K. niekde písala o chladnej priezračnosti intelektu a intuície, páčia sa mi tieto slová, ako slová, ktoré mi škriabu v hlave, ako mačka a jej pazúry, chlpatý chvost, cez okno hľadím na čiernu srsť v suchej tráve, sedí tam, susedova mačka a striehne, neviem na čo, krájam syr na chleba, maslo, svietim si žiarovkou nad linkou, nôž som umyla a tá mačka tam stále je a jej poloha je nezmenená.
Počúvam Beth Gibbons, ktorú mi R. odporučil, píšem mu mail, že môžme voľakedy pofotiť obrázky v solárku, ak sa stihne, všetko môže byť, zdravím ho, dievčatá, malú H., rozmýšľam, či budú možné plány o súťažných fotografiách, za ktoré sa bude hlasovať a potom, potom by viseli tam, kde sú biele steny a ľudia klopkajú o drevenú podlahu, pozerali by sa s pohárom v ruke, na fotky,
chcem portrét, dievča v kabáte, niečo farebné vo vlasoch, sneh a snehové kontrasty.
Také niečo, uvidíme.
Ešte je skoro.
Je to silné, rozprávať niečo o vzťahoch a láskach, aj keď len platonických, o túžbach k tebe, aké mám predstavy, každý deň, keď ťa stretnem, chcem niečo urobiť, nie len cítiť
a včera som stála na zastávke, pery pod vplyvom labella, pozerám sa, pozerám na teba, ako sa opieraš o zastávku, rozprávaš, gestom pozdravíš a rozlúčiš sa, keď ten druhý musí na autobus, si sám, čakáš, stojíš, krútiš hlavou, veď vieš.
A ja som si pustila Coldplay, lebo to som potrebovala, aby som si zachovala pohľady
a teraz vždy keď mi hrá, myslím na teba.
Keď som sa ráno prebudila, nič som nečakala, žiadne prekvapenia dňa, len maličkosti, pred školou si kúpim sveter v tescu, zelený, zrkadlá a biele steny ožiarené lampou, ranné hodiny, z toho nákupu sa teším, kroky do školy, chémia s O., jem jablko a potom čokoládové venčeky, jogurt z obedu sa mi prepichol ceruzkou v taške, treba umyť peňaženku a kľúče, na tie som spustila prúd vody, nervačím a čítam si maily,
píšu, oznamy, radosti, že dnes, dnes cestuje domov. Nový. Čerstvý. Voňavý.
A potom som volala novinky, on ma odpísal a zložil, doniesli katalógy miest, pláže, kde ležia ľudia v plavkách, piesok, piesok všade, slnko a voda so soľou, ja nechcem celé dni ležať tu, chcem behať a poznávať, v žabkách sa prechádzať a robiť si obrázky, na jeden deň ísť do Benátok a tam sa plaviť, dotknúť sa rukou benátskej vody a nespadnúť, pohľadiť benátske múry budov, dýchať tu to, čo nás obklopuje, niekde si sadnúť, to by som chcela a potom sa vrátiť do apartmánu, osprchovať sa, otvoriť okno, z ktorého vidieť more, alebo západ slnka, topiace slnko vo vode, slnko samovrah.
Vybrali miesto a už len treba zaplatiť a pobaliť sa, v lete, v strede júla.
Hučí voda, padá z kohútika do chladnej vane, sadnem si sem a takto, čiastočne vo vode, si čítam Jamesa Joyca, strany jeho knihy voňajú, sú ľahké, lietajúce pierká, obteká ma voda, šampón na vlasoch, puká, pena, bublinky. A keď som vyšla von a kvapkala mi z hlavy voda, bola mi zima,
a teraz tu sedím zabalená v deke, chcela som čaj, ale čaj nie je. Pijem vodu s citrónom.
Citrón ako asociácia leta a mäty, terasa.
Len také milé radosti, moje.
A obrázky posledných dní:
.oslavy pri okne, H. sa smeje a hrká hračkami.
.vyrábame striebro, v laboratóriu, kde sa majú nosiť biele plášte.
.prvé vychutnávanie svetla na námestí, krst cukríkmi z dm.
.tieto komíny a dymenie a oranžové farby.
