9.5.09
Naša sivá mačka sa vrátila po niekoľkých dňoch bez brucha, niekde ho stratila aj s malými mačiatkami. Do misky som jej naliala polotučné mlieko, teraz, keď kojí ho bude potrebovať. Vlastne si vybrala najlepší dátum, oslávila deň matiek spolu s inými matkami, slávi, ako slávia aj naše mamky, tá moja, s čokoládovými pralinkami, ktoré sa mi nepodarilo vyrobiť v tajnosti, celú noc rumovo voňali v mrazničke, nebolo prekvapenie,
ale slová, slová to doplnili k dojatiu.
Pripravili sme stôl s bielym obrusom, položili vidličky a sklenú misu so šalátom a pri blikotavých svetielkach kahancov sme sedeli v altánku a dýchali voňavý agátový vzduch, prišla rodina, prišli matky s deťmi. H. sedela v tráve a potom štvronožky liezla po ihrisku, pozerala nám do očí, veľmi nenápadne, hlboko, len hľadela a nerozprávala nič. Smiali sme sa na nej, smiali sme sa veľmi milo, ako si to zaslúžia deti v klobúčikoch, H. s kolenačkami na lozenie po štyroch.
16. máj 09
Občas sa mi zdá ťažké byť len z toho, čo mám, keby som si nevytvárala svoje imaginácie, na ktoré sa spolieham. Vnútorné monológy vedené mnou niekde vo vnútri, slová a vety, ktoré by som ti povedala, čo by si mi odpovedal, na všetko myslím, o rozprávaní, počúvaní, čítaj mi z knižky, vravím ti, tak čítaj.
A myslím na to po filme The Reader. Páči sa mi, ako na bicykloch prenikajú do zelených lúk, vejúce vlasy, šaty, šaty s volánovou sukňou, kvety, košík nad kolesom. Tento film na deň, keď sa nemôžem hýbať, po skokoch, behu, nútených pohybov zo zeme hore a pokrikov rýchlejšie, tak rýchlejšie.
Pozerám zo zeme hore. Niekedy sú to červené maky, čo vidím, dnes oranžová obloha, zmes ružovej s fialovou, asi 5 letiacich vtákov, magické, niečo magické v tom je. Akoby oblaky tvorili dúhu, lebo poprchá a zapadá slnko, akoby to bola maliarska paleta farieb. Odtiaľto vidím dedinu a polia, dym, ktorý prchá z komínov, prúdi a vlní sa. Tá farebnosť okolia mi pripomína zábery zo Safari, chýbajú už len žirafy s veľmi dlhými krkmi, mohli by obhrýzať našu slovenskú zeleň.
Som len v modrom tričku s rolákom a v ruke si držím dáždnik, je mi zima. No aj tak vdychujem a nechávam vplávať tieto okamihy do môjho vnútra, aby zapôsobili tak primerane. A aj tak si vravím, že this is incredible! a prstom na oblohu kreslím výkričník.
17. máj 2009
Keby neviem nič o našich viniciach, asi sa pozastavím nad ockovou vetou talian hore už kvitne, takto nič, pokračujem v hryzaní hrianky s roztopeným maslom, čítam o fyzike a nezábavných štruktúrach a vlastnostiach kvapalín. Začala som na sedačke spolu s vankúšom pod hlavou, spolu s chvíľkovým spánkom a neskôr s knihou A Year Of Mornings, s fotením svojej ruky, na ktorú dopadajú slnečné lúče cez žalúzie, slnečné lúče doslova, úplne viditeľné. A aj tak nedotknuteľné, nedosiahnuteľné.
V župane som si vypila už studenú kávu, s pohľadom zaveseným na zrelých čerešniach pri lese, na les, na pružné konáre stromov. Do toho cenkot lyžičky o ružový porcelán, to sa zarýva do uší, zarýva sa ako detský smiech, možno neprestávajúci plač bábätka v postieľke s bielou prikrývkou.
23.5.2009
Zrazu sa mi jeho verejná nahota zdala úplne intímna. Počúvam hudbu a len ja viem, koho si mám predstavovať, mám ťa zapísaného v ružovom pásikavom zápisníku, si tam a ticho sa nechávaš viesť mojimi slovami, ako ležia v riadku a vypovedajú mnoho. A pritom viem, že je to len ďalší z mojich úletov do neba, celkom nepodstatný. Je tu len pre mňa, pre moju existenciu, tento sen. Spomínam si na fotku, na obrázok s mužom umývajúci si zuby, jeho hruď, spoločná kúpeľna. Také objatie, dotyk, výraz spokojnosti.
29.05.09
Stála som na moste s oranžovým zábradlím, bolo ráno a pozerala som na autá uháňajúce pod mostom, pozerala som na grafiti v diaľke, žena s červeným klobúkom. Bolo mi tu dobre, v oranžovoružovom plášti, ktorý pri pohybe šuští, mala som foťák, ale fotiť sa mi nechcelo, mala som banán v taške. A aj tak som ho v tej zime nezjedla, sedeli sme pri jazierku zabalené v deke, kúpal sa tu muž a my sme sa na jeho obnažené telo v tomto chlade nedokázali ani pozrieť.
Dnes už viem, že medzinárodný deň bozkávania je na moje narodeniny, viem to, len tak som čítala, o 31hodinovom rekorde a kalóriách spálených za hodinu. Vlastne zbytočnosti, ktoré mi hlavou lietajú len zopár minút a neskôr už nič, nič viac. Len ma teší ten dátum, kedy bol upálený aj Ján Hus.
A teraz mám vlasy len jemne zviazané gumičkou a bolí ma z toho hlava, na okne mi bliká kahanec v pohári s kvetinami z farieb na sklo, je tu foťák a v ňom spomienky na zoo, kvety tam, farebné papagáje a havarovaný autobus, chrbát českého policajta v reflexnej veste. Nahrávam piatkové obrázky na pomalý internetový server pijúc čaj na trávenie, počúvajúc mix blízkych piesní. A jem banán, ktorý som ráno mala v taške.
Zo ZOO, návrat k utorku:
