odmlka

Cítim, že vo mne prázdno, málo slov a zmiešané myšlienky, pri umývaní riadu hľadím na kápiu v kalendári a na meno, ktoré dnes slávi svoje meniny, možno otvárajú šampanské v rodinnom kruhu a jedia lacné chrumky a možno ani nie. Je to len na nich. Stále a stále čakám, že sa mi v hlave zrodí myšlienka a nápad, rozhodnutie, oslobodenie. Niekedy sa zhlboka nadýchnem a hneď vydýchnem. Čakám úľavu a nie, on žije a chodí, spája nás len to linoleum, po ktorom obaja každý deň kráčame, sedel pred Tescom na lavičke, na ktorej som nikdy nesedela a nelízala zmrzlinu, ani nelistovala v časopise. A sedel tam s ňou, tou, čo má také krásne fotky, žlté pančuchy a fialové šaty, náhrdelníky, sústredujem sa na pomalé zabúdanie a učenie do školy, lebo nový polrok, ostrihám a nalakujem si nechty a nebudem toľko kukať na dva malé tulipány z windovskoloriek. + toto mám rada a toto sa mi páči (lebo raz budem hrať na klavíri).