Cez prechod prechádza zvláštne dievčatko, poznám ju z videnia, pretože JU sa nedá prehliadnuť, aj keby ste akokoľvek chceli. Tak trochu šibnutá, pojašená, zaujímavá už len svojím vzhľadom, chôdzou, skákajúcou, pripomína mi náš vianočný stromček, plný farieb, ligotavých, ovešaný stužkami a mašľami, aj vlasy má ako tie vetvičky, stojaté.
Dvaja zaľúbenci, to asi radšej nebudem komentovať, vôbec.
Iné dievčatko sa teší z kúpeného Brava Girl, hlavne z toho darčeku, čelenka a mastička, strachuje sa, že sa jej to rýchlo minie, ale druhá jej na to len odpovie: ,,Čo si sprostá, šak to si musíš dávať málo!" Začína šporiť peniaze na In-ko, aj tam vraj dávajú nejakú blbostičku "zadarmo".
A ja cítim v ústach chuť vyžuvanej žuvačky a čakám na autobus.
Ako málo stačí k tomu, aby som sa nenudila. Bravo Girl, žuvačka a vianočný stromček.
