Mysľou mi behajú slová ako pure, clean a fresh. Ako tieto dva domy a ich okná, tie mi ich pripomínajú, ani neviem prečo,
chcem dýchať čistý vzduch, čerstvý vzduch, lesný vzduch. Otváram okno (nie také, ako na fotke).
Je zvláštne čítať také slová, ktoré sa na internet nehodia, ktoré mali zostať v utajení. Dotýkajú sa ma, urážajú, zarývajú sa do hĺbky, vyjavené podrobnosti, verejné. Nepáči sa mi to, je to necitlivé a necharakterné.
Priniesli koláče a tortu z oslavy, tortu s marcipánovou polevou a kvetinkami, len tie som zjedla, sadla si na stoličku, porozprávala sa s rodičmi, počúvala ich vyhýbavé odpovede a od nervov som si odtrhla kožu z palca, kvapkajúca krv, z Vladových úst plynú informácie, ktoré by zaujímali LU, o Orave, šiestich deťoch, niečo s bicími a kapelou, návštevou, takto všeličo a súvislosti spojené,
prerozprávam jej každé slovo, vpíjala som tie vety a snažila sa zapamätať všetko, všetko, škoda, že slová sa nedajú odfotografovať, aby sme ich nestratili.
Betka sa učí na maturity, tlačí testy, vypĺňa, pýta sa ma na dej diela Keď báčik z Chochoľova umrie, vravím jej o Aďušovi Domanickom, doma nič nemal, pijem pri tom citrónovú vodu, plávajú v nej zrniečka a dužina, lyžičkou miešam, vkladám do úst kyslosť, prebúdzam ňou chuťové poháriky, aby náhodou nezaspali navždy, to je moja teória.
Napísala som a odpoveď som nedostala, nastalo čakanie na názor z druhej strany, sklamanie, už nečakám. Takto zajtra to bude týždeň,
tiež si zajtra pozriem módnu prehliadku jarnej kolekcie a vypočujem Luciu Bílú, naživo jej vysoký hlas v mestskej hale, do mikrofónu zaspieva pieseň Woman a venuje ju všetkým ženám, ktoré dnes oslavujú a velebia svoje telo, pretože tak sa narodili.
Teraz by som si dala čerstvé maliny alebo černice, oberať ich priamo v záhrade, kde sa mi bude mačka obtierať o nohy alebo sa môže vyhrievať na slniečku, preskakovať rastúci hrach a cibuľu,
tak to už onedlho bude.
