nepočujúci muž v Milionárovi, číta z pier a ja ho za to obdivujem. Dokáže žiť bez zvukov, ráno nepočuje štebot vtákov ani prehýbajúce sa borovice pod vplyvom vetra, žblnkanie vody, príliv a odliv.
Leto, slnko a plavky, malé kvapky slanej/chlórovej vody osušiť mäkkým uterákom,
volánové sukne, moja zelená zo sekáča, také to sedenie na schodoch, na ktoré niektorí tiež spomínajú, vyzuť si tam topánky...
Vlasy sa mi po umytí skrúcajú do zvláštnych vĺn a šíri sa mi z nich vôňa zázvora. Ráno budem musieť tvarovať a niekedy sa aj podarí a inokedy nie a je mi to ľahostajné. Kožná si dnes všimla moju zmenu účesu a to sme sa nevideli 3 mesiace. O tri týždne sa vidíme zas.
Po ceste autobusom sme sa rozprávali, aká skvelá bola dovolenka v Prahe, akú radosť vyvolá v našom srdci fakt, že pôjdeme do Poľska. Lízanie zmrzliny na uliciach Krakova a zvučná reč. Mám rada poľské filmy, také citlivé. Sociálne (???). Pamätám sa na ženu v červenom tričku, sediacu na zastávke, silný dážď a ona hladala svoje šťastie. Tak to bolo.
Dnes som myslela na to, aké krásne je písmeno u. Fascinuje ma poloha pier a líc pri vyslovovaní u. Moje dieťa bude mať v mene u, aby som mala milión príležitostí na skloňovanie hlásky. A už keď budem bábo nosiť v bruchu, pomenujem ho Laura, možno Bruno.
