Zažiadalo sa mi vstať z postele a sadnúť si na prah dverí mojej izby, tak som tak urobila, oprela hlavu o chladné železo, sedela som, len tak, aby som počula nádychy a výdychy rodinných príslušníkov, dôkazy o tom, že stále žijú, ale nič nepočujem, len slabé pukanie dreva a tikot hodín. Zasa ma bolí brucho - moja tradičná receptúra propolis, z ktorého viac páchne páleno ako včelí produkt, bosé nohy na studenej, ľadovej dlážke, nástroj, na ktorého názov si neviem spomenúť, svetlo dvoch žiaroviek, toto teraz vnímam.
Aj v kuchyni hlasno tikajú hodiny.
Niekedy chcem spojiť svoju myseľ s mysľou niekoho iného, záhadného a tajomného, myslieť na mnoho báječných vecí: prelievanie medu z nádoby do nádoby, cesty metrom alebo vlakové zážitky, spomienky na letné kráčanie po prehriatom piesku, vnútorná vyrovnanosť, zbieranie farieb vo forme jesenných listov, tvarovať kytice napríklad z levandule, prestrihnúť jej stonku, čo z nej tak voňajú nožnice. Myseľ, ktorá má tak množstvo skutočných priateľov,
a nemyslieť na seba.
Pučím líca, lebo ma to baví, škeriť sa a byť nafúknutá ako koleso nákladiaku a vypuľovať pri tom oči na monitor, na neusporiadané slová a na dva odlišné tulipány.
Znova a znova sa opakuje tá istá situácia, keď vzduchom lieta milión zbytočných slov, prenikavým hlasom, bezvýznamné vety a žiadna myšlienka v nich, chcem byť ako chobotnica, podobať sa na ňu len tým, že počet jej ramien by bol počtom mojich myslí, jedna na krásne myšlienky, druhá na neobyčajné okamihy, tretia na chvíle, ktoré si chcem navždy, ale navždy pamätať, ďalšia na hrozné pamiatky mojej cesty, ostatným by som ešte pridelila iné úlohy.
Rozfúkalo sa a ja som si oprela lakte o parapetu a dlaňami si podoprela hlavu, pozerala som, ako fúka a borovice lesa sa prehýbajú, padajú kvapky a rozbíjajú sa o dlaždice, o gumu na ihrisku aj o drôty, ktoré nás spájajú so svetom. Pri tomto pohľade sa cítim ako malé dieťa, ktorému dážď prekazil plány, nemôže sa ísť korčuľovať do parku, sadnúť si, kúpiť kofolu, proste nemôže.
Prišla návšteva a nalievali si do sklenených pohárov rôzne nápoje, alko/nealko, unavení padli do našej (ne)pohodlnej sedačky, chutnali koláče, čo už onedlho pôjdu na predaj.
(Niektorým sa z toho vína žiarivo lesknú oči, ich oči sú priehľadnými jazerami.)
Zajtrajšok si chcem vychutnať takto:
(ranné svetlo)
(kniha)
(fotenie)
(horúca čokoláda)
(photos by flick.com)
