Niekedy sa cítim zvodne, ako herečka v krátkych letných šatách s kvetmi, niekde, kde sú na uliciach črepníky s bylinkami, ulice sú béžové a úzke a voňavé, ako moje telo. Neviem, aké to má súvislosti, ale v tých krátkych šatách by som si rada kreslila kriedami na chodník infantilné obrázky dvoch zaľúbených duší. A ich lásku vpísala do červených sŕdc a spojených rúk,
pri kreslení týchto obrázkov by som myslela na všetko to, čo mi teraz chýba. Nejaký bozk, nejaké pritúlenie.
Byť zvodnou, ale zachovať si dôstojnosť.
Posilnená akýmkoľvek kultúrnym zážitkom sa cítim oveľa plodnejšia ako v obyčajné všedné dni. Cestou z jazz koncertu v bielej židovskej synagóge som v oblohe videla dramatické obrazy stmievania sa. Takmer atramentové ornamenty. Inak už bola tmavá noc. Len kúsok odhalenej oblohy mi ukazoval svoje modré tajomstvá. Chcelo to fotku, chcelo to plod, ktorý by ešte dlho zostal na pozadí monitoru a neskôr v ružovej krabici spolu s inými zhmotnenými okamihmi.
Okrem tej mojej, sú tu aj ďalšie plodnosti, bude bábätko. Ozajstné.
Aké blesky nad našimi ihličnatými horami, takmer ako tie tatranské, národné, hymnické, cítim sa celkom blízko k jadru búrky, vnímam ju cez otvorené okno, dopadajúce kvapky na streche nášho domu, blesky, hromy vzápätí. Inak je tma, len blesky často ožarujú nočnú krajinu a aj celkom v diaľke na niekoľko desatín sekundy zasvietia budovy sýpky, lesy za mojím oknom neustále blikajú. Takáto je búrka v pondelok večer, hodinu pred polnocou. Búrka s otvoreným oknom, čiernym čajom s mliekom a s mobilom, ktorý takmer stále čaká na správu.
Zatriasol sa dom a kvapky dupú o čosi intenzívnejšie, rozhodla som sa zostať nepriamym účastníkom prírodného živlu a zatvorila som okno a na parapetnú dosku položila biely kvetináč s nekvitnúcou orchideou.
Učím sa biológiu, ale aj tak na ňu nemyslím.
No tak, povedz, čo si vytvoríme tentokrát?
Otvoríme fľašu bieleho vína neznámej odrody a budeme tancovať len kvôli sebe, naše bosé nohy tľapkajú na parketách, mľaskajú, lebo nemáme koberce. Pod vplyvom utorkovej čakárne s tehotnými ženami som aj ja v mojich predstavách samodruhá, nosím tvoje tričká veľkosti XL, na ktorých sú farebnými niťami vyšité značky. Priamo pri srdci. A áno, víno piješ iba ty, i keď ty by si radšej červené. Za oknami prebiehajú podobné búrkové minúty, hodiny, skrývam sa u teba v náručí, veď ty vieš, aký veľký je môj strach z búrok a v mojom stave som ešte citlivejšia a bojazlivejšia.
22:22, nahováram si, že na mňa myslíš, že myslíš na rovnaké filmové scény, aj keď to vôbec nie je pre teba.
Ale moje predstavy aj tak nenaberajú dokonalý obraz, nedokážem rozpoznať tvár, črty, líca, farbu tvojho pohľadu. Aj napriek tomu viem, že existuješ a nie si len môj literárny idealizovaný typ.
Tak čo si vytvoríme tentokrát?
Vytvoríme teba, niekde si ťa nájdem a potom si vytvoríme tento večer. Aj to bude plod.
+ foto tu.
