek na kľúčik, po dlhej dobe žabky medzi prstami. Vo vode omočím pravú nohy, vleziem, na krajoch sú bublinky, sedíme a rozprávame o budúcnosti, o stretnutiach v štyroch, dve rodiny, že tak si to predstavujeme,
-4°, z vody sa parí, je to ako vo filme, keď hlavný hrdina pláva v hmle, vtedy sme chceli sneh, aby nám padal na hlavy a my by sme niekoľkokrát preplávali bazén s teplou vodou, keď vyjdeme, šmykneme sa na ľade smerom k dverám, mokrý roh uteráka mi zamrzol.
A potom opäť bublinky,
v bufete grepový Jupí džús.
A na ceste späť sme v svetlách ostatných áut pozorovali pomalé padanie snehu na cestu, zákruty, trochu mokré vlasy, ktoré si zakrývam červeným šálom. Jeme perníky z tej zmrzlinovej krabice.
Keď som mala v čižmách prejsť po dome, po chobde a koberci, spievala som si já budu chodit po špičkách a potom večer to hrali v rádiu, ja som umývala riad v jarovej pene, hrniec od kapustnice, na táckach omrvinky od koláčov, hrajú aj iné pesničky, CD, Vivaldi, barok, také niečo. Voda odtiekla a ešte chvíľu som stála nad drezom a pozerala na svoj odraz vo vodovode, ofina pripatá bielymi sponkami,
čisté vlasy umyté marhuľovým šampónom, ktorý steká až na lakte,
voniam Davom
a marhuľami.
Občas sa pozriem von oknom, či ešte sneží, na zemi sa trblieta tenká vrstva snehu, už svieti mesiac, jasná obloha, hviezdy, hviezdy.
A myslím na to, ako sme sa s P. rozprávali o jarných Pliešovciach, predstavujem si kvitnúce jablone, ktorých je tam veľa, zelenú trávu v ústach ovcí, prechádzky, vône, staré domy vhodné na fotky, aj tie lúčne kvety, tenisky, hlavne slnko. A všeličo pekné, čo by mohlo byť.
